Izraelský minister Kac chce viac útokov na Irán

Grossi žiadal diplomatické riešenie, ktoré by ukončilo izraelské útoky na Irán. Uviedol, že jeho agentúra by mohla zaručiť prísne monitorovanie v rámci akejkoľvek potenciálnej dohody o medzinárodnej kontrole iránskych jadrových technológií.

Informuje o tom agentúra AFP.

„MAAE môže prostredníctvom nepriestrelného inšpekčného systému zaručiť, že v Iráne sa nebudú vyvíjať jadrové zbrane,“ povedal Grossi Bezpečnostnej rade OSN.

Šéf MAAE zároveň varoval, že Blízky východ riskuje jadrovú katastrofu, pokiaľ Izrael zaútočí na jadrovú elektráreň v meste Búšehr na juhu Iránu. Zdôraznil, že po útokoch zatiaľ nedošlo k zaznamenaniu radiácie, no potenciálny úder na elektráreň by mal najvážnejšie dôsledky vzhľadom na tisíce kilogramov jadrového materiálu, ktoré sa tam nachádzajú.

„Krajiny v regióne sa v uplynulých hodinách obrátili priamo na mňa, aby vyjadrili svoje obavy, a ja chcem, aby bolo absolútne a úplne jasné, že v prípade útoku na jadrovú elektráreň v Búšehri by priamy zásah viedol k veľmi vysokému úniku rádioaktivity,“ vyhlásil Grossi.

Varoval pred rovnako hrozivými následkami aj v prípade, že Izrael zasiahne elektrické vedenie elektrárne Búšehr. Vyradenie elektrárne z prevádzky by podľa jeho slov mohlo spôsobiť haváriu. V najhoršom prípade by sa museli vydať príkazy na evakuáciu pre oblasti v okruhu niekoľkých stoviek kilometrov.

To by zahŕňalo aj populačné centrá v arabských monarchiách Perzského zálivu, kľúčové pre svetovú ekonomiku. Tamojšie obyvateľstvo by tiež muselo prijímať jód a mohlo by dôjsť k obmedzeniu dodávok potravín, uviedol Grossi podľa AFP.

Výstavba elektrárne v Búšehri sa začala v 70. rokoch 20. storočia, keď sa prozápadný šach usiloval o rozvoj civilnej jadrovej energetiky. Na elektrárni pôvodne pracovali nemeckí vedci, ale od 90. rokov 20. storočia Teherán spolupracuje na rozvoji a údržbe elektrárne s Ruskom. (TASR)

Varoval tiež, že násilie sa môže vymknúť spod kontroly, informuje agentúra AFP.

„Stranám konfliktu, potenciálnym stranám konfliktu a Bezpečnostnej rade (OSN) ako zástupcovi medzinárodného spoločenstva chcem povedať jednoduchú a jasnú vec – dajte šancu mieru,“ vyhlásil Guterres odkazujúci na Spojené štáty, ktoré zvažujú vojenskú intervenciu v konflikte na podporu Izraela.

Guterres tak v piatok vystúpil pred Bezpečnostnou radou OSN. Žiadosť o jej zvolanie podal Irán v nadväznosti na izraelské útoky. „Nesmerujeme ku kríze, rútime sa k nej,“ povedal generálny tajomník vo svojom vystúpení.

„Nie sme svedkami len ojedinelých incidentov, ale sme na ceste k potenciálnemu chaosu. Rozšírenie tohto konfliktu by mohlo zapáliť plameň, ktorý už nedokáže nikto kontrolovať. To nesmieme dopustiť,“ dodal. (TASR)

Iránsky minister zahraničia rokuje v Ženeve s ministrami zahraničia Nemecka Johannom Wadephulom, Francúzskom Jeanom-Noëlom Barrotom, Britániou Davidom Lammym a šéfkou únijnej diplomacie Kajou Kallasovou.

Arakčí povedal, že Irán je odhodlaný brániť svoju územnú celistvosť a zvrchovanosť všetkými prostriedkami a kvôli útokom na jadrové zariadenia obvinil Izrael z ťažkých vojnových zločinov.

Podľa miestnej záchrannej služby Červená Dávidova hviezda (Magen David Adom/MDA) museli hospitalizovať najmenej troch zranených.

„Zdravotníci a záchranári MDA poskytujú zdravotnú starostlivosť a prevážajú do nemocnice 16-ročného chlapca vo vážnom stave so šrapnelom v hornej časti tela a 54-ročného muža v stredne ťažkom stave so zranením dolných končatín spôsobeným šrapnelom,“ uviedli záchranári vo vyhlásení. Hospitalizovať museli dosiaľ najmenej troch ľudí.

Podľa viacerých izraelských médií sa útoky sústredili na pobrežné mesto Haifa. Portál ynet hovorí celkovo o 14 zranených v tejto oblasti. Izraelská armáda uviedla, že ju nová vlna útokov balistickými raketami prinútila aktivovať systémy protivzdušnej obrany. Mnohými regiónmi v krajine sa rozozneli výstrahy pred raketami a obyvatelia dostali pokyn skryť sa.

Nepotvrdené správy portálov ynet či verejnoprávnej stanice Kan hovoria o zásahu školy v strednom Izraeli. Televízia Sky News zasa tvrdí, že Irán v Haife zasiahol budovu ministerstva vnútra. Posledná vlna útokov údajne pozostávala z asi 20 rakiet.

Rokujú o kríze okolo jadrového programu Teheránu. 

Na prvom priamom stretnutí predstaviteľov západných krajín a Teheránu od začiatku vzájomných útokov medzi Izraelom a Iránom sa zúčastňujú šéf iránskej diplomacie Abbás Arákčí, jeho rezortní kolegovia z Francúzska, Nemecka a Británie a šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová.

Arákčí pred rokovaniami vystúpil v ženevskom sídle Rady OSN pre ľudské práva, kde odsúdil izraelské útoky ako „zradu“ diplomatického úsilia o novú jadrovú dohodu s USA. Zdôraznil, že útoky prišli niekoľko dní pred tým, ako mali Washington a Teherán 15. júna pripravovať „sľubnú dohodu“.

„Zaútočili na nás uprostred prebiehajúceho diplomatického procesu,“ povedal iránsky minister a útoky Izraela označil za „závažné vojnové zločiny“. Irán je podľa neho odhodlaný brániť svoju územnú celistvosť a suverenitu všetkými silami, informovala agentúra AFP.

Izraelský veľvyslanec pri OSN v Ženeve Daniel Meron v liste rade dôrazne namietal proti vystúpeniu iránskeho ministra. Novinárom povedal, že európski ministri by mali zaujať pevný postoj voči Iránu a žiadať úplné zrušenie jadrového programu a programu balistických rakiet, ako aj ukončenie iránskej podpory pre „teroristické aktivity“ v regióne. (TASR)

Varoval pred tým  turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v telefonáte s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom. Erdogan vyzval na diplomatické urovnanie sporov v otázke jadrového programu Iránu.

„Špirála násilia vyvolaná izraelskými útokmi by mohla poškodiť región a Európu z hľadiska migrácie a možnosti úniku jadrového materiálu,“ citovala Erdoganova kancelária jeho slová, ktoré povedal v telefonickom rozhovore s Merzom.

Turecký prezident sa domnieva, že riešenie sporov s Iránom v otázke jeho jadrového programu spočíva v rokovaniach. Povedal, že násilie „zvýšilo hrozbu pre regionálnu bezpečnosť na najvyššiu úroveň“ a že Turecko „vyvíja úsilie na ukončenie konfliktu“ medzi Izraelom a Iránom. (TASR)

Uvádzajú to podľa agentúry AFP štátne médiá. Demonštrácie sa podľa provládnej tlače konajú aj v ďalších iránskych mestách, napríklad v Tabríze, ktorého okolie v uplynulých dňoch zasiahli izraelské údery.

"Za vodcu by som položil život," stojí podľa AFP na transparentoch na demonštrácii v Teheráne. Myslí sa tým iránsky duchovný vodca Alí Chameneí.

Ďalší ľudia majú so sebou iránske vlajky, prápory libanonského hnutia Hizballáh, ktoré je blízkym spojencom Iránu, či portréty vojenských predstaviteľov zabitých pri izraelských úderoch.

Demonštrácia štátnej televízie označila za deň "solidarity a vzdoru iránskeho ľudu". Iránski vládni činitelia v posledných dňoch často opakujú, že sa Irán nevzdá a nenechá sa podrobiť izraelskými údermi. (ČTK)

Macron zároveň vyzval na obnovenie iránsko-amerických rokovaní o jadrovom programe Teheránu a naliehal na Izrael, aby zastavil svoje útoky na iránsku civilnú infraštruktúru. 

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot bude v piatok rokovať so šéfom iránskej diplomacie Abbásom Arákčím v Ženeve, kde sa majú uskutočniť rozhovory ministrov zahraničných vecí Nemecka, Británie, Francúzska a Iránu. Macron povedal, že Paríž, Berlín a Londýn „predkladajú diplomatické riešenie“.

„Irán musí ukázať, že je ochotný pripojiť sa k rokovacej platforme, ktorú predkladáme,“ povedal francúzsky prezident. „Je nevyhnutné uprednostniť návrat k vecným rokovaniam (s Iránom), ktoré zahŕňajú jadrové otázky - prechod na nulové obohacovanie (uránu Iránom) - balistiku, obmedzenie iránskych kapacít a financovanie všetkých teroristických skupín, ktoré destabilizujú región,“ vyhlásil Macron.

Spomínaný návrh v piatok Iránu predloží minister Barrot spoločne s nemeckým a britským náprotivkom.

Podľa Macrona by sa v prvom rade mala obnoviť práca Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v Iráne, ktorá by bola „schopná navštíviť všetky lokality“, aby Irán prešiel na nulové obohacovanie uránu.

Druhý a tretí aspekt by zahŕňal dohľad nad balistickými aktivitami Iránu a nad tým, ako financuje svojich zástupcov v regióne. Štvrtým je prepustenie „rukojemníkov“ zadržiavaných v Iráne. AFP objasňuje, že v islamskej republike sú zadržaní cudzinci vrátane dvoch francúzskych občanov.

Francúzsky prezident tvrdí, že nikto by nemal zanedbávať riziko, ktoré by Irán s jadrovými zbraňami predstavoval a islamská republika podľa neho predstavuje „existenčné riziko“ pre Izrael.

Zároveň však kritizoval rozsah izraelskej vojenskej akcie, ktorá sa zamerala nielen na jadrové a balistické zariadenia a vyhlásil, že zásahy na civilné alebo energetické zariadenia a civilné obyvateľstvo musia skončiť. Varoval tiež Izrael, že samotná vojenská akcia nebude dostatočná na zničenie iránskeho jadrového programu.

„Existujú zariadenia, ktoré sú mimoriadne dobre chránené, nevieme presne, kde sa nachádza urán obohatený na 60 percent,“ uzavrel Macron. (TASR)