V Teheráne podľa štátnych médií demonštrovali tisíce ľudí proti úderom Izraela

Vyhlásil to predstaviteľ irackej misie pri Organizácii Spojených národov.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Podľa irackého zástupcu lietadlá smerovali z oblasti sýrsko-jordánskej hranice. „Začalo to dvadsiatimi vojenskými lietadlami, nasledovalo tridsať ďalších. Smerovali na juh Iraku, preleteli ponad mestá Basra, Nadžaf a Karbalá,“ uviedol iracký chargé d'affaires Abbás Kázum Ubajd al-Fatláwí.

„Tieto porušenia sú porušením medzinárodného práva a Charty OSN. Predstavujú taktiež hrozbu pre posvätné miesta a regióny, čo môže vyvolať silnú reakciu ľudí vzhľadom na význam týchto posvätných miest pre naše krajiny,“ dodal. Irak uzavrel svoj vzdušný priestor krátko po začiatku konfliktu medzi Tel Avivom a Teheránom. (TASR)

Informuje o tom agentúra AFP.

„Európsky občan, ktorý sa pokúšal špehovať citlivé oblasti krajiny, bol zadržaný na juhozápade Iránu,“ oznámila tlačová agentúra Tasním bez uvedenia štátnej príslušnosti podozrivého alebo presného dátumu zadržania.

Podľa agentúry bol muž v krajine údajne ako turista v čase izraelských útokov z 13. júna, ktoré eskalovali konflikt medzi oboma krajinami.

Teherán pravidelne informuje o zadržaní osôb podozrivých zo špionáže, pričom v posledných týždňoch viacerých aj popravili. Vo štvrtok polícia oznámila zadržanie 24 ľudí obvinených zo špionáže pre Izrael a z pokusov poškodiť medzinárodný obraz krajiny.

V iránskych väzniciach sa v súčasnosti nachádza niekoľko občanov alebo držiteľov dvojakého občianstva z európskych krajín.

Viaceré západné vlády vinia Teherán, že zadržiava cudzincov ako prostriedok nátlaku na vyjednávanie o prepustení Iráncov zadržiavaných na Západe, pripomína agentúra AFP. (TASR)

Grossi žiadal diplomatické riešenie, ktoré by ukončilo izraelské útoky na Irán. Uviedol, že jeho agentúra by mohla zaručiť prísne monitorovanie v rámci akejkoľvek potenciálnej dohody o medzinárodnej kontrole iránskych jadrových technológií.

Informuje o tom agentúra AFP.

„MAAE môže prostredníctvom nepriestrelného inšpekčného systému zaručiť, že v Iráne sa nebudú vyvíjať jadrové zbrane,“ povedal Grossi Bezpečnostnej rade OSN.

Šéf MAAE zároveň varoval, že Blízky východ riskuje jadrovú katastrofu, pokiaľ Izrael zaútočí na jadrovú elektráreň v meste Búšehr na juhu Iránu. Zdôraznil, že po útokoch zatiaľ nedošlo k zaznamenaniu radiácie, no potenciálny úder na elektráreň by mal najvážnejšie dôsledky vzhľadom na tisíce kilogramov jadrového materiálu, ktoré sa tam nachádzajú.

„Krajiny v regióne sa v uplynulých hodinách obrátili priamo na mňa, aby vyjadrili svoje obavy, a ja chcem, aby bolo absolútne a úplne jasné, že v prípade útoku na jadrovú elektráreň v Búšehri by priamy zásah viedol k veľmi vysokému úniku rádioaktivity,“ vyhlásil Grossi.

Varoval pred rovnako hrozivými následkami aj v prípade, že Izrael zasiahne elektrické vedenie elektrárne Búšehr. Vyradenie elektrárne z prevádzky by podľa jeho slov mohlo spôsobiť haváriu. V najhoršom prípade by sa museli vydať príkazy na evakuáciu pre oblasti v okruhu niekoľkých stoviek kilometrov.

To by zahŕňalo aj populačné centrá v arabských monarchiách Perzského zálivu, kľúčové pre svetovú ekonomiku. Tamojšie obyvateľstvo by tiež muselo prijímať jód a mohlo by dôjsť k obmedzeniu dodávok potravín, uviedol Grossi podľa AFP.

Výstavba elektrárne v Búšehri sa začala v 70. rokoch 20. storočia, keď sa prozápadný šach usiloval o rozvoj civilnej jadrovej energetiky. Na elektrárni pôvodne pracovali nemeckí vedci, ale od 90. rokov 20. storočia Teherán spolupracuje na rozvoji a údržbe elektrárne s Ruskom. (TASR)

Varoval tiež, že násilie sa môže vymknúť spod kontroly, informuje agentúra AFP.

„Stranám konfliktu, potenciálnym stranám konfliktu a Bezpečnostnej rade (OSN) ako zástupcovi medzinárodného spoločenstva chcem povedať jednoduchú a jasnú vec – dajte šancu mieru,“ vyhlásil Guterres odkazujúci na Spojené štáty, ktoré zvažujú vojenskú intervenciu v konflikte na podporu Izraela.

Guterres tak v piatok vystúpil pred Bezpečnostnou radou OSN. Žiadosť o jej zvolanie podal Irán v nadväznosti na izraelské útoky. „Nesmerujeme ku kríze, rútime sa k nej,“ povedal generálny tajomník vo svojom vystúpení.

„Nie sme svedkami len ojedinelých incidentov, ale sme na ceste k potenciálnemu chaosu. Rozšírenie tohto konfliktu by mohlo zapáliť plameň, ktorý už nedokáže nikto kontrolovať. To nesmieme dopustiť,“ dodal. (TASR)

Iránsky minister zahraničia rokuje v Ženeve s ministrami zahraničia Nemecka Johannom Wadephulom, Francúzskom Jeanom-Noëlom Barrotom, Britániou Davidom Lammym a šéfkou únijnej diplomacie Kajou Kallasovou.

Arakčí povedal, že Irán je odhodlaný brániť svoju územnú celistvosť a zvrchovanosť všetkými prostriedkami a kvôli útokom na jadrové zariadenia obvinil Izrael z ťažkých vojnových zločinov.

Podľa miestnej záchrannej služby Červená Dávidova hviezda (Magen David Adom/MDA) museli hospitalizovať najmenej troch zranených.

„Zdravotníci a záchranári MDA poskytujú zdravotnú starostlivosť a prevážajú do nemocnice 16-ročného chlapca vo vážnom stave so šrapnelom v hornej časti tela a 54-ročného muža v stredne ťažkom stave so zranením dolných končatín spôsobeným šrapnelom,“ uviedli záchranári vo vyhlásení. Hospitalizovať museli dosiaľ najmenej troch ľudí.

Podľa viacerých izraelských médií sa útoky sústredili na pobrežné mesto Haifa. Portál ynet hovorí celkovo o 14 zranených v tejto oblasti. Izraelská armáda uviedla, že ju nová vlna útokov balistickými raketami prinútila aktivovať systémy protivzdušnej obrany. Mnohými regiónmi v krajine sa rozozneli výstrahy pred raketami a obyvatelia dostali pokyn skryť sa.

Nepotvrdené správy portálov ynet či verejnoprávnej stanice Kan hovoria o zásahu školy v strednom Izraeli. Televízia Sky News zasa tvrdí, že Irán v Haife zasiahol budovu ministerstva vnútra. Posledná vlna útokov údajne pozostávala z asi 20 rakiet.

Rokujú o kríze okolo jadrového programu Teheránu. 

Na prvom priamom stretnutí predstaviteľov západných krajín a Teheránu od začiatku vzájomných útokov medzi Izraelom a Iránom sa zúčastňujú šéf iránskej diplomacie Abbás Arákčí, jeho rezortní kolegovia z Francúzska, Nemecka a Británie a šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová.

Arákčí pred rokovaniami vystúpil v ženevskom sídle Rady OSN pre ľudské práva, kde odsúdil izraelské útoky ako „zradu“ diplomatického úsilia o novú jadrovú dohodu s USA. Zdôraznil, že útoky prišli niekoľko dní pred tým, ako mali Washington a Teherán 15. júna pripravovať „sľubnú dohodu“.

„Zaútočili na nás uprostred prebiehajúceho diplomatického procesu,“ povedal iránsky minister a útoky Izraela označil za „závažné vojnové zločiny“. Irán je podľa neho odhodlaný brániť svoju územnú celistvosť a suverenitu všetkými silami, informovala agentúra AFP.

Izraelský veľvyslanec pri OSN v Ženeve Daniel Meron v liste rade dôrazne namietal proti vystúpeniu iránskeho ministra. Novinárom povedal, že európski ministri by mali zaujať pevný postoj voči Iránu a žiadať úplné zrušenie jadrového programu a programu balistických rakiet, ako aj ukončenie iránskej podpory pre „teroristické aktivity“ v regióne. (TASR)

Varoval pred tým  turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v telefonáte s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom. Erdogan vyzval na diplomatické urovnanie sporov v otázke jadrového programu Iránu.

„Špirála násilia vyvolaná izraelskými útokmi by mohla poškodiť región a Európu z hľadiska migrácie a možnosti úniku jadrového materiálu,“ citovala Erdoganova kancelária jeho slová, ktoré povedal v telefonickom rozhovore s Merzom.

Turecký prezident sa domnieva, že riešenie sporov s Iránom v otázke jeho jadrového programu spočíva v rokovaniach. Povedal, že násilie „zvýšilo hrozbu pre regionálnu bezpečnosť na najvyššiu úroveň“ a že Turecko „vyvíja úsilie na ukončenie konfliktu“ medzi Izraelom a Iránom. (TASR)