K ostrovu Guam smerujú americké bombardéry B-2

Izraelský minister zahraničia Gideon Saar na sieti X uviedol, že sa o útok pokúsili jednotky iránskych revolučných gárd a cieľom mali byť izraelskí občania na Cypre.

Na tomto ostrove sa v posledných dňoch zhromaždili tisíce ľudí, ktorí buď čakajú na repatriáciu do Izraela, alebo krajinu opustili kvôli pokračujúcemu konfliktu, ktorý trvá už deviaty deň.

"Vďaka činnosti cyperských bezpečnostných orgánov v spolupráci s izraelskými bezpečnostnými službami bol teroristický útok zmarený," uviedol Saar.

Cyperská polícia v sobotu oznámila, že zadržala Brita, ktorý je podozrivý zo špionáže a terorizmu. Miestne médiá informovali, že podozrivý mal väzby na Irán a je azerbajdžanského pôvodu. Nie je však jasné, či zatknutie súviselo s akciou spomínanou Saarom.

Cyperská polícia odmietla poskytnúť podrobnejšie informácie o prípade s odvolaním sa na národnú bezpečnosť, napísala agentúra AFP.

Cyprus je domovom mnohých izraelských emigrantov a obľúbenou dovolenkovou destináciou. Vďaka svojej polohe vo východnom Stredomorí sa tiež stal zastávkou pre Izraelčanov, ktorí sa po začiatku bojov ocitli v zahraničí a snažia sa vrátiť domov letecky alebo po mori.

Prvá loď z Cypru s 1500 Izraelčanmi na palube pristála v piatok v izraelskom prístave Ašdod.

Po izraelskom útoku na Irán 13. júna boli uzavreté izraelské letiská a zrušené odlety. Podľa údajov ministerstva dopravy uviazlo v zahraničí až 150-tisíc Izraelčanov.

Tisíce z nich sa odvtedy vrátili domov letmi uskutočnenými izraelskou národnou leteckou spoločnosťou El Al a nízkonákladovou spoločnosťou Arkia. Ako prestupný uzol slúžila Larnaka na Cypre, ale tiež Atény, Rím, Miláno a Paríž.

„Sme pripravení diskutovať a spolupracovať s cieľom vybudovať dôveru v oblasti mierových jadrových aktivít, nesúhlasíme však so znížením jadrových aktivít na nulu za žiadnych okolností,“ povedal Pezeškian počas telefonátu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

Teherán popiera, že by sa usiloval získať jadrovú zbraň. Pezeškiján tiež Macronovi povedal, že Irán má právo na realizáciu civilného jadrového programu, ktoré „nemožno odňať... hrozbami alebo vojnou“.

„Sme pripravení diskutovať a spolupracovať na budovaní dôvery v oblasti mierových jadrových aktivít. Za žiadnych okolností však nesúhlasíme s obmedzením jadrových aktivít na nulu,“ povedal Pezeškiján podľa tlačovej agentúry IRNA.

„Naša odpoveď na pokračujúcu agresiu sionistického režimu bude ešte ničivejšia,“ dodal súčasne.

Vojenský hovorca húsíov Jahjá Sarí v zverejnenom videu tvrdil, že Izrael sa usiluje o „úplnú kontrolu nad regiónom“ a jeho údajným cieľom je „odstrániť islamskú republiku, pretože ju považuje za najväčšiu prekážku pri realizácii svojho plánu“.

„Preto akýkoľvek americký útok a agresiu, ktorá podporuje izraelského nepriateľa proti Iránu... nemožno ignorovať,“ dodal.

Izrael zaútočil priamo na Irán v noci na piatok 13. júna. Dôvodom podľa neho bolo predísť tomu, aby Teherán vyvinul jadrovú zbraň. Islamská republika odvtedy izraelské útoky opätuje. Podľa húsíov má Teherán plné právo na sebaobranu a rozvoj svojho jadrového programu. USA momentálne zvažujú, či sa do bombardovania Iránu zapoja. Americký prezident Donald Trump tvrdí, že Irán nesmie získať jadrovú zbraň.

Vzájomné ostreľovanie pokračovalo aj v sobotu. Izraelská armáda uviedla, že jeden z iránskych dronov, pravdepodobne typu Šáhid, zasiahol dvojposchodový dom v meste Bejt Še'an na severe Izraela. Podľa tamojších záchranárov však nedošlo k žiadnym zraneniam.

Irán zároveň uviedol, že od začiatku konfliktu s Izraelom prišlo o život najmenej 430 ľudí a ďalších 3500 utrpelo zranenia, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na iránske ministerstvo zdravotníctva. Izrael uvádza, že iránske útoky na jeho územie si doposiaľ vyžiadali životy 24 civilistov.

Húsíovia, ktorí ovládajú rozsiahle časti Jemenu vrátane hlavného mesta Saná, počas vojny v Pásme Gazy vypustili na plavidlá spojené s Izraelom v Červenom mori desiatky dronov a rakiet, čím narušili svetové námorné trasy. Podľa ich vyjadrení išlo o prejav solidarity s Palestínčanmi. Niekoľkokrát vyslali drony a rakety aj priamo na Izrael.

S útokmi jemenskí povstalci prestali počas dvojmesačného prímeria v Pásme Gazy, ktoré trvalo od januára do marca. Opäť útokmi na plavidlá začali hroziť, keď Izrael v marci zaviedol blokádu prísunu humanitárnej pomoci do vojnou zničenej palestínskej enklávy, ktorú potom v máji čiastočne uvoľnil. (TASR)

Nemecká agentúra DPA však upozornila na to, že prípad sa odohral už pred vyše rokom. Podľa agentúry bol vtedy muž zadržaný a prevezený do teheránskej väznice Evín.

O jeho ďalšom osude nie sú známe žiadne podrobnosti. Prípad dnes na otázku DPA odmietlo nemecké ministerstvo zahraničia viac komentovať.

Iránska agentúra zverejnila aj video, na ktorom hovorí mladík, ktorého označila za nemeckého židovského turistu Marka Kaufmanna. Muž, ktorý sa v zakázanej oblasti pohyboval na bicykli, hovorí, že si bol vedomý toho, že je vo vojenskej oblasti a že sa tam nesmie fotiť. Nepriznáva sa ale ku špionáži.

Iránska tlačová agentúra Tasním v piatok informovala, že bol v Iráne zadržaný občan nemenovanej európskej krajiny, ktorý vyvíjal špionážnu činnosť v prospech Izraela.

Podľa agentúry Tasním prišiel do krajiny už v čase izraelských útokov na Irán a zatkli ho príslušníci iránskych revolučných gárd na juhozápade krajiny.

Agentúra Reuters neskôr s odvolaním sa na Tasním informovala o ďalších dvoch cudzích štátnych príslušníkoch, ktorí boli zadržaní v provincii Alborz západne od Teheránu. Ani ich štátna príslušnosť agentúra Tasním neuviedla a označila ich za agentov izraelskej tajnej služby Mossad. (ČTK)

„Do dnešného rána si izraelské útoky vyžiadali životy viac ako 400 bezbranných Iráncov a 3 056 ďalších bolo zranených raketami a dronmi,“ uviedol hovorca ministerstva zdravotníctva Hossein Kermanpour .

„V každom prípade Irán preskúma európske návrhy v Teheráne a na ďalšom stretnutí predloží svoje odpovede,“ uviedol zdroj.

Požiadavka na skončenie iránskeho zámeru obohacovať urán je podľa neho slepou uličkou a Teherán nebude rokovať ani o svojich obranných kapacitách vrátane raketového programu.

V piatok sa vo švajčiarskej Ženeve uskutočnili prvé priame rokovania šéfov diplomacie európskych krajín s Teheránom od vypuknutia konfliktu medzi Izraelom a Iránom. Zúčastnili sa na nich ministri zahraničných vecí Británie, Francúzska a Nemecka, ako aj šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová. Iránsku stranu zastupoval minister zahraničných vecí Abbás Arákčí.

Európski predstavitelia podľa francúzskeho ministra Jeana-Noëla Barrota vyzvali Irán, aby pokračoval v rozhovoroch so Spojenými štátmi ohľadom svojho jadrového programu, a to aj napriek pokračujúcim útokom Izraela. To však Arákčí odmietol so slovami, že Teherán je pripravený „zvážiť“ diplomaciu, „keď sa zastaví agresia“.

Podľa agentúry AP však rokovania priniesli nádej na pokračovanie dialógu, hoci bez známok okamžitého a konkrétneho pokroku. (TASR)

Grandi upozornil, že ak ľudia raz z krajiny utečú, niet rýchlej cesty späť. Intenzívne útoky v uplynulých dňoch spustili pohyby obyvateľstva v oboch štátoch.

„Tento región si už prežil viac než dosť vojen, obetí a vysídlení obyvateľstva. Nemôžeme dovoliť, aby sa tu rozmohla ďalšia utečenecká kríza,“ vyhlásil Grandi. „Je najvyšší čas na deeskaláciu. Keď sú ľudia raz nútení utiecť, neexistuje rýchla cesta späť a príliš často následky pretrvávajú po celé generácie,“ upozornil.

AFP pripomína, že Irán je krajinou s najväčším počtom utečencov na svete a nachádza sa ich tam až 3,5 milióna, najviac zo susedného Afganistanu.

„Pokiaľ bude konflikt s Izraelom pretrvávať, pre utečencov to bude znamenať ďalšiu neistotu a ťažkosti,“ upozorňuje Grandiho úrad. Obe strany konfliktu vyzval na deeskaláciu a rešpektovanie práv ľudí, ktorí sa snažia dostať do bezpečia. (TASR)

„Som presvedčený, že existuje cesta von z vojny a spôsob, ako sa vyhnúť ešte väčším nebezpečenstvám,“ povedal Macron na platforme X po telefonickom rozhovore s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom.

„Aby sme to dosiahli, zintenzívnime rokovania, ktoré s Iránom iniciovalo Francúzsko a jeho európski partneri,“ dodal.

Najvyššie postavení diplomati Francúzska, Británie, Nemecka a EÚ v piatok v Ženeve rokovali s iránskym ministrom zahraničných vecí Abbásom Arákčím. Vyzvali Irán, aby spoločne s USA oživil diplomatické úsilie o nájdenie riešenia patovej situácie ohľadom jeho jadrového programu. Teherán však varoval, že diplomatické riešenia môže zvážiť až po tom, čo Izrael zastaví útoky na jeho územie.

Macron v sobotu zopakoval, že „Irán nesmie nikdy získať jadrové zbrane.“ „Je na Iráne, aby poskytol plné záruky, že jeho úmysly sú mierové,“ dodal.

Francúzsky prezident zároveň opätovne požiadal, aby Irán prepustil francúzskych občanov Cécile Kohlerovú a Jacquesa Parisa, ktorých od mája 2022 zadržiava na základe obvinení z údajnej špionáže.

„Ich nehumánne zadržiavanie je nespravodlivé,“ povedal Macron a dodal, že očakáva ich návrat do Francúzska. (TASR)