Izrael: Spolupracujeme s iránskou opozíciou, ale pád režimu nie je cieľom

Francúzsko však podľa neho podporuje zámer zabrániť Teheránu vo vývoji jadrových zbraní.

„Aj keď môžeme považovať za oprávnené neutralizovať jadrové štruktúry v Iráne vzhľadom na ciele, ktoré zdieľame... tieto útoky nie sú zákonné,“ povedal Macron počas návštevy Nórska. „Od začiatku sme verili, že to možno dosiahnuť prostredníctvom diplomatických a technických prostriedkov,“ dodal, pričom tento názor podľa AFP vyjadril aj nórsky premiér Jonas Gahr Störe.

„Medzinárodné právo má niekoľko jasných princípov týkajúcich sa použitia sily. Môže to povoliť Bezpečnostná rada alebo môže ísť o čistú sebaobranu,“ vyhlásil francúzsky prezident. Objasnil, že to znamená, že útoky Spojených štátov boli „mimo oblasti medzinárodného práva“.

Prezident Francúzska tiež vyjadril svoj nesúhlas s akýmkoľvek zámerom zmeniť režim v Iráne vojenskými prostriedkami. Americkí predstavitelia opakovane tvrdili, že cieľom Spojených štátov nie je zmena režimu v Iráne. Avšak americký prezident Donald Trump v nedeľu na svojej sociálnej sieti Truth Social naznačil, že to nevylučuje.

„Zakaždým, keď sme urobili toto rozhodnutie, bez ohľadu na oprávnenosť pôvodného prístupu...sme urobili chybu,“ povedal Macron. Takéto kroky podľa neho v minulosti neviedli k zvýšeniu stability.

Dodal, že pondelkové izraelské útoky na väznicu Evín v Teheráne nemajú nič spoločné s „deklarovanými cieľmi“ Izraela, ktorými je zničenie iránskeho jadrového programu, a ohrozujú civilistov. Zároveň varoval pred dopadom na globálnu ekonomiku v prípade, že by Irán uzavrel Hormuzský prieliv. „Dôsledky pre svetové hospodárstvo, najmä pre Čínu a mnohé ďalšie krajiny, by boli masívne a myslím si, že by to vyvolalo veľa reakcií,“ uzavrel Macron. (TASR)

„Vypálili 14 rakiet - 13 z nich bolo zostrelených a 1 oslobodená, pretože mierila smerom, kde by nikoho neohrozila,“ napísal americký prezident na svojej sociálnej sieti Truth Social. „S potešením môžem oznámiť, že sa žiaden Američan nezranil a nevznikli takmer žiadne škody,“ dodal.

„Najdôležitejšie však je, že už dostali všetko zo svojho systému a dúfajme, že už nebude pokračovať žiadna ďalšia nenávisť. Chcem sa Iránu poďakovať za včasné varovanie, ktoré umožnilo, že nedošlo k stratám na životoch a nikto nebol zranený,“ pokračoval Trump.

Americký prezident tvrdí, že po odvetných iránskych útokoch môže Teherán pristúpiť k rokovaniam o mieri v regióne. „Budem nadšene povzbudzovať Izrael, aby urobil to isté,“ dodal.

Trump sa v nasledujúcom príspevku taktiež poďakoval katarskému emirovi Tamímovi bin Hamadovi Ál Sánímu za jeho snahy o sprostredkovanie mieru v regióne. „Pokiaľ ide o dnešný útok na americkú základňu v Katare, s potešením oznamujem, že okrem toho, že neboli zabití ani zranení žiadni Američania, neboli zabití ani zranení ani Katarčania,“ napísal. (TASR)

„Neporušili sme nikoho práva... Zároveň však nikdy nebudeme akceptovať, aby niekto porušoval tie naše, a neskloníme sa pred žiadnym takýmto porušovaním... Taká je logika iránskeho národa,“ napísal najvyšší duchovný vodca v príspevku na X.

Popredný nemenovaný iránsky predstaviteľ krátko predtým podľa agentúry Reuters povedal, že Teherán bude pokračovať v odvete, ktorú spustil v reakcii na víkendové americké útoky na svoje jadrové zariadenia. Zároveň však dodal, že Irán má „potrebnú racionalitu“ na to, aby po „potrestaní agresora“ pristúpil k diplomacii. Izraelské aj americké útoky však podľa jeho slov musia prestať, ak chcú tieto krajiny rokovania.

Spojené štáty rozsah pondelňajších iránskych útokov na základňu al-Udajd v Katare spochybňujú. Nemenovaný predstaviteľ USA povedal agentúre Reuters, že základňu nezasiahla nijaká z rakiet.

Iránske Revolučné gardy zas tvrdia, že ju zasiahlo šesť rakiet. (TASR)

Na sieti X tak reagoval na príspevok prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý sa vyjadroval k predchádzajúcemu tvrdeniu Medvedeva, že viaceré krajiny sú pripravené priamo dodať Iránu vlastné jadrové hlavice.

Sériu príspevkov na sociálnych sieťach podnietili údery USA na tri iránske jadrové zariadenia - Fordó, Isfahán a Natanz - z noci na nedeľu. Trump následne oznámil úplné zničenie týchto zariadení. Jeho vyjadrenie neskôr miernili predstavitelia jeho administratívy, podľa ktorých boli objekty vážne poškodené. Dosah útokov však nedokázala doteraz určiť ani Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE).

Medvedev v reakcii na útoky na sociálnej sieti X v nedeľu okrem iného napísal, že Irán bude s obohacovaním jadrového materiálu - aj s budúcou výrobou jadrových zbraní - pokračovať a že viacero nemenovaných štátov je pripravených Teheránu priamo poskytnúť svoje jadrové hlavice.

„Počul som, že bývalý ruský prezident Medvedev iba tak ledabolo nadhodil slovo na N (Nukleárny!) s tým, že on aj ďalšie štáty by Iránu dodali nukleárne hlavice? Naozaj to povedal, alebo je to len výplod mojej fantázie?“ spýtal sa Trump v pondelok na svojej sieti Truth Social.

„So slovom na N by sa nemalo zaobchádzať takto ľahkovážne. Myslím si, že pre toto je BOSS (súčasný ruský prezident Vladimir) Putin,“ napísal Trump.

Medvedev následne reagoval ďalším príspevkom, v ktorom odsúdil americké údery na Irán a vyhlásil, že nedosiahli svoje ciele. „Rusko nemá v úmysle dodať Iránu jadrové zbrane, pretože na rozdiel od Izraela sme zmluvnou stranou Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Ale iné krajiny by mohli - to sa tým chcelo povedať,“ uviedol ruský exprezident.

V januári roku 2025 malo podľa odhadov Štokholmského inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) jadrové zbrane deväť krajín -Spojené štáty, Francúzsko, Británia, India, Pakistan, Izrael, Severná Kórea, Čína a Rusko. Washington a Moskva vlastnia približne 90 percent všetkých jadrových zbraní. SIPRI v nedávnej výročnej správe varoval, že svet je na prahu nových pretekov v jadrovom zbrojení. (TASR)

Tamojšie ministerstvá zahraničných vecí aj vnútra sa takto vyjadrili po pondelňajších iránskych útokoch cielených na americkú leteckú základňu al-Udajd pri metropole Dauha. 

„Ministerstvo vnútra (Kataru) potvrdzuje..., že bezpečnostná situácia v krajine je stabilná a nie je dôvod na obavy," uviedol rezort vnútra, z vyhlásenia ktorého cituje AFP. Obdobné vyhlásenie vydal aj katarský rezort diplomacie a zdôraznil, že „je dôležité nepodliehať fámam ani šíreniu nepresných informácií“, uvádza BBC.

Rezort diplomacie dodal, že sa bude v koordinácii s ďalšími katarskými orgánmi snažiť o to, aby „zaistil bezpečnosť občanov a obyvateľov a zachoval normálny verejný život“. (TASR)

Ako prvé ohlásilo uzavretie vzdušného priestoru Bahrajnské kráľovstvo. Tamojšie ministerstvo dopravy a telekomunikácií uviedlo, že ide o preventívne opatrenie prijaté vzhľadom na najnovší vývoj situácie. Obdobné vyhlásenia vzápätí prišli aj z Kuvajtu a Iraku.

V Bahrajne je zase dislokovaná piata flotila amerických námorných síl. Tamojšie americké veľvyslanectvo ešte pred útokmi časti svojich zamestnancov nariadilo „prácu na diaľku“.

Katar tesne pred pondelkovými útokmi ohlásil uzatvorenie svojho vzdušného priestoru.

Krátko predtým viaceré západné krajiny, menovite USA, Británia i Kanada, svojich občanov v tejto krajine vyzvali, aby sa až do odvolania „ukryli“ na bezpečnom mieste a nevychádzali. Dauha vtedy reagovala vyhlásením, že tamojšia situácia je stabilná, no monitoruje ju.

Irán ju údajne pred útokom v predstihu varoval, uvádza agentúra Reuters citujúc nemenovaný oboznámený zdroj. Rovnakú informáciu ako prvý priniesol aj denník New York Times s tým, že Irán vykonal útoky tak, aby minimalizoval straty na životoch. (TASR)

Wizz Air to oznámil krátko po tom, čo Irán odpálil rakety na americkú leteckú základňu v Katare. 

Svoj vzdušný priestor pred hrozbou raketového útoku uzavrel najprv Katar a potom aj Bahrajn i Kuvajt.

Pondelkový let z Budapešti do Dubaja pristál v Rijáde a letecká spoločnosť už organizuje transfer pre cestujúcich.

Wizz Air pozorne sleduje vývoj situácie v koordinácii s príslušnými orgánmi a bezpečnostnými službami a robí všetko pre to, aby zabezpečil bezpečnosť cestujúcich a posádky, píše sa vo vyhlásení leteckej spoločnosti. (TASR)

Provincia Hasaka, kde sa základňa Kasrúk nachádza, je významným strategickým regiónom pri hraniciach s Irakom a Tureckom.

Základňa slúži ako oporný bod pre americké jednotky v rámci operácií proti bunkám tzv. Islamského štátu (IS) a zároveň ako súčasť dohľadu nad iránskym vplyvom v tomto regióne - monitoruje totiž pohyb milícií napojených na Irán, ktoré operujú v oblasti východnej Sýrie a Iraku.

Americké jednotky v tejto oblasti úzko spolupracujú s miestnymi kurdskými jednotkami – predovšetkým so Sýrskymi demokratickými silami (SDF), ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti islamským extrémistom.

Vzhľadom na zvyšujúce sa napätie medzi USA a Iránom, ako aj aktivity proiránskych skupín, je základňa Kasrúk vystavená bezpečnostnému riziku. (TASR)