Katar a Omán odsúdili útoky USA na Irán

Tieto nálety podľa Vancea „výrazne“ zdržali vývoj jadrového programu Teheránu.

USA na pokyn prezidenta Donalda Trumpa v noci na nedeľu zaútočili na tri iránske jadrové zariadenia vo Fordó, v Natanze a Isfaháne, čím sa priamo zapojili do konfliktu medzi Izraelom a Iránom. Washington tvrdí, že sa mu podarilo zničiť iránsky jadrový program a operácia Polnočné dosiahla požadovaný účinok.

Presné dopady úderov sa stále vyhodnocujú, podľa odborníkov sa však USA budú pri určovaní ich úspešnosti spoliehať na spravodajské informácie, napísal server stanice Sky News. Z Washingtonu podľa stanice BBC zaznela silná rétorika, ale málo dôkazov, ktoré by tvrdenia o zničení jadrových zariadení Iránu potvrdzovali.

„Nechcem tu zachádzať do citlivých spravodajských informácií, ale vieme, že sme iránsky jadrový program podstatne zdržali, či už ide o roky alebo dlhšie,“ uviedol Vance pre stanicu NBC News. „Nie sme vo vojne s Iránom - sme vo vojne s iránskym jadrovým programom,“ dodal s tým, že USA a ich spojenci sa budú teraz usilovať o jeho „trvalú“ likvidáciu. (TASR)

Zablokovanie kľúčovej námornej trasy ešte musí schváliť iránska bezpečnostná rada.

Iránsky poslanec a generál Revolučných gárd Esmaíl Kosarí podľa Reuters zdôraznil, že možnosť uzavretia prielivu je na stole a tento krok „bude vykonaný vždy, keď to bude potrebné“.

Hormuzský prieliv sa nachádza medzi Ománom a Iránom a spája Perzský záliv s Ománskym zálivom a Arabským morom. Cez prieliv smeruje na svetové trhy približne pätina svetovej spotreby ropy. Od začiatku roka 2022 do mája 2025 bolo cez prieliv denne prepravených približne 17,8 až 20,8 milióna barelov ropy, kondenzátu a palív, uviedla analytická spoločnosť Vortexa. Irán sa v minulosti západným mocnostiam viackrát vyhrážal jeho uzavretím.

Prepravná spoločnosť Maersk medzičasom informovala, že jej lode sa naďalej plavia Hormuzským prielivom. Je však pripravená prijať potrebné opatrenia na základe dostupných informácií. (TASR)

Ankara vyjadrila aj obavy, že izraelsko-iránska vojna by mohla z regionálneho konfliktu prerásť do konfliktu globálneho. Informoval o tom denník Daily Sabah.

"Turecko vždy upozorňovalo na riziko, že konflikt, ktorý začala izraelská agresia v regióne, sa rozšíri a ohrozí stabilitu a bezpečnosť. Útok Spojených štátov na iránske jadrové zariadenia dnes toto riziko maximalizoval, "uviedlo turecké ministerstvo.

"Vyzývame medzinárodné spoločenstvo, aby podporilo úsilie o nájdenie diplomatického riešenia," dodalo.

Ankara vyjadrila tiež hlboké znepokojenie strán možných dôsledkov amerického útoku na Irán pre svet.

"Súčasný vývoj môže spôsobiť, že regionálny konflikt eskaluje na globálnu úroveň," uviedla turecká diplomacia. "Nechceme, aby k tomuto katastrofickému scenáru došlo," doplnila.

Stretnutie sa uskutoční 19: 30 SELČ.

Francúzsky prezident v nedeľu hovoril so saudským korunným princom a s ománskym sultánom.

"V najbližších hodinách plánuje pokračovať v kontaktoch s európskymi partnermi a s vedúcimi predstaviteľmi regiónu," uviedol prezidentský úrad k Macronovmu budúcemu programu.

Francúzsko "robí všetko pre to, aby urýchlilo odchod tých našich občanov z Iránu a Izraela, ktorí si to želajú," ubezpečil francúzsky prezident.

„Táto agresia ukázala, že Amerika je hlavným faktorom nepriateľských akcií sionistického režimu voči Iránskej islamskej republike,“ povedal podľa tlačovej agentúry IRNA iránsky prezident.

Ako dodal, Spojené štáty podľa neho konali po tom, čo videli „zjavnú neschopnosť“ Izraela.

Spojené štáty zaútočili v noci na nedeľu na tri jadrové zariadenia na území Iránu - komplexy vo Fordó, v Natanze a Isfaháne.

Operáciu pomenovanú Polnočné kladivo (Midnight Hammer), v rámci ktorej USA v noci zaútočili na iránske jadrové prevádzky, označil americký minister obrany Pete Hegseth za obrovský úspech a zdôraznil, že svet by mal slová amerického prezidenta Donalda Trumpa počúvať.

Zároveň šéf Pentagonu poznamenal, že Trump chce mier a Irán by sa mal túto cestu zvoliť.

"Operácia, ktorú naplánoval prezident Trump, bola odvážna a brilantná – ukázala svetu, že americké odstrašenie je späť. Keď tento prezident prehovorí, svet by mal načúvať," povedal Hegseth.

Zároveň šéf Pentagonu poznamenal, že Trump chce mier a Irán by si mal túto cestu zvoliť. Taktiež zdôraznil, že terčom americkej operácie neboli iránski vojaci a civilisti.

„Cieľom tejto misie nebola a nie je zmena režimu. Prezident schválil presnú operáciu s cieľom neutralizovať hrozby pre naše národné záujmy, ktoré predstavuje iránsky jadrový program, a kolektívnu sebaobranu našich jednotiek a nášho spojenca Izraela,“ dodal Hegseth.

Operácia zahŕňala „klamlivé snahy“, pri ktorých niekoľko bombardérov vyslali USA smerom na západ do Tichého oceánu, zatiaľ čo sedem ďalších letelo k cieľom v Iráne 18 hodín, počas ktorých viackrát doplnili palivo, ozrejmil šéf amerického Zboru náčelníkov štátov Dan Caine.

Operácia bola podľa neho naplánovaná a koordinovaná a dosiahla požadovaný účinok.

„Iránske stíhačky nelietali a zdá sa, že iránske raketové systémy zem-vzduch nás počas celej misie nevideli. Zachovali sme si moment prekvapenia,“ uviedol Caine.

Podľa prvotného posúdenia škôd, ktoré naďalej prebieha, došlo k zničeniu spôsobilostí jadrového zariadenia Fordo, dodal.

USA pri útokoch použili viac než 75 projektilov, medzi nimi aj 14 bômb GBU-57A/B MOP špeciálne vyvinutých na ničenie cieľov hlboko pod zemou, ako aj viac než dve desiatky rakiet s plochou dráhou letu Tomahawk, ktoré odpálili americké ponorky smerom na Isfahán.

Hegseth poďakoval všetkým príslušníkom amerických síl, ktorí sa podieľali na nočnej operácii a opísal ich ako "bojovníkov".

Zároveň šéf Pentagonu vyjadril podporu Izraelu, ktorého označil za spojenca. Hegseth dodal, že prípravy operácie trvali mesiace, aby mohla byť vykonaná, ak tak americký prezident rozhodne. (Closer)

AP si všíma, že snímky z Planet Labs PBC ukazujú, že kedysi hnedá hora má niektoré časti sivé a jej kontúry vyzerajú mierne inak ako na predchádzajúcich záberoch.

Irán zatiaľ o škodách po útoku neinformoval.

„Švajčiarsko je hlboko znepokojené nebezpečnou eskaláciou medzi Izraelom a Iránom od 13. júna vrátane dnešných útokov zo strany USA,“ uviedlo na svojom webe tamojšie ministerstvo zahraničných vecí.

Ako dodalo, krajina zdôrazňuje dôležitosť úplného rešpektovania medzinárodného práva vrátane Charty OSN a medzinárodného humanitárneho práva.

„Švajčiarsko naliehavo vyzýva všetky strany, aby prejavili maximálnu zdržanlivosť, chránili civilné obyvateľstvo a civilnú infraštruktúru a okamžite sa vrátili k diplomacii,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Záujmy USA v Iráne v súčasnosti zastupuje práve Švajčiarsko, keďže po islamskej revolúcii z roku 1979 Washington a Teherán prerušili diplomatické styky. Švajčiarsko v minulosti zohralo významnú rolu pri výmene väzňov medzi Iránom a USA.

Predstavitelia Egypta v nedeľu takisto odsúdili „prudkú eskaláciu“ po údere USA na jadrové zariadenia Iránu, čo podľa nich môže mať pre región „nebezpečné následky“.

Egyptské ministerstvo zahraničných vecí varovalo pred „hrozbou, že región skĺzne do ďalšieho chaosu a napätia“.

Aj Pakistan v nedeľu odsúdil americké útoky na jadrové zariadenia v susednom Iráne a vyjadril obavy, že budú mať škodlivé dôsledky pre región i jeho okolie, píše agentúra DPA.

„Sme hlboko znepokojení možnou ďalšou eskaláciou napätia v regióne,“ uviedlo ministerstvo zahraničných vecí v Islamabade vo vyhlásení.

Odsudzujúce vyhlásenie prichádza len niekoľko hodín po tom, čo Pakistan nominoval amerického prezidenta Donalda Trumpa na Nobelovu cenu za mier za rok 2026.