Na Irán útočili neviditeľné B-2

Jana Krescanko Dibáková a redaktor zahraničnej redakcie denníka SME Daniel Hoťka približujú najzásadnejšie momenty bezprecedentného útoku USA na iránske jadrové zariadenia.

Minister zahraničia Marco Rubio uviedol, že Spojené štáty v tejto chvíli neplánujú ďalšie údery na Irán. Nevylúčil ich však v prípade odvety zo strany Iránu či jeho spojencov.

Rubio povedal v rozhovore, ktorý odvysielala stanica Fox News, že cieľom amerických úderov z noci na dnes nebolo zvrhnutie iránskeho režimu, ktorý vedú šiitski duchovní. Podľa neho by sa však režim mohol dostať do situácie, keď by hrozil jeho koniec, ak Irán bude pokračovať so svojím jadrovým programom.

Spojené štáty a Izrael uvádzajú, že útočia na Irán, aby mu znemožnili zostavenie jadrovej zbrane. Teherán ale tvrdí, že o to neusiluje.

"Táto misia nebola o zmene režimu (v Iráne)," uviedol minister obrany Pete Hegseth na tlačovej konferencii k americkým úderom v Iráne dnes v noci.

"Nie sú teraz naplánované ďalšie vojenské operácie proti Iránu," uviedol podľa agentúry Reuters Rubio pri rozhovore so stanicou CBS News.

Situácia by sa ale podľa Rubia zmenila, ak by Irán zaútočil na Američanov či americké záujmy. V rozhovore so stanicou Fox News povedal, že USA by zaútočili na Irán aj v prípade, že by údery vykonali spojenci Iránu.

Americký minister zahraničia tiež uviedol, že Irán nebral vážne nepriame rokovania s USA o svojom jadrovom programe.

"Hrali si s nami. Neodpovedali na naše požiadavky. Zmizli na desať dní, "uviedol Rubio v rozhovore so stanicou CBS News. Irán naopak tvrdí, že sa do rozhovorov zapojil s vážnymi úmyslami.

 Rubio povedal, že ak sa obnovia rokovania s Teheránom, tak Spojené štáty chcú priame rozhovory, napísala agentúra AP.

Podľa Rubia údery ukázali vojenskú slabosť Iránu. "Ak chce režim (v Iráne) mier, tak sme pripravení na mier. Ak chce niečo iné, tak je neuveriteľne zraniteľný," uviedol Rubio.

Podľa Rubia nie je jasné, či sa Iráncom podarilo pred americkými údermi presunúť mimo zasiahnutých stredísk obohatený urán, ktorý by pri ďalšom spracovaní mohol poslúžiť na výrobu jadrovej bomby. (ČTK)

Izrael útočil aj v okolí Búšehru, kde sa nachádza jediná funkčná iránska jadrová elektráreň.

Letectvo útočilo na zariadenie pre rakety a bezpilotné prostriedky, uviedla podľa agentúry Reuters armáda.

Ďalšie útoky vykonala na mestá Isfahán, kde je jadrové stredisko, na Ahváz a Jazd. Toto posledné mesto čelilo izraelským úderom do začiatku vojny v piatok 13. júna prvýkrát.

Podľa armády sa do vlny úderov zapojilo na 30 lietadiel, ktoré použili na 60 kusov munície.

Podľa iránskych agentúr Mehr a Tasnim, ktoré citoval izraelský server Times of Israel, zomreli pri týchto izraelských útokoch v západnej časti krajiny najmenej traja členovia iránskych revolučných gárd.

Tieto nálety podľa Vancea „výrazne“ zdržali vývoj jadrového programu Teheránu.

USA na pokyn prezidenta Donalda Trumpa v noci na nedeľu zaútočili na tri iránske jadrové zariadenia vo Fordó, v Natanze a Isfaháne, čím sa priamo zapojili do konfliktu medzi Izraelom a Iránom. Washington tvrdí, že sa mu podarilo zničiť iránsky jadrový program a operácia Polnočné dosiahla požadovaný účinok.

Presné dopady úderov sa stále vyhodnocujú, podľa odborníkov sa však USA budú pri určovaní ich úspešnosti spoliehať na spravodajské informácie, napísal server stanice Sky News. Z Washingtonu podľa stanice BBC zaznela silná rétorika, ale málo dôkazov, ktoré by tvrdenia o zničení jadrových zariadení Iránu potvrdzovali.

„Nechcem tu zachádzať do citlivých spravodajských informácií, ale vieme, že sme iránsky jadrový program podstatne zdržali, či už ide o roky alebo dlhšie,“ uviedol Vance pre stanicu NBC News. „Nie sme vo vojne s Iránom - sme vo vojne s iránskym jadrovým programom,“ dodal s tým, že USA a ich spojenci sa budú teraz usilovať o jeho „trvalú“ likvidáciu. (TASR)

Zablokovanie kľúčovej námornej trasy ešte musí schváliť iránska bezpečnostná rada.

Iránsky poslanec a generál Revolučných gárd Esmaíl Kosarí podľa Reuters zdôraznil, že možnosť uzavretia prielivu je na stole a tento krok „bude vykonaný vždy, keď to bude potrebné“.

Hormuzský prieliv sa nachádza medzi Ománom a Iránom a spája Perzský záliv s Ománskym zálivom a Arabským morom. Cez prieliv smeruje na svetové trhy približne pätina svetovej spotreby ropy. Od začiatku roka 2022 do mája 2025 bolo cez prieliv denne prepravených približne 17,8 až 20,8 milióna barelov ropy, kondenzátu a palív, uviedla analytická spoločnosť Vortexa. Irán sa v minulosti západným mocnostiam viackrát vyhrážal jeho uzavretím.

Prepravná spoločnosť Maersk medzičasom informovala, že jej lode sa naďalej plavia Hormuzským prielivom. Je však pripravená prijať potrebné opatrenia na základe dostupných informácií. (TASR)

Ankara vyjadrila aj obavy, že izraelsko-iránska vojna by mohla z regionálneho konfliktu prerásť do konfliktu globálneho. Informoval o tom denník Daily Sabah.

"Turecko vždy upozorňovalo na riziko, že konflikt, ktorý začala izraelská agresia v regióne, sa rozšíri a ohrozí stabilitu a bezpečnosť. Útok Spojených štátov na iránske jadrové zariadenia dnes toto riziko maximalizoval, "uviedlo turecké ministerstvo.

"Vyzývame medzinárodné spoločenstvo, aby podporilo úsilie o nájdenie diplomatického riešenia," dodalo.

Ankara vyjadrila tiež hlboké znepokojenie strán možných dôsledkov amerického útoku na Irán pre svet.

"Súčasný vývoj môže spôsobiť, že regionálny konflikt eskaluje na globálnu úroveň," uviedla turecká diplomacia. "Nechceme, aby k tomuto katastrofickému scenáru došlo," doplnila.

Stretnutie sa uskutoční 19: 30 SELČ.

Francúzsky prezident v nedeľu hovoril so saudským korunným princom a s ománskym sultánom.

"V najbližších hodinách plánuje pokračovať v kontaktoch s európskymi partnermi a s vedúcimi predstaviteľmi regiónu," uviedol prezidentský úrad k Macronovmu budúcemu programu.

Francúzsko "robí všetko pre to, aby urýchlilo odchod tých našich občanov z Iránu a Izraela, ktorí si to želajú," ubezpečil francúzsky prezident.

„Táto agresia ukázala, že Amerika je hlavným faktorom nepriateľských akcií sionistického režimu voči Iránskej islamskej republike,“ povedal podľa tlačovej agentúry IRNA iránsky prezident.

Ako dodal, Spojené štáty podľa neho konali po tom, čo videli „zjavnú neschopnosť“ Izraela.

Spojené štáty zaútočili v noci na nedeľu na tri jadrové zariadenia na území Iránu - komplexy vo Fordó, v Natanze a Isfaháne.