Netanjahu tvrdí, že útokom USA na Irán bol dodržaný jeden z jeho sľubov

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v nedeľu odsúdilo „nezodpovedné“ americké údery na jadrové zariadenia v Iráne a označilo ich za hrubé porušenie medzinárodného práva.

Súčasne vyzvalo Bezpečnostnú radu OSN na reakciu. Odsúdenie vyjadrila aj čínska diplomacia. Turecko medzitým varovalo, že údery riskujú eskaláciu konfliktu medzi Izraelom a Iránom na globálnu úroveň s možnými katastrofickými dôsledkami.

„Rusko dôrazne odsudzuje americké útoky na niekoľko jadrových zariadení v Iráne na úsvite 22. júna, ktoré nasledovali po izraelských útokoch na Iránsku islamskú republiku,“ uviedlo vo vyhlásení ministerstvo zahraničných vecí Moskvy, ktorej vojská 24. februára 2022 napadli susednú Ukrajinu.

„Už teraz je jasné, že sa začala nebezpečná eskalácia, ktorá môže ďalej narušiť regionálnu a globálnu bezpečnosť,“ dodalo.

Spojené štáty v noci na nedeľu zaútočili na tri iránske jadrové zariadenia vo Fordó, v Natanze a Isfaháne. K priamemu zapojeniu USA do konfliktu na Blízkom východe prišlo po viac ako týždni útokov Izraela na Irán, ktoré spustil 13. júna. Izrael ich odôvodňuje snahou zabrániť Iránu vyvinúť jadrovú zbraň. Teherán odvtedy údery Tel Avivu opätuje, opakovane ale popiera, že by sa snažil takúto zbraň získať.

Rusko podľa rezortu diplomacie považuje za alarmujúce, že útoky na Irán vykonala krajina, ktorá je stálym členom BR OSN.

„Nezodpovedné rozhodnutie vystaviť územie suverénneho štátu raketovým a bombovým útokom, bez ohľadu na použité argumenty, hrubo porušuje medzinárodné právo, Chartu OSN a rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN,“ píše sa v texte zverejnenom na platforme Telegram.

Takisto rezort diplomacie Číny dôrazne odsúdil údery USA na iránske jadrové zariadenia, ktoré podľa neho stupňujú napätie na Blízkom východe. Zároveň vyzval „všetky strany konfliktu, najmä Izrael, aby čo najskôr zastavili paľbu“.

Ministerstvo zahraničných vecí Turecka, ktoré hostí stretnutie šéfov diplomacií krajín Organizácie islamskej spolupráce, zase varovalo, že americké údery predstavujú riziko eskalácie konfliktu z Blízkom východu na globálnu úroveň, čo by mohlo mať „katastrofálne“ následky. (TASR)

„Ľudstvo volá a prosí o mier,“ povedal počas pravidelnej nedeľnej modlitby Anjel Pána vo Vatikáne.

„Každý člen medzinárodného spoločenstva má morálnu zodpovednosť ukončiť tragédiu vojny predtým, než sa z nej strane nenapraviteľná priepasť," upozornil Lev s tým, že reaguje na „znepokojivé správy prichádzajúce z Blízkeho východu“.

Pápež zároveň vyzval svet, aby nezabudol na humanitárnu krízu v Pásme Gazy.

„V tomto kontexte, ktorý zahŕňa Izrael a Palestínu, existuje riziko, že sa zabudne na každodenné utrpenie ľudí, najmä v Gaze a na iných územiach, kde je čoraz väčšia potreba primeranej humanitárnej pomoci," upozornil Lev.

„Dnes viac než kedykoľvek predtým ľudstvo volá a prosí o mier,“ dodal.

Volanie po mieri si podľa neho „vyžaduje zodpovednosť a rozum a nesmie byť prehlušené rinčaním zbraní ani rečníckymi slovami, ktoré podnecujú konflikt“.

Žiadny konflikt nie je dosť vzdialený, ak je v stávke ľudská dôstojnosť, dodal.

„Vojna problémy nerieši... Naopak, znásobuje ich a spôsobuje hlboké rany v histórii národov - rany, ktorých zahojenie trvá niekoľko generácií. Žiadne vojenské víťazstvo nemôže vynahradiť bolesť matky, strach dieťaťa či ukradnutú budúcnosť,“ upozornil Lev.

Na záver pápež vyjadril nádej, že rinčanie zbraní utíchne. „Nechajme diplomaciu utíšiť zbrane!... Nechajme národy tvarovať svoju budúcnosť prácou mieru, nie prostredníctvom násilia a krvavých konfliktov!" uzavrel Lev XIV.. (TASR)

"Francúzsko naliehavo vyzýva strany na zdržanlivosť, aby sa vyhli akejkoľvek eskalácii, ktorá by mohla viesť k rozšíreniu konfliktu," napísal minister Jean-Noël Barrot na X.

"Trvalé riešenie tejto otázky vyžaduje vyjednané riešenie v rámci Zmluvy o nešírení jadrových zbraní," dodal s tým, že Francúzsko opakovane vyjadrilo svoj rozhodný nesúhlas s tým, aby Irán získal jadrové zbrane.

Barrot spolu so svojimi náprotivkami z Británie a Nemecka ako aj so šéfkou únijnej diplomacie Kajou Kallasovou rokoval v piatok v Ženeve s iránskym ministrom zahraničia Abbásom Arakčím.

Európski diplomati Arakčímu povedali, že Európa chce s Iránom o jeho jadrovom programe naďalej rokovať, a tiež ho vyzvali, aby Teherán pokračoval v rozhovoroch aj so Spojenými štátmi.

Americký prezident Donald Trump však v reakcii na to povedal, že Európa s jadrovými rozhovormi s Iránom nedokáže pomôcť. (ČTK)

„Som zaskočený, pretože som bral Donalda Trumpa ako človeka, ktorý bude rokovať o mierových riešeniach. Predseda SNS v relácii STVR O 5 minút 12 naznačil, že je tu otázka, do akej miery je zodpovedná aj Európa, keďže sme členmi Severoatlantickej aliancie.

Dankovi zo strany Spojených štátov chýba väčšia komunikácia v rámci OSN.

„Ak svet stojí na rozhodnutí jednotlivca v otázke tretej svetovej vojny, tak je to vždy problém,“ povedal predseda SNS. (SME)

„Dnes popoludní odchádzam do Moskvy a zajtra ráno mám stretnutie s prezidentom Putinom,“ povedal Arákčí na tlačovej konferencii v Istanbule s tým, že ho čakajú „veľmi vážne konzultácie“.

Moskvu označil za „priateľa Iránu“ a povedal, že s Ruskom sa vždy navzájom radia. Teherán podľa jeho slov za posledné mesiace rokovaní s USA vždy informoval Rusko o ich priebehu.

„Irán neurobil nič zlé. Nechápeme, prečo by mal byť Irán napadnutý za falošné obvinenie, že sa snaží získať jadrové zbrane,“ povedal ďalej šéf iránskej diplomacie, ktorý Trumpa označil za „tyrana“ nedodržiavajúceho zákony.

„Zatiaľ čo prezident Trump bol zvolený s heslom ukončiť nákladnú účasť Ameriky na večných vojnách v našej časti sveta, zneužitím nášho záväzku k diplomacii zradil nielen Irán, ale oklamal aj svojich vlastných voličov,“ tvrdil Arákčí v Istanbule.

Zopakoval tiež predchádzajúce výzvy Iránu, aby Bezpečnostná rada OSN odsúdila americké útoky a varoval, že „ticho uvrhne uvrhne svet do bezprecedentnej úrovne nebezpečenstva a chaosu“.

Agentúra Reuters v nedeľu tiež napísala, že podľa Kremľa ruský prezident nemá po útokoch Spojených štátov na Irán v pláne hovoriť s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Kremeľ však dodal, že takýto hovor by sa dal dohodnúť rýchlo.

Jadrový program Iránu podľa českého premiéra Petra Fialu vážne ohrozuje medzinárodnú bezpečnosť a americký útok na tri iránske jadrové prevádzky je tak pochopiteľnou snahou zabrániť mu vo vývoji jadrových zbraní.

Podľa českého ministra zahraničia Jána Lipavského boli dôvody, ktoré viedli Spojené štáty k nočnej akcii, pochopiteľné.

"Chápeme bezpečnostné dôvody, ktoré Spojené štáty k tomuto kroku viedli – iránsky jadrový program dlhodobo predstavoval hrozbu pre celý svet," konštatoval. Doplnil, že Česká republika je v kontakte so svojimi spojencami v EÚ a NATO.

Telá rukojemníkov, 71-ročnej Ofry Keidarovej, 22-ročného Jonatana Samerana a 19-ročného Šaja Levinsona, boli v Pásme Gazy nájdené a vyzdvihnuté v sobotu počas špeciálnej operácie, uviedla armáda vo vyhlásení.

Jej vykonanie podľa neho umožnili „presné spravodajské informácie“ získané tajnými službami.

Palestínski militanti zavraždili Keidarovú v kibuci Beeri pri teroristickom útoku na Izrael zo 7. októbra 2023. V rovnakom kibuci prišiel o život aj Samerano, ktorí tam spolu s priateľmi ušiel z hudobného festivalu Nova.

Levinson bol počas útoku veliteľom tankovej jednotky, zahynul v boji s militantmi neďaleko festivalu Nova. Telá všetkých troch militanti odvliekli do Pásma Gazy.

Palestínske komandá pri útoku na Izrael pripravili o život viac než 1200 ľudí, väčšinou civilistov, a ďalších 250 uniesli do Pásma Gazy ako rukojemníkov.

V palestínskej enkláve je podľa izraelskej armády naďalej zadržiavaných 49 rukojemníkov, 27 z nich je po smrti. (TASR)