Uzavretie Hormuzského prielivu by bolo extrémne nebezpečné, uviedla Kallasová

Izraelská armáda tvrdí, že zasiahla tiež veliteľské centrá iránskych Revolučných gárd a ďalších bezpečnostných síl v krajine. Informuje o tom agentúra AFP.

„Pri najnovšom útoku sionistického režimu na Teherán projektily nešťastne zasiahli väznicu Evín a poškodili časti zariadenia,“ uviedol justičný spravodajský portál Mizan Online. Situácia v oblasti podľa neho zostáva „pod kontrolou“.

Útok potvrdil aj izraelský minister obrany Jisrael Kac. „(Armáda) uskutočňuje údery bezprecedentnej sily proti cieľom režimu a agentúram vládnej represie v centre Teheránu. Medzi cieľmi... (je aj) väznica Evín,“ uviedol Kac na platforme X. Podľa neho sú vo väznici politickí väzni a disidenti.

Iránsky server Núr News podľa agentúry Reuters uviedol, že "príbuzní odsúdených vo väzení Evín by mali vedieť o tom, že (ich blízki) sú v bezpečí". V opevnenej väznici sú tiež ľudia s dvojitým občianstvom a občania západných krajín, ktoré iránsky režim využíva pri vyjednávaní so Západom. Na zariadenie uvalili sankcie Spojené štáty aj Európska únia. ToI uvádzajú, že cieľom útoku podľa všetkého bolo umožniť väzňom utiecť. "Nech žije sloboda," napísal po španielsky na sociálnej sieti X izraelský minister zahraničia Gideon Saar. Predpokladá sa ale, že zasiahnutá bola len brána väznice, podotýka ToI.

Sestra Francúzky Cécile Kohlerovej väznených v Evíne izraelský útok podľa agentúry AFP označila za nezodpovedný. "Vystavuje našich blízkych smrteľnému nebezpečenstvu," povedala Noemie Kohlerová. "Nemáme žiadne správy, nevieme, či sú nažive, prepadáme panike," dodala. Spolu so Cécile Kohlerovou je vo väznici aj jej partner Jacques Paris. V Iráne sú zadržiavaní od mája 2022.

Izrael sa v pondelok prihlásil k útokom na orgány zodpovedné za „udržiavanie stability režimu“ v Iráne. „Tieto sily pozostávajú z rôznych zborov a veliteľských centier a v mene armády iránskeho režimu sú zodpovedné za obranu vnútornej bezpečnosti, potláčanie hrozieb a udržiavanie stability režimu,“ vyhlásila izraelská armáda.

Tel Aviv uviedol, že jeho armáda zasiahla cesty v okolí iránskeho podzemného jadrového závodu na obohacovanie uránu Fordó. Cieľom útokov bolo zabrániť prístupu k tomuto zariadeniu, informovala agentúra AP. (TASR)

Márton Nagy identifikoval tri hlavné oblasti, v ktorých eskalácia blízkovýchodného konfliktu môže mať následky pre Európu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Minister menoval riziká energetickej bezpečnosti, ohrozenie globálnych obchodných trás a ďalšiu vlnu migrácie.

„Pätina svetovej ropy prechádza Hormuzským prielivom pri Iráne, takže jeho prípadné uzavretie alebo obmedzenie dopravy by mohlo viesť k drastickému nárastu cien energií a k prerušeniu dodávok,“ napísal Nagy.

Druhou oblasťou vplyvu eskalácie konfliktu môže byť narušenie námorného obchodu. Dopad na obchodné trasy medzi Áziou a Európou podľa neho môže viesť k narušeniu dodávateľských reťazcov, k vyšším nákladom na dopravu a k ďalším inflačným tlakom.

Tretím hlavným rizikom je nárast migračného tlaku. Podľa názoru maďarského ministra by prehlbovanie izraelsko-iránskeho konfliktu mohlo destabilizovať Blízky východ, čo by mohlo spustiť ďalšiu vlnu migrácie smerom do Európy. Zároveň by sa mohlo zvýšiť aj riziko teroristických hrozieb, dodal Nagy.

Dôvodom je zhoršujúca sa a neprehľadná bezpečnostná situácia v Izraeli. Ambasáda o tom informovala na sociálnej sieti.

Konzulárne oddelenie veľvyslanectva zostáva naďalej plne k dispozícii Slovákom, ktorí sa ocitli v núdzi a potrebujú konzulárnu asistenciu.

Občanom Slovenska, ktorí majú záujem o repatriáciu z Izraela, veľvyslanectvo odporúča kontaktovať Medzinárodné operačné krízové centrum Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR na telefónnom čísle +421259785978 a +421906075978 alebo e-mailom na mokc-mzv@mzv.sk.

„Núdzová linka rezortu diplomacie je k dispozícii 24 hodín denne sedem dní v týždni vo všetkých časových pásmach po celom svete. Občania SR, ktorí majú záujem o repatriáciu z Izraela, sa musia zaregistrovať v registračnom formulári,“ poznamenalo veľvyslanectvo s tým, že iba zaregistrovaní občania budú informovaní o možnostiach evakuácie z Izraela, ak takéto rozhodnutie bude prijaté.

Ďalších 3450 ľudí bolo podľa najnovších zistení washingtonskej ľudskoprávnej skupiny Human Rights Activists zranených.

Informuje o tom agentúra AP.

Podľa organizácie z celkového počtu úmrtí civilisti tvorili najmenej 380 a 253 boli príslušníci bezpečnostných síl. Iránske útoky v Izraeli si na základe informácií skupiny vyžiadali aspoň 24 životov a zranili vyše 1000 ľudí.

Human Rights Activists poskytovala podrobné informácie o počte obetí už počas protestov, ktoré nasledovali po smrti Kurdky Mahsy Amíníovej v roku 2022. Údaje pritom čerpá z oficiálnych zdrojov i z informačnej siete, ktorú si v krajine vybudovala.

Iránske úrady počas konfliktu pravidelne neinformujú o počte úmrtí. Podľa posledných oficiálnych informácií od miestneho ministerstva zdravotníctva zo soboty však pri útokoch zahynulo približne 400 ľudí a 3056 sa zranilo.

Izrael spustil 13. júna vlnu útokov naprieč Iránom, pričom jeho cieľom je údajne zabrániť Teheránu získať jadrovú zbraň. Irán obvinenie z jej vývoja odmieta a na izraelské útoky reagoval odvetnými údermi. V nedeľu nad ránom na ciele v Iráne útočili aj Spojené štáty. (TASR)

Šéf Kremľa v Moskve prijal šéfa iránskej diplomacie Abbása Arákčího a budú spolu rokovať o tomto konflikte.

Informovali o tom agentúry AFP a TASS.

„V regióne došlo k novej eskalácii napätia a my to, samozrejme, odsudzujeme a vyjadrujeme v tejto súvislosti hlbokú ľútosť,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Dodal, že hoci Putin spolu s Trumpom počas nedávnych rozhovorov hovorili aj o iránsko-izraelskom konflikte, Washington Moskvu o svojich zámeroch zaútočiť na Irán nikdy neinformoval.

Podľa Peskova Rusko trvá na tom, že každá krajina má nárok rozvíjať svoj civilný jadrový priemysel.

„Ide o absolútne nevyprovokovanú agresiu voči Iránu,“ vyhlásil Putin a dodal, že Rusko „sa snaží poskytnúť iránskemu ľudu pomoc“. „S Iránom máme dlhodobé, dobré a spoľahlivé vzťahy,“ zdôraznil ruský prezident.

Putin o situácii na Blízkom východe telefonoval aj s irackým premiérom Muhammadom Šijá Súdáním. Obaja predstavitelia „vyjadrili znepokojenie nad vznikajúcimi rizikami na svetových energetických trhoch a zdôraznili význam pokračovania aktívnej spolupráce v rámci Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC)“.

Lídri zároveň vyzvali na návrat k diplomatickému riešeniu tohto konfliktu. (TASR)

Grossi to uviedol na mimoriadnom zasadnutí Rady guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Dodal ale, že presný rozsah škôd vo Forde nepozná nikto, ani MAAE. Vyzval tiež všetky strany konfliktu na návrat k rokovaniam.

Zariadenie cez víkend spolu s ďalšími dvoma iránskymi jadrovými prevádzkami bombardovali Spojené štáty.

"Vzhľadom na extrémnu citlivosť centrifúg na vibrácie sa očakáva, že vznikli značné škody," povedal Grossi s odvolaním sa na americký útok na Fordo. Dodal, že v tejto chvíli nikto, ani MAAE, nie je schopný plne posúdiť škody v tomto jadrovom zariadení. Pentagon v nedeľu uviedol, že americké útoky zničili iránsky jadrový program.

K ďalším dvom zariadeniam, na ktoré USA cez víkend útočili, Grossi uviedol, že v Isfaháne bolo zasiahnutých niekoľko budov a v Natanzi americké útoky zasiahli zariadenia na obohacovanie uránu. MAAE už v nedeľu uviedla, že v okolí týchto zariadení po amerických útokoch neevidovala zvýšenú úroveň radiácie. Grossi dnes zopakoval, že inšpektori MAAE sú pripravení skontrolovať tieto zariadenia hneď, ako s tým bude Teherán súhlasiť.

Podľa jedného iránskeho činiteľa bol obohatený urán pred americkými údermi presunutý inam. Šéf MAAE podľa agentúry AFP povedal, že Teherán mu 13. júna, v deň začatia izraelských útokov na Irán, zaslal list, v ktorom naznačil zavedenie osobitných opatrení na ochranu jadrového zariadenia a materiálu.

Na začiatku mimoriadneho zasadnutia Rady guvernérov MAAE vo Viedni Grossi tiež varoval, že systému nešírenia jadrových zbraní, ktorý existuje už vyše pol storočia, hrozí kvôli vojenskému konfliktu okolo iránskeho jadrového programu kolaps.

"Stále existuje cesta k diplomacii... musíme sa do toho pustiť. Inak by násilie a ničenie mohli dosiahnuť nepredstaviteľné úrovne a režim nešírenia jadrových zbraní, ktorý je už viac ako pol storočia základom medzinárodnej bezpečnosti, by sa mohol rozpadnúť," varoval Grossi s odvolaním sa na zmluvu o nešírení jadrových zbraní, podpísanú v roku 1968. (ČTK)

Oznámila to štátna tajomníčka rezortu Henryka Moščicka-Dendys. Informuje o tom  agentúra PAP.

Podľa nej sa v nedeľu skončila evakuácia poľských občanov z oblasti Blízkeho východu, v rámci ktorej sa uskutočnili tri repatriačné lety, jeden z Egypta a dva z Jordánska.

Do Poľska sa vrátilo približne 300 osôb vrátane 30 občanov iných členských štátov EÚ a Ukrajiny. Evakuovaní boli podľa jej slov najmä tí, ktorí uviazli v Izraeli a nemali možnosť bezpečne sa dostať domov.

Moščicka-Dendys uviedla, že poľská ambasáda v Izraeli funguje v obmedzenom režime. „V súvislosti s aktuálnou situáciou nevykonáva niektoré konzulárne úkony, napríklad vízové či právne služby,“ spresnila.

Zameriava sa predovšetkým na pomoc poľským občanom a zaistenie ich bezpečnosti. Zároveň apelovala na občanov, aby necestovali do rizikových oblastí Blízkeho východu, vrátane Izraela, Iránu, Iraku, Jemenu a Jordánska. (TASR)

Stalo sa tak necelých 24 hodín po oznámení Pakistanu, že amerického prezidenta Donalda Trumpa navrhne na Nobelovu cenu za mier pre úlohu pri zmiernení napätia medzi Islamabadom a Naí Dillí.

Informuje o tom agentúra AP.

Vzťahy medzi Pakistanom a Indiou sa v apríli prudko zhoršili po teroristickom útoku na turistov v Indiou kontrolovanej časti Kašmíru. Obe jadrové mocnosti sa ocitli na pokraji vojny, no po sérii vzájomných útokov nasledovalo prímerie ako výsledok intenzívnej diplomacie vedenej Spojenými štátmi, pripomína AP.

„Pakistanská vláda sa rozhodla oficiálne odporučiť prezidenta Donalda J. Trumpa na udelenie Nobelovej ceny za mier za rok 2026 pre jeho rozhodný diplomatického zásah a vedúcu úlohu, ktorú zohral počas nedávnej indicko-pakistanskej krízy,“ napísalo v sobotu večer ministerstvo zahraničných vecí na sociálnej sieti X.

V nedeľu už Pakistan ostro kritizoval americké útoky na Irán. Označil ich za „vážne porušenie medzinárodného práva“ a štatútu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf v telefonáte s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom vyjadril znepokojenie nad tým, že terčom útokov sa stali aj zariadenia pod dohľadom MAAE.

Pakistan má s Iránom úzke vzťahy a podporuje jeho právo na sebaobranu proti Izraelu. V pondelok sa vláda v Islamabade k návrhu na udelenie Nobelovej ceny mieru Trumpovi. (TASR)