Irán zvažuje uzavretie Hormuzského prielivu

Na mimoriadnej schôdzi Bezpečnostnej rady OSN v nedeľu večer vyzval Guterres na rozum a na zdržanlivosť, informujú tlačové agentúry.

"Ľudia v regióne nemôžu znášať ďalší cyklus ničenia," povedal Guterres v New Yorku. "A napriek tomu teraz riskujeme, že spadneme do krysej diery, v ktorej bude nasledovať jedna odveta za druhou," uviedol šéf OSN.

Namiesto toho treba využiť diplomaciu, žiada Guterres. "Civilisti musia byť pod ochranou. Musí byť zaručená bezpečná námorná plavba, "povedal.

Organizácia spojených národov je podľa neho pripravená kedykoľvek poskytnúť podporu.

"Vyzývam členov tohto orgánu - a všetky členské štáty OSN - aby rokovali s rozumom, zdržanlivo a naliehavo. Nemôžeme - a nesmieme - sa vzdať mieru," zdôraznil generálny tajomník.

Iránske médiá informovali o explóziách, ktoré zaznamenali v meste Kermánšáh práve na západe Iránu.

Pri útoku bol podľa iránskej agentúry SNN zabitý veliteľ brigády, traja dôstojníci a dvaja iránski vojaci.

Podľa izraelského premiéra Netanjahua bola iránska jadrová prevádzka Fordo veľmi tvrdo zasiahnutá, rozsah škôd ale bude ešte len spresnený.

"Nenecháme sa zatiahnuť do opotrebovávacej vojny, ale tiež neukončíme našu vojenskú kampaň v Iráne predčasne," vyhlásil v nedeľu večer izraelský premiér.

Izraelské údery sa podľa neho skončia, keď bude dosiahnutý cieľ. "Nebudeme robiť viac, ako je potrebné," povedal podľa Reuters Netanjahu.

„Aj keď budú jadrové zariadenia zničené, hra sa neskončila, obohatené materiály, domáce znalosti, politická vôľa zostávajú,“ uviedol Šamchání na platforme X.

„Politická a operačná iniciatíva je teraz na strane tých, ktorí hrajú inteligentne, vyhýbajú sa úderom naslepo. Prekvapenia budú pokračovať!“ dodal.

Iný poradca iránskeho najvyššieho vodcu, Alí Akbar Velajátí, v nedeľu v reakcii na americké útoky vyhlásil, že Spojené štáty nemajú miesto na Blízkom východe.

„V tomto regióne a islamskom svete už nie je miesto pre Ameriku ani jej základne,“ povedal poradca podľa tlačovej agentúry IRNA.

„Amerika zaútočila na srdce islamského sveta a musí čakať nenapraviteľné následky, pretože islamská republika netoleruje žiadnu urážku alebo agresiu voči sebe,“ dodal.

Velajátí zároveň uviedol, že americké základne, ktoré Washington využíva pri útokoch na iránske jadrové zariadenia, „budú považované za legitímne ciele“.

„Každá krajina v regióne alebo inde, ktorú americké sily používajú pri útokoch na Irán, sa bude považovať za legitímny cieľ našich ozbrojených síl,“ vysvetlil poradca podľa agentúry IRNA. (TASR)

Uviazli tam po tom, čo Izrael uzavrel svoj vzdušný priestor pre hrozbu iránskych odvetných útokov, informovala izraelská ministerka dopravy Miri Regevová.

Ministerka predtým zverejnila odhady, že po začiatku izraelských útokov na Irán minulý piatok sa v zahraničí nachádzalo od 100-tisíc do 150-tisíc Izraelčanov.

Prvý repatriačný let s izraelskými občanmi pristál na Letisku Bena Guriona v stredu. Národné aerolínie El Al vypravili lietadlo z cyperskej Larnaky.

Ďalší Izraelčania sa do vlasti vrátili po súši alebo po mori, uviedla ministerka.

Ministerstvo tiež pre riziko iránskych odvetných útokov vyslalo všetky komerčné lietadlá preč z krajiny, aby predišlo ich poškodeniu. (TASR)

Zamir tvrdí, že izraelské údery pokračujú podľa plánov a budú trvať tak dlho, ako to bude potrebné.

"Stále máme (v Iráne) ciele, na ktoré udrieť, a úlohy na splnenie," uviedol podľa serveru The Times of Israel.

"Predstavitelia Francúzska, Nemecka a Británie budú pokračovať v spoločnom diplomatickom úsilí, aby zmiernili napätie a zabezpečili, aby sa konflikt nezintenzívnil a ďalej nerozšíril," uviedol úrad britského premiéra Keira Starmera.

"Vyzývame Irán, aby začal rokovania o dohode, ktorá odstráni všetky obavy ohľadom jeho jadrového programu," uvádza sa podľa agentúry DPA v spoločnom vyhlásení nemeckého kancelára Friedricha Merza, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a práve Starmera.

Lídri troch európskych krajín zároveň vyzvali Irán, aby nepodnikal žiadne ďalšie kroky, ktoré by mohli destabilizovať región.

"Dôsledne sme trvali na tom, že Irán nikdy nemôže mať jadrovú zbraň a nemôže naďalej predstavovať hrozbu pre bezpečnosť regiónu," uviedli šéfovia vlád troch krajín v spoločnom vyhlásení.

Vojenský zásah podľa Kyjeva vyslal „jasný signál“.

„Ukrajina je presvedčená, že iránsky jadrový program musí byť zastavený, aby už nikdy nepredstavoval hrozbu pre krajiny Blízkeho východu ani pre žiadny iný štát. Mierové úsilie zabrániť Iránu získať jadrové zbrane trvá už roky, ale neprinieslo účinné výsledky,“ vyhlásilo ministerstvo.

Kyjev tiež upozornil, že k súčasnej situácii viedli „agresívne kroky iránskeho režimu a jeho dlhotrvajúca deštruktívna politika zameraná na podkopávanie medzinárodného mieru a bezpečnosti“.

Pripomenul, že Teherán Rusku dodáva vojenskú pomoc a je tak „komplicom Moskvy v jeho agresii proti Ukrajine“.

„Ukrajina, ktorá v histórii ľudstva najviac prispela k jadrovému odzbrojeniu, si lepšie ako ktokoľvek iný uvedomuje mieru hrozby, ktorú predstavujú zbrane hromadného ničenia. Ukrajina má morálne právo vyhlásiť, že odstránenie iránskeho jadrového programu by zvýšilo bezpečnosť na Blízkom východe a celom svete,“ tvrdí ukrajinská diplomacia.