Sýrska armáda preniká do mesta Suwajdá a okolia

Ide o prvý takýto útok na krajinu za uplynulý približne mesiac.

Stalo sa tak po tom, čo Damask začiatkom tohto mesiaca oznámil nepriame rozhovory s Izraelom s cieľom upokojiť napätie a USA vyzvali na „dohodu o neútočení“ medzi týmito dvoma krajinami, ktoré sú technicky vo vojnovom stave.

Izraelská armáda krátko nato uviedla, že zaútočila na sklady zbraní obsahujúce rakety, ktoré „predstavovali hrozbu pre medzinárodnú a izraelskú námornú slobodu plavby v oblasti Lázikíje v Sýrii“.

„Okrem toho boli v oblasti Lázikíje zasiahnuté komponenty rakiet zem-vzduch,“ uviedli izraelské ozbrojené sily a dodali, že armáda „bude naďalej pôsobiť s cieľom zachovať slobodu konania v regióne, plniť svoje misie a bude konať s cieľom odstrániť akúkoľvek hrozbu pre štát Izrael a jeho občanov“.

Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) medzitým uviedlo, že stíhačky, podľa všetkého izraelské, útočili na vojenské objekty na okraji miest Tartús a Lázikíja.

Sýria a Izrael sú technicky vo vojne od roku 1948. Izrael obsadil Golanské výšiny od Sýrie v roku 1967 a od zvrhnutia sýrskeho exprezidenta Bašára Asada v decembri minulého roka vykonal stovky útokov a niekoľko cezhraničných prienikov, pripomína AFP.

Izrael tvrdí, že cieľom týchto jeho útokov je zabrániť tomu, aby sa moderné zbrane dostali k novým sýrskym predstaviteľom, ktorých považuje za džihádistov. (TASR)

Informuje o tom agentúra AFP.

Prezident Ahmad Šara uviedol, že Trumpov krok bol „historickým a odvážnym rozhodnutím, ktoré zmierňuje utrpenie ľudí, prispieva k ich znovuzrodeniu a kladie základy stability v regióne“.

Trump už v pondelok povedal, že zvažuje zrušenie sankcií voči Sýrii, kde v decembri islamistickí povstalci pod vedením Šaru zvrhli dlhoročného prezidenta Bašára Asada. Americký prezident následne v utorok oznámil, že zruší sankcie uvalené na Sýriu, aby dal krajine pod novým vedením „šancu na úspech“.

Šéf Bieleho domu sa v stredu v Saudskej Arábii stretol so Šarom, pričom išlo o prvé stretnutie medzi lídrami oboch krajín po 25 rokoch. Trump počas tohto stretnutia vyzval dočasného prezidenta Sýrie, aby „podpísal Abrahámovské dohody s Izraelom“ o normalizácii vzťahov. V uplynulých rokoch ich uzavrelo niekoľko arabských štátov.

Sýrsky prezident sa poďakoval saudskoarabskému korunnému princovi Muhammadovi bin Salmánovi, ktorý zorganizoval spomínané stretnutie, a tiež tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi, ktorý sa pripojil telefonicky.

„Sýrčania, cesta pred nami je stále dlhá. Dnes začíname skutočnú prácu, ktorou sa zrodí moderná Sýria,“ dodal Šara.

USA uvalili sankcie voči Damasku počas občianskej vojny, ktorá v Sýrii vypukla v roku 2011, píše AFP. (TASR)

Tamojšie dočasné vládne orgány vyzvali, aby boli jeho páchatelia braní na zodpovednosť, informuje o tom agentúra AFP.

„Nedávne násilie a podnecujúca rétorika zameraná na členov drúzskej komunity v Sýrii je odsúdeniahodná a neprijateľná,“ uviedla hovorkyňa amerického rezortu diplomacie Tammy Bruceová.

Spojené štáty zároveň vo štvrtok potvrdili, že ich predstavitelia sa stretli s vysokopostavenými sýrskymi diplomatmi v utorok na pôde OSN v New Yorku. Americká delegácia podľa Bruceovej pri tejto príležitosti vyzvala dočasné úrady v Sýrii, aby v otázke útokov na drúzsku komunitu v krajine konali.

Sýrska vláda v utorok sľúbila lídrom drúzskej menšiny, že vojakov zodpovedných za útok na juhovýchodnom predmestí Damasku, ku ktorému došlo začiatkom tohto týždňa, postaví pred súd. Sektárske násilie však pokračovalo aj v ďalších dňoch a vyžiadalo si viac než 50 obetí na životoch.

Násilnosti podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) vypukli po tom, čo došlo k „rozšíreniu zvukovej nahrávky pripisovanej drúzskemu občanovi, ktorá obsahovala náboženské urážky“. SOHR uvádza, že útok uskutočnili ozbrojenci napojení na sýrsku vládu, ktorí zaútočili na skupinu drúzskych militantov cestujúcich do mesta Sahnájá asi 15 kilometrov od Damasku.

Do bojov sa v stredu zapojil aj Izrael, ktorý podnikol letecký útok na ozbrojenú skupinu chystajúcu sa zaútočiť na drúzov. Podľa Jeruzalema bol nálet varovaním pre sýrsku vládu, ktorú vyzval, aby zaistila bezpečnosť drúzskej komunity.

Po arabsky hovoriaci drúzovia sú etnicko-náboženskou skupinou, ktorá sa začiatkom 11. storočia oddelila od ismailitskej vetvy šiitského islamu. Za moslimov sa však nepovažujú. Žijú prevažne v Libanone, Izraeli a Sýrii vrátane Izraelom anektovaných Golanských výšin. (TASR)