V Belehrade protestovali proti vláde desaťtisíce ľudí, došlo k stretom s políciou

Ďalších osem ľudí zostáva nezvestných, píše TASR na základe správy agentúry AP.

Záchranári v sobotu pokračovali v pátraní po obetiach v meste Medellín aj v neďalekom meste Bello. Guvernér provincie Antioquia Andrés Julián Rendón ešte v priebehu týždňa vyzval obyvateľov Bella a priľahlých oblastí na evakuáciu.

Zosuvy pôdy vyvolali v utorok skoro ráno silné dažde. Bahno a trosky následne zasypali desiatky domov a stovky ľudí pripravili o strechu nad hlavou.

Podľa AP sú zosuvy pôdy v regióne bežné, predovšetkým počas obdobia dažďov trvajúceho od apríla do novembra. (TASR)

Odporcovia žiadali vyhlásenie referenda o vstupe do eurozóny, informuje TASR podľa správy agentúry AP.

Tisíce protestujúcich sa zhromaždili v Sofii, aby vyjadrili svoj nesúhlas s plánom vlády na prijatie eura a požadovali referendum o novej mene. Bulharsko dostalo vo štvrtok od lídrov Európskej únie zelenú pre zavedenie eura ako spoločnej meny od 1. januára 2026.

Na čele demonštrácií boli občianske združenia a nacionalistické a proruské politické strany, známi odporcovia eura, píše AP. Na rečníckom pódiu visel veľký transparent so slovami - „Boj za bulharského leva je posledným bojom za Bulharsko“. Organizátori vyhlásili, že po skončení zhromaždenia si postavia na námestí stanový tábor.

„Niekto iný bude rozhodovať o tom, ako použijeme naše peniaze, bulharský rozpočet bude schvaľovať Európska centrálna banka (ECB),“ tvrdil demonštrantom líder proruskej strany Obroda Kostadin Kostadinov. „Je to protištátny prevrat, je to vlastizrada,“ uvádzal.

Podľa Kostadinova sa k protestu údajne pripojili aj poslanci zo Slovenska, Českej republiky, Maďarska, Nemecka, Litvy a Rumunska, uvádza AP.

Pred demonštráciou strana Obroda predložila v parlamente návrh na hlasovanie o vyslovení nedôvery súčasnej vláde. Obvinila ju, že neprijala potrebné reformy na obnovenie stability verejných financií a že sa snaží násilne prijať euro. Parlament bude o návrhu hlasovať na budúci týždeň, no očakáva sa, že proeurópska vládna koalícia to ustojí, doplnila AP. (TASR)

TASR o tom informuje podľa statusu šéfa Bieleho domu na platforme Truth Social.

„To, čo robia Netanjahuovi, je naozaj strašné. Je to vojnový hrdina a premiér, ktorý odviedol úžasnú prácu spolu s USA a dosiahol veľký úspech pri odstraňovaní nebezpečnej jadrovej hrozby v Iráne,“ tvrdí Trump. „Dôležité je, že práve teraz rokuje o dohode s (palestínskym militantným hnutím) Hamas, ktorej súčasťou bude aj návrat rukojemníkov. Ako je možné, že premiér Izraela môže byť nútený sedieť celý deň v súdnej sieni za nič,“ zdôrazňoval prezident USA.

V procese, ktorý od jeho začatia v máji 2020 niekoľkokrát odložili, Netanjahu popiera akékoľvek pochybenie. V prvom prípade je spolu so svojou manželkou Sarou obvinený, že výmenou za politické výhody prijali od miliardárov luxusný tovar v hodnote viac ako 260.000 dolárov, ako sú cigary, šperky a šampanské. V ďalších dvoch prípadoch je Netanjahu obvinený z toho, že sa pokúsil ovplyvňovať spravodajstvo dvoch izraelských médií, aby o ňom vytvárali pozitívnejší obraz.

„Ide o politický hon na čarodejnice podobný tomu, ktorým som si musel prejsť aj ja. Táto paródia na spravodlivosť bude zasahovať do rokovaní s Iránom aj s Hamasom,“ napísal Trump na Truth Social. Podľa jeho slov Spojené štáty vynakladajú na ochranu a podporu Izraela miliardy dolárov ročne, a preto „nebudú tolerovať“ takéto kroky prokuratúry. Trump už skôr vyzval na zrušenie súdneho procesu, ktorý podľa neho môže ovplyvniť rokovania o ukončení vojny v Pásme Gazy. (TASR)

TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Vyjadrenie šéfa francúzskej diplomacie prišlo v čase, keď sa stupňuje kritika v súvislosti s rastúcim počtom civilných obetí v centrách Humanitárnej nadácie pre Gazu (GHF) podporovaných Izraelom a USA. Podľa Barrota by takáto iniciatíva mohla zahnať aj obavy Izraela, že sa pomoc sa dostáva do rúk ozbrojených hnutí, ako je napríklad Hamas.

Francúzsky minister tiež vyjadril hnev nad smrťou „500 ľudí, ktorí prišli o život počas rozdeľovania potravín“ v uplynulých týždňoch, píše AFP.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v piatok odsúdil správu denníka Haarec. Podľa nej velitelia údajne nariadili vojakom strieľať na Palestínčanov, ktorí sa snažia získať humanitárnu pomoc.

Organizácia Lekári bez hraníc (MSF) v piatok vyzvala na zastavenie činnosti GHF, pričom nadáciu označila za „masaker maskovaný ako humanitárna pomoc“.

Ministerstvo zdravotníctva v Gaze pod správou Hamasu tvrdí, že od konca mája došlo v blízkosti centier pomoci k zabitiu viac ako 500 ľudí, ktorí sa snažili získať zásoby. (TASR)

Podozrivý Tadeusz Duda sa po prestrelke s hliadkou ukryl v neďalekom lese. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa portálu KR24.

Podľa miestnych médií polícia v sobotu okolo 22.00 h lokalizovala Dudu v blízkosti domu, kde sa zločin odohral. Muž pri kontakte s hliadkou spustil paľbu a následne ušiel na štvorkolke. Na mieste boli nasadené desiatky policajných jednotiek a termovízne drony.

Prebieha systematické prehľadávanie oblasti lesa a do akcie sa podľa KR24 zapájajú stále nové zložky. Polícia uzavrela priľahlé komunikácie a vyzýva obyvateľov, aby sa nezdržiavali v blízkosti zásahu.

„Uskutočňujú sa systematické prehliadky oblasti vrátane domov - muž sa mohol niekde ukryť aj bez vedomia majiteľov. Na cestách sú zátarasy,“ povedala v sobotu večer pre agentúru PAP policajná hovorkyňa Katarzyna Cislová.

Duda je podozrivý zo streľby, pri ktorej zahynuli dve osoby. Podľa polície sú obeťami streľby 31-ročný muž a 26-ročná žena, tretiu zranenú osobu - ženu - previezli do nemocnice. Presné okolnosti prípadu ani motív činu zatiaľ nie sú známe. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Išlo o prvé zhromaždenie usporiadané rodinami rukojemníkov od utorka, kedy vstúpilo do platnosti prímerie medzi Izraelom a Iránom v 12-dňovej vojne. Toto prímerie podľa AFP vzbudilo tiež nádej na ukončenie konfliktu v Pásme Gazy a na návrat zvyšných rukojemníkov.

Dav na Námestí rukojemníkov v Tel Avive mával izraelskými vlajkami a transparentmi s fotografiami Izraelčanov, ktorých zajali palestínski militanti počas útoku na Izrael zo 7. októbra 2023. Po spomínanom údere Izrael začal svoju ofenzívu v palestínskej enkláve, pričom izraelskí predstavitelia opakovane prisľúbili zničenie militantnej skupiny a návrat rukojemníkov.

Po viac ako 20 mesiacoch vojny a niekoľkých výmenách rukojemníkov zostáva v rukách Hamasu 49 osôb. Podľa izraelskej armády je 27 z nich mŕtvych.

„Vojna s Iránom skončila dohodou. Vojna v Gaze musí skončiť rovnako - dohodou, ktorá privedie všetkých domov,“ uviedlo vo vyhlásení Fórum rodín rukojemníkov a nezvestných.

Niektorí protestujúci vyzvali amerického prezidenta Trumpa, aby pomohol zabezpečiť prímerie v Pásme Gazy, v rámci ktorého by Hamas prepustil rukojemníkov. Zároveň ocenili jeho podporu Izraela v konflikte s Iránom.

„Prezident Trump, ukončite krízu v Gaze. Nobelova cena čaká,“ stálo na jednom z plagátov s odkazom na možnú Nobelovu cenu za mier pre šéfa Bieleho domu.

Na proteste sa zúčastnila aj bývalá rukojemníčka Liri Albagová, ktorá vyzvala Trumpa a izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, aby zabezpečili prepustenie rukojemníkov. „Urobili ste odvážne rozhodnutie v súvislosti s Iránom. Teraz urobte odvážne rozhodnutie ukončiť vojnu v Gaze a priviesť ich (rukojemníkov) domov,“ povedala. (TASR)

Oznámil to hovorca tamojšieho úradu civilnej obrany Mahmúd Bassal. Medzi obeťami bolo aj najmenej deväť detí, informuje agentúra AFP.

Bassal tvrdí, že 35 ľudí prišlo o život pri siedmich izraelských náletoch a útokoch dronmi v rôznych častiach palestínskej enklávy. Ďalšie dve osoby zahynuli pri streľbe izraelských jednotiek v blízkosti distribučného centra pomoci v oblasti Necarim.

Tri deti zahynuli pri nálete na dom v Džabálijí na severe palestínskeho územia. Šesť ďalších detí podľa Bassala zahynulo v meste Gaza, pričom niekoľko z nich prišlo o život pri nálete neďaleko budovy školy, v ktorej sa počas prebiehajúcej vojny ukrývajú vysídlení Palestínčania. (TASR)