Iránsky parlament údajne schválil uzavretie Hormuzského prielivu

Zamir tvrdí, že izraelské údery pokračujú podľa plánov a budú trvať tak dlho, ako to bude potrebné.

"Stále máme (v Iráne) ciele, na ktoré udrieť, a úlohy na splnenie," uviedol podľa serveru The Times of Israel.

"Predstavitelia Francúzska, Nemecka a Británie budú pokračovať v spoločnom diplomatickom úsilí, aby zmiernili napätie a zabezpečili, aby sa konflikt nezintenzívnil a ďalej nerozšíril," uviedol úrad britského premiéra Keira Starmera.

"Vyzývame Irán, aby začal rokovania o dohode, ktorá odstráni všetky obavy ohľadom jeho jadrového programu," uvádza sa podľa agentúry DPA v spoločnom vyhlásení nemeckého kancelára Friedricha Merza, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a práve Starmera.

Lídri troch európskych krajín zároveň vyzvali Irán, aby nepodnikal žiadne ďalšie kroky, ktoré by mohli destabilizovať región.

"Dôsledne sme trvali na tom, že Irán nikdy nemôže mať jadrovú zbraň a nemôže naďalej predstavovať hrozbu pre bezpečnosť regiónu," uviedli šéfovia vlád troch krajín v spoločnom vyhlásení.

Vojenský zásah podľa Kyjeva vyslal „jasný signál“.

„Ukrajina je presvedčená, že iránsky jadrový program musí byť zastavený, aby už nikdy nepredstavoval hrozbu pre krajiny Blízkeho východu ani pre žiadny iný štát. Mierové úsilie zabrániť Iránu získať jadrové zbrane trvá už roky, ale neprinieslo účinné výsledky,“ vyhlásilo ministerstvo.

Kyjev tiež upozornil, že k súčasnej situácii viedli „agresívne kroky iránskeho režimu a jeho dlhotrvajúca deštruktívna politika zameraná na podkopávanie medzinárodného mieru a bezpečnosti“.

Pripomenul, že Teherán Rusku dodáva vojenskú pomoc a je tak „komplicom Moskvy v jeho agresii proti Ukrajine“.

„Ukrajina, ktorá v histórii ľudstva najviac prispela k jadrovému odzbrojeniu, si lepšie ako ktokoľvek iný uvedomuje mieru hrozby, ktorú predstavujú zbrane hromadného ničenia. Ukrajina má morálne právo vyhlásiť, že odstránenie iránskeho jadrového programu by zvýšilo bezpečnosť na Blízkom východe a celom svete,“ tvrdí ukrajinská diplomacia. (TASR)

Jana Krescanko Dibáková a redaktor zahraničnej redakcie denníka SME Daniel Hoťka približujú najzásadnejšie momenty bezprecedentného útoku USA na iránske jadrové zariadenia.

Minister zahraničia Marco Rubio uviedol, že Spojené štáty v tejto chvíli neplánujú ďalšie údery na Irán. Nevylúčil ich však v prípade odvety zo strany Iránu či jeho spojencov.

Rubio povedal v rozhovore, ktorý odvysielala stanica Fox News, že cieľom amerických úderov z noci na dnes nebolo zvrhnutie iránskeho režimu, ktorý vedú šiitski duchovní. Podľa neho by sa však režim mohol dostať do situácie, keď by hrozil jeho koniec, ak Irán bude pokračovať so svojím jadrovým programom.

Spojené štáty a Izrael uvádzajú, že útočia na Irán, aby mu znemožnili zostavenie jadrovej zbrane. Teherán ale tvrdí, že o to neusiluje.

"Táto misia nebola o zmene režimu (v Iráne)," uviedol minister obrany Pete Hegseth na tlačovej konferencii k americkým úderom v Iráne dnes v noci.

"Nie sú teraz naplánované ďalšie vojenské operácie proti Iránu," uviedol podľa agentúry Reuters Rubio pri rozhovore so stanicou CBS News.

Situácia by sa ale podľa Rubia zmenila, ak by Irán zaútočil na Američanov či americké záujmy. V rozhovore so stanicou Fox News povedal, že USA by zaútočili na Irán aj v prípade, že by údery vykonali spojenci Iránu.

Americký minister zahraničia tiež uviedol, že Irán nebral vážne nepriame rokovania s USA o svojom jadrovom programe.

"Hrali si s nami. Neodpovedali na naše požiadavky. Zmizli na desať dní, "uviedol Rubio v rozhovore so stanicou CBS News. Irán naopak tvrdí, že sa do rozhovorov zapojil s vážnymi úmyslami.

 Rubio povedal, že ak sa obnovia rokovania s Teheránom, tak Spojené štáty chcú priame rozhovory, napísala agentúra AP.

Podľa Rubia údery ukázali vojenskú slabosť Iránu. "Ak chce režim (v Iráne) mier, tak sme pripravení na mier. Ak chce niečo iné, tak je neuveriteľne zraniteľný," uviedol Rubio.

Podľa Rubia nie je jasné, či sa Iráncom podarilo pred americkými údermi presunúť mimo zasiahnutých stredísk obohatený urán, ktorý by pri ďalšom spracovaní mohol poslúžiť na výrobu jadrovej bomby. (ČTK)

Izrael útočil aj v okolí Búšehru, kde sa nachádza jediná funkčná iránska jadrová elektráreň.

Letectvo útočilo na zariadenie pre rakety a bezpilotné prostriedky, uviedla podľa agentúry Reuters armáda.

Ďalšie útoky vykonala na mestá Isfahán, kde je jadrové stredisko, na Ahváz a Jazd. Toto posledné mesto čelilo izraelským úderom do začiatku vojny v piatok 13. júna prvýkrát.

Podľa armády sa do vlny úderov zapojilo 30 lietadiel, ktoré použili 60 kusov munície.

Podľa iránskych agentúr Mehr a Tasnim, ktoré citoval izraelský server Times of Israel, zomreli pri týchto izraelských útokoch v západnej časti krajiny najmenej traja členovia iránskych revolučných gárd.