Cieľom úderov na Irán nie je ukončenie tamojšieho režimu, tvrdia americkí ministri

Uviazli tam po tom, čo Izrael uzavrel svoj vzdušný priestor pre hrozbu iránskych odvetných útokov, informovala izraelská ministerka dopravy Miri Regevová.

Ministerka predtým zverejnila odhady, že po začiatku izraelských útokov na Irán minulý piatok sa v zahraničí nachádzalo od 100-tisíc do 150-tisíc Izraelčanov.

Prvý repatriačný let s izraelskými občanmi pristál na Letisku Bena Guriona v stredu. Národné aerolínie El Al vypravili lietadlo z cyperskej Larnaky.

Ďalší Izraelčania sa do vlasti vrátili po súši alebo po mori, uviedla ministerka.

Ministerstvo tiež pre riziko iránskych odvetných útokov vyslalo všetky komerčné lietadlá preč z krajiny, aby predišlo ich poškodeniu. (TASR)

Zamir tvrdí, že izraelské údery pokračujú podľa plánov a budú trvať tak dlho, ako to bude potrebné.

"Stále máme (v Iráne) ciele, na ktoré udrieť, a úlohy na splnenie," uviedol podľa serveru The Times of Israel.

"Predstavitelia Francúzska, Nemecka a Británie budú pokračovať v spoločnom diplomatickom úsilí, aby zmiernili napätie a zabezpečili, aby sa konflikt nezintenzívnil a ďalej nerozšíril," uviedol úrad britského premiéra Keira Starmera.

"Vyzývame Irán, aby začal rokovania o dohode, ktorá odstráni všetky obavy ohľadom jeho jadrového programu," uvádza sa podľa agentúry DPA v spoločnom vyhlásení nemeckého kancelára Friedricha Merza, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a práve Starmera.

Lídri troch európskych krajín zároveň vyzvali Irán, aby nepodnikal žiadne ďalšie kroky, ktoré by mohli destabilizovať región.

"Dôsledne sme trvali na tom, že Irán nikdy nemôže mať jadrovú zbraň a nemôže naďalej predstavovať hrozbu pre bezpečnosť regiónu," uviedli šéfovia vlád troch krajín v spoločnom vyhlásení.

Vojenský zásah podľa Kyjeva vyslal „jasný signál“.

„Ukrajina je presvedčená, že iránsky jadrový program musí byť zastavený, aby už nikdy nepredstavoval hrozbu pre krajiny Blízkeho východu ani pre žiadny iný štát. Mierové úsilie zabrániť Iránu získať jadrové zbrane trvá už roky, ale neprinieslo účinné výsledky,“ vyhlásilo ministerstvo.

Kyjev tiež upozornil, že k súčasnej situácii viedli „agresívne kroky iránskeho režimu a jeho dlhotrvajúca deštruktívna politika zameraná na podkopávanie medzinárodného mieru a bezpečnosti“.

Pripomenul, že Teherán Rusku dodáva vojenskú pomoc a je tak „komplicom Moskvy v jeho agresii proti Ukrajine“.

„Ukrajina, ktorá v histórii ľudstva najviac prispela k jadrovému odzbrojeniu, si lepšie ako ktokoľvek iný uvedomuje mieru hrozby, ktorú predstavujú zbrane hromadného ničenia. Ukrajina má morálne právo vyhlásiť, že odstránenie iránskeho jadrového programu by zvýšilo bezpečnosť na Blízkom východe a celom svete,“ tvrdí ukrajinská diplomacia. (TASR)

Jana Krescanko Dibáková a redaktor zahraničnej redakcie denníka SME Daniel Hoťka približujú najzásadnejšie momenty bezprecedentného útoku USA na iránske jadrové zariadenia.

Izrael útočil aj v okolí Búšehru, kde sa nachádza jediná funkčná iránska jadrová elektráreň.

Letectvo útočilo na zariadenie pre rakety a bezpilotné prostriedky, uviedla podľa agentúry Reuters armáda.

Ďalšie útoky vykonala na mestá Isfahán, kde je jadrové stredisko, na Ahváz a Jazd. Toto posledné mesto čelilo izraelským úderom do začiatku vojny v piatok 13. júna prvýkrát.

Podľa armády sa do vlny úderov zapojilo 30 lietadiel, ktoré použili 60 kusov munície.

Podľa iránskych agentúr Mehr a Tasnim, ktoré citoval izraelský server Times of Israel, zomreli pri týchto izraelských útokoch v západnej časti krajiny najmenej traja členovia iránskych revolučných gárd.