S útokmi na Irán neprestaneme, kým neodstránime jadrovú hrozbu, tvrdí Izrael

„Začali sme najzložitejšiu kampaň v našej histórii, aby sme odstránili hrozbu takého rozsahu. Musíme byť pripravení na dlhotrvajúcu kampaň,“ povedal Zamir Izraelčanom vo videovyhlásení.

Dodal, že „história by nám neodpustila, keby sme teraz nekonali“ proti „existenčnej hrozbe“ pre Izrael.

Zamir ocenil „mimoriadne výsledky“ pilotov stíhačiek, ktorí vykonávajú misie. Poznamenal však, že „hoci sme dosiahli významné úspechy, stále nás čakajú ťažké dni. Musíme zostať ostražití a jednotní.“

Stretnutie v jednom zo ženevských hotelov trvalo približne tri a pol hodiny. Zúčastnili sa na ňom ministri zahraničných vecí Británie, Francúzska a Nemecka, ako aj šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová. Iránsku stranu zastupoval šéf diplomacie Abbás Arákčí.

Európski predstavitelia podľa francúzskeho ministra Jeana-Noëla Barrota vyzvali Irán, aby pokračoval v rozhovoroch so Spojenými štátmi ohľadom svojho jadrového programu, a to aj napriek pokračujúcim útokom Izraela. To však Arákčí odmietol so slovami, že Teherán je pripravený „zvážiť“ diplomaciu, „keď sa zastaví agresia“.

Arákčí po skončení rokovaní zdôraznil, že jeho krajina podporuje pokračovanie diskusií s Britániou, Francúzskom, Nemeckom a Európskou úniou a je pripravená na ďalšie rokovania „opäť v blízkej budúcnosti“.

„Odchádzame z tejto miestnosti s dojmom, že iránska strana je v zásade pripravená pokračovať v rozhovoroch o všetkých dôležitých otázkach,“ prezradil nemecký minister Johann Wadephul.

Šéf britskej diplomacie David Lammy doplnil, že Spojené kráľovstvo má záujem o ďalšie rokovania. Lammy pricestoval do Ženevy po stretnutí vo Washingtone s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom a osobitným vyslancom pre Blízky východ Steveom Witkoffom.

Kallasová uviedla, že „sme sa dohodli, že budeme diskutovať o jadrových, ale aj širších otázkach, ktoré máme, a že diskusie zostanú otvorené“. Diplomati podľa AP poskytli len málo podrobností o rozhovoroch a neodpovedali na žiadne otázky.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu nedávno nevylúčil zabitie iránskeho najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího. Barrot v tejto súvislosti poznamenal, že „je iluzórne a nebezpečné chcieť zvonku presadiť zmenu režimu. Je na ľuďoch, aby sami rozhodli o svojom osude,“ konštatoval.

Trump medzitým zvažuje, či zaútočiť na iránske podzemné jadrové zariadenie vo Fordú. Šéf Bieleho domu uviedol, že do dvoch týždňov rozhodne, či sa americká armáda zapojí do konfliktu, pričom spomenul „výraznú šancu“ na obnovenie rokovaní o iránskom jadrovom programe.

Francúzsko, Nemecko a Británia zohrali dôležitú úlohu pri vyrokovaní pôvodnej jadrovej dohody Iránu so svetovými veľmocami z roku 2015, od ktorej neskôr USA odstúpili. Trojica krajín však opakovane hrozí Teheránu obnovením sankcií zrušených podľa tejto dohody, ak nezlepší spoluprácu s dozornou agentúrou OSN. (TASR)

Vyhlásil to predstaviteľ irackej misie pri Organizácii Spojených národov.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Podľa irackého zástupcu lietadlá smerovali z oblasti sýrsko-jordánskej hranice. „Začalo to dvadsiatimi vojenskými lietadlami, nasledovalo tridsať ďalších. Smerovali na juh Iraku, preleteli ponad mestá Basra, Nadžaf a Karbalá,“ uviedol iracký chargé d'affaires Abbás Kázum Ubajd al-Fatláwí.

„Tieto porušenia sú porušením medzinárodného práva a Charty OSN. Predstavujú taktiež hrozbu pre posvätné miesta a regióny, čo môže vyvolať silnú reakciu ľudí vzhľadom na význam týchto posvätných miest pre naše krajiny,“ dodal. Irak uzavrel svoj vzdušný priestor krátko po začiatku konfliktu medzi Tel Avivom a Teheránom. (TASR)

Informuje o tom agentúra AFP.

„Európsky občan, ktorý sa pokúšal špehovať citlivé oblasti krajiny, bol zadržaný na juhozápade Iránu,“ oznámila tlačová agentúra Tasním bez uvedenia štátnej príslušnosti podozrivého alebo presného dátumu zadržania.

Podľa agentúry bol muž v krajine údajne ako turista v čase izraelských útokov z 13. júna, ktoré eskalovali konflikt medzi oboma krajinami.

Teherán pravidelne informuje o zadržaní osôb podozrivých zo špionáže, pričom v posledných týždňoch viacerých aj popravili. Vo štvrtok polícia oznámila zadržanie 24 ľudí obvinených zo špionáže pre Izrael a z pokusov poškodiť medzinárodný obraz krajiny.

V iránskych väzniciach sa v súčasnosti nachádza niekoľko občanov alebo držiteľov dvojakého občianstva z európskych krajín.

Viaceré západné vlády vinia Teherán, že zadržiava cudzincov ako prostriedok nátlaku na vyjednávanie o prepustení Iráncov zadržiavaných na Západe, pripomína agentúra AFP. (TASR)

Grossi žiadal diplomatické riešenie, ktoré by ukončilo izraelské útoky na Irán. Uviedol, že jeho agentúra by mohla zaručiť prísne monitorovanie v rámci akejkoľvek potenciálnej dohody o medzinárodnej kontrole iránskych jadrových technológií.

Informuje o tom agentúra AFP.

„MAAE môže prostredníctvom nepriestrelného inšpekčného systému zaručiť, že v Iráne sa nebudú vyvíjať jadrové zbrane,“ povedal Grossi Bezpečnostnej rade OSN.

Šéf MAAE zároveň varoval, že Blízky východ riskuje jadrovú katastrofu, pokiaľ Izrael zaútočí na jadrovú elektráreň v meste Búšehr na juhu Iránu. Zdôraznil, že po útokoch zatiaľ nedošlo k zaznamenaniu radiácie, no potenciálny úder na elektráreň by mal najvážnejšie dôsledky vzhľadom na tisíce kilogramov jadrového materiálu, ktoré sa tam nachádzajú.

„Krajiny v regióne sa v uplynulých hodinách obrátili priamo na mňa, aby vyjadrili svoje obavy, a ja chcem, aby bolo absolútne a úplne jasné, že v prípade útoku na jadrovú elektráreň v Búšehri by priamy zásah viedol k veľmi vysokému úniku rádioaktivity,“ vyhlásil Grossi.

Varoval pred rovnako hrozivými následkami aj v prípade, že Izrael zasiahne elektrické vedenie elektrárne Búšehr. Vyradenie elektrárne z prevádzky by podľa jeho slov mohlo spôsobiť haváriu. V najhoršom prípade by sa museli vydať príkazy na evakuáciu pre oblasti v okruhu niekoľkých stoviek kilometrov.

To by zahŕňalo aj populačné centrá v arabských monarchiách Perzského zálivu, kľúčové pre svetovú ekonomiku. Tamojšie obyvateľstvo by tiež muselo prijímať jód a mohlo by dôjsť k obmedzeniu dodávok potravín, uviedol Grossi podľa AFP.

Výstavba elektrárne v Búšehri sa začala v 70. rokoch 20. storočia, keď sa prozápadný šach usiloval o rozvoj civilnej jadrovej energetiky. Na elektrárni pôvodne pracovali nemeckí vedci, ale od 90. rokov 20. storočia Teherán spolupracuje na rozvoji a údržbe elektrárne s Ruskom. (TASR)

Varoval tiež, že násilie sa môže vymknúť spod kontroly, informuje agentúra AFP.

„Stranám konfliktu, potenciálnym stranám konfliktu a Bezpečnostnej rade (OSN) ako zástupcovi medzinárodného spoločenstva chcem povedať jednoduchú a jasnú vec – dajte šancu mieru,“ vyhlásil Guterres odkazujúci na Spojené štáty, ktoré zvažujú vojenskú intervenciu v konflikte na podporu Izraela.

Guterres tak v piatok vystúpil pred Bezpečnostnou radou OSN. Žiadosť o jej zvolanie podal Irán v nadväznosti na izraelské útoky. „Nesmerujeme ku kríze, rútime sa k nej,“ povedal generálny tajomník vo svojom vystúpení.

„Nie sme svedkami len ojedinelých incidentov, ale sme na ceste k potenciálnemu chaosu. Rozšírenie tohto konfliktu by mohlo zapáliť plameň, ktorý už nedokáže nikto kontrolovať. To nesmieme dopustiť,“ dodal. (TASR)

Iránsky minister zahraničia rokuje v Ženeve s ministrami zahraničia Nemecka Johannom Wadephulom, Francúzskom Jeanom-Noëlom Barrotom, Britániou Davidom Lammym a šéfkou únijnej diplomacie Kajou Kallasovou.

Arakčí povedal, že Irán je odhodlaný brániť svoju územnú celistvosť a zvrchovanosť všetkými prostriedkami a kvôli útokom na jadrové zariadenia obvinil Izrael z ťažkých vojnových zločinov.

Podľa miestnej záchrannej služby Červená Dávidova hviezda (Magen David Adom/MDA) museli hospitalizovať najmenej troch zranených.

„Zdravotníci a záchranári MDA poskytujú zdravotnú starostlivosť a prevážajú do nemocnice 16-ročného chlapca vo vážnom stave so šrapnelom v hornej časti tela a 54-ročného muža v stredne ťažkom stave so zranením dolných končatín spôsobeným šrapnelom,“ uviedli záchranári vo vyhlásení. Hospitalizovať museli dosiaľ najmenej troch ľudí.

Podľa viacerých izraelských médií sa útoky sústredili na pobrežné mesto Haifa. Portál ynet hovorí celkovo o 14 zranených v tejto oblasti. Izraelská armáda uviedla, že ju nová vlna útokov balistickými raketami prinútila aktivovať systémy protivzdušnej obrany. Mnohými regiónmi v krajine sa rozozneli výstrahy pred raketami a obyvatelia dostali pokyn skryť sa.

Nepotvrdené správy portálov ynet či verejnoprávnej stanice Kan hovoria o zásahu školy v strednom Izraeli. Televízia Sky News zasa tvrdí, že Irán v Haife zasiahol budovu ministerstva vnútra. Posledná vlna útokov údajne pozostávala z asi 20 rakiet.