Izrael vyzval obyvateľov Teheránu, aby sa nepribližovali k základniam a zbrojovkám

Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej tvrdenie toho ministra z krajne pravicovej strany Židovská sila (Ocma jehudit) vyvoláva otázky, či cieľom izraelskej operácie na vyradenie jadrového programu islamskej republiky nie je aj zvrhnutie iránskeho vedenia.

Hovorca izraelskej vlády David Mencer však neskôr v reakcii na žiadosť médií o vyjadrenie k Elijahovým slovám zdôraznil, že „cieľom Izraela nie je zmena režimu v Iráne.“

„Ak je vedľajším produktom (izraelskej operácie) to, že iránsky ľud sa zbaví pút tohto utláčateľského režimu, ktorý ho utláčal posledných 46 či 47 rokov, potom by to bol vítaný cieľ, hoci to nie je vojenský cieľ štátu Izrael,“ povedal hovorca.

Od začiatku izraelskej operácie proti Iránu izraelskí vládni predstavitelia zdôrazňovali, že jej cieľom je predovšetkým zničiť iránsky jadrový program a program vývoja a výroby balistických rakiet, nie zvrhnúť ajatolláha Chameneího. (TASR)

Ako prvé ohlásilo uzavretie vzdušného priestoru Bahrajnské kráľovstvo. Tamojšie ministerstvo dopravy a telekomunikácií uviedlo, že ide o preventívne opatrenie prijaté vzhľadom na najnovší vývoj situácie. Obdobné vyhlásenia vzápätí prišli aj z Kuvajtu a Iraku.

V Bahrajne je zase dislokovaná piata flotila amerických námorných síl. Tamojšie americké veľvyslanectvo ešte pred útokmi časti svojich zamestnancov nariadilo „prácu na diaľku“.

Katar tesne pred pondelkovými útokmi ohlásil uzatvorenie svojho vzdušného priestoru.

Krátko predtým viaceré západné krajiny, menovite USA, Británia i Kanada, svojich občanov v tejto krajine vyzvali, aby sa až do odvolania „ukryli“ na bezpečnom mieste a nevychádzali. Dauha vtedy reagovala vyhlásením, že tamojšia situácia je stabilná, no monitoruje ju.

Irán ju údajne pred útokom v predstihu varoval, uvádza agentúra Reuters citujúc nemenovaný oboznámený zdroj. Rovnakú informáciu ako prvý priniesol aj denník New York Times s tým, že Irán vykonal útoky tak, aby minimalizoval straty na životoch. (TASR)

Wizz Air to oznámil krátko po tom, čo Irán odpálil rakety na americkú leteckú základňu v Katare. 

Svoj vzdušný priestor pred hrozbou raketového útoku uzavrel najprv Katar a potom aj Bahrajn i Kuvajt.

Pondelkový let z Budapešti do Dubaja pristál v Rijáde a letecká spoločnosť už organizuje transfer pre cestujúcich.

Wizz Air pozorne sleduje vývoj situácie v koordinácii s príslušnými orgánmi a bezpečnostnými službami a robí všetko pre to, aby zabezpečil bezpečnosť cestujúcich a posádky, píše sa vo vyhlásení leteckej spoločnosti. (TASR)

Provincia Hasaka, kde sa základňa Kasrúk nachádza, je významným strategickým regiónom pri hraniciach s Irakom a Tureckom.

Základňa slúži ako oporný bod pre americké jednotky v rámci operácií proti bunkám tzv. Islamského štátu (IS) a zároveň ako súčasť dohľadu nad iránskym vplyvom v tomto regióne - monitoruje totiž pohyb milícií napojených na Irán, ktoré operujú v oblasti východnej Sýrie a Iraku.

Americké jednotky v tejto oblasti úzko spolupracujú s miestnymi kurdskými jednotkami – predovšetkým so Sýrskymi demokratickými silami (SDF), ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti islamským extrémistom.

Vzhľadom na zvyšujúce sa napätie medzi USA a Iránom, ako aj aktivity proiránskych skupín, je základňa Kasrúk vystavená bezpečnostnému riziku. (TASR)

Teherán následne oznámil, že raketový útok na americkú základňu v Katare zodpovedá počtu bômb, ktoré Spojené štáty počas uplynulého víkendu zhodili na jeho jadrové zariadenia.

Podľa agentúry AP tento fakt zrejme môže signalizovať snahu Teheránu o deeskaláciu napätia. Irán tiež informoval, že útočil na základňu v Katare, pretože sa nachádza mimo obývaných oblastí.

Terčom iránskeho útoku bola aj základňa Ajn al-Asad na západe Iraku, v ktorej sú taktiež dislokovaní americkí vojaci. Agentúre AP to povedal nemenovaný predstaviteľ irackých bezpečnostných síl.

Aj agentúra Reuters informovala, že na tejto základni bol aktivovaný systém protivzdušnej obrany.

Katar informoval, že na americkej vojenskej základni al-Udajd pri Dauhe nedošlo pri útokoch k nijakým obetiam. Dauha útok odsúdila a po zachytení rakiet informovala, že katarský vzdušný priestor aj územie krajiny sú už „bezpečné“.

Bezprostredne nebolo jasné, či došlo k nejakým obetiam v Iraku, prípadne či tamojšia vojenská základňa utrpela nejaké škody.

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján krátko pred útokmi na sociálnej sieti X napísal: „Vojnu sme ani nezačali ani o ňu nestojíme. Inváziu do Iránu však nenecháme bez odpovede.“ (TASR)

Izrael podľa neho bude pokračovať v úderoch proti každej úrovni iránskeho režimu, ktorá je zapojená do plánov ohrozujúcich Izrael.

Katarské ministerstvo zahraničia uviedlo, že úder nespôsobil obete, píše agentúra Reuters. Iránsky útok Katar odsúdil ako jasné narušenie svojej suverenity.

"Katarská protivzdušná obrana úspešne zachytila raketový úder na základňu Al-Udajd," uviedlo katarské ministerstvo obrany. Katar označil raketový útok z Iránu za jasné porušenie svojej suverenity a medzinárodného práva.

Denník The New York Times uviedol, s odvolaním sa na svoje tri nemenované iránske zdroje, že o údere Teherán informoval katarských predstaviteľov s predstihom.

Základňa Al-Udajd, ktorá sa nachádza v púšti juhozápadne od katarskej metropoly Dauha, je najväčšou americkou vojenskou základňou na Blízkom východe s približne 10-tisíc vojakmi. Základňa je zároveň sídlom regionálneho veliteľstva americkej armády CENTCOM.

Podľa zdroja agentúry AP Irán tiež raketami zaútočil na základňu amerických síl v Iraku. (ČTK)