Irán nebude rokovať s USA, kým bude Izrael pokračovať v útokoch, tvrdí Arákčí

Varoval pred tým  turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v telefonáte s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom. Erdogan vyzval na diplomatické urovnanie sporov v otázke jadrového programu Iránu.

„Špirála násilia vyvolaná izraelskými útokmi by mohla poškodiť región a Európu z hľadiska migrácie a možnosti úniku jadrového materiálu,“ citovala Erdoganova kancelária jeho slová, ktoré povedal v telefonickom rozhovore s Merzom.

Turecký prezident sa domnieva, že riešenie sporov s Iránom v otázke jeho jadrového programu spočíva v rokovaniach. Povedal, že násilie „zvýšilo hrozbu pre regionálnu bezpečnosť na najvyššiu úroveň“ a že Turecko „vyvíja úsilie na ukončenie konfliktu“ medzi Izraelom a Iránom. (TASR)

Uvádzajú to podľa agentúry AFP štátne médiá. Demonštrácie sa podľa provládnej tlače konajú aj v ďalších iránskych mestách, napríklad v Tabríze, ktorého okolie v uplynulých dňoch zasiahli izraelské údery.

"Za vodcu by som položil život," stojí podľa AFP na transparentoch na demonštrácii v Teheráne. Myslí sa tým iránsky duchovný vodca Alí Chameneí.

Ďalší ľudia majú so sebou iránske vlajky, prápory libanonského hnutia Hizballáh, ktoré je blízkym spojencom Iránu, či portréty vojenských predstaviteľov zabitých pri izraelských úderoch.

Demonštrácia štátnej televízie označila za deň "solidarity a vzdoru iránskeho ľudu". Iránski vládni činitelia v posledných dňoch často opakujú, že sa Irán nevzdá a nenechá sa podrobiť izraelskými údermi. (ČTK)

Macron zároveň vyzval na obnovenie iránsko-amerických rokovaní o jadrovom programe Teheránu a naliehal na Izrael, aby zastavil svoje útoky na iránsku civilnú infraštruktúru. 

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot bude v piatok rokovať so šéfom iránskej diplomacie Abbásom Arákčím v Ženeve, kde sa majú uskutočniť rozhovory ministrov zahraničných vecí Nemecka, Británie, Francúzska a Iránu. Macron povedal, že Paríž, Berlín a Londýn „predkladajú diplomatické riešenie“.

„Irán musí ukázať, že je ochotný pripojiť sa k rokovacej platforme, ktorú predkladáme,“ povedal francúzsky prezident. „Je nevyhnutné uprednostniť návrat k vecným rokovaniam (s Iránom), ktoré zahŕňajú jadrové otázky - prechod na nulové obohacovanie (uránu Iránom) - balistiku, obmedzenie iránskych kapacít a financovanie všetkých teroristických skupín, ktoré destabilizujú región,“ vyhlásil Macron.

Spomínaný návrh v piatok Iránu predloží minister Barrot spoločne s nemeckým a britským náprotivkom.

Podľa Macrona by sa v prvom rade mala obnoviť práca Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v Iráne, ktorá by bola „schopná navštíviť všetky lokality“, aby Irán prešiel na nulové obohacovanie uránu.

Druhý a tretí aspekt by zahŕňal dohľad nad balistickými aktivitami Iránu a nad tým, ako financuje svojich zástupcov v regióne. Štvrtým je prepustenie „rukojemníkov“ zadržiavaných v Iráne. AFP objasňuje, že v islamskej republike sú zadržaní cudzinci vrátane dvoch francúzskych občanov.

Francúzsky prezident tvrdí, že nikto by nemal zanedbávať riziko, ktoré by Irán s jadrovými zbraňami predstavoval a islamská republika podľa neho predstavuje „existenčné riziko“ pre Izrael.

Zároveň však kritizoval rozsah izraelskej vojenskej akcie, ktorá sa zamerala nielen na jadrové a balistické zariadenia a vyhlásil, že zásahy na civilné alebo energetické zariadenia a civilné obyvateľstvo musia skončiť. Varoval tiež Izrael, že samotná vojenská akcia nebude dostatočná na zničenie iránskeho jadrového programu.

„Existujú zariadenia, ktoré sú mimoriadne dobre chránené, nevieme presne, kde sa nachádza urán obohatený na 60 percent,“ uzavrel Macron. (TASR)

Dnes to podľa izraelskej tlače Kac povedal pri rokovaní s armádnym velením. Ďalšie ciele vojny, ktorú Izrael začal údermi na Irán minulý piatok, sú iránsky jadrový program a jeho balistické rakety, ktoré Irán používa na útoky na izraelské územie.

"Musíme udrieť na všetky symboly (iránskeho) režimu a na jeho represívne mechanizmy," uviedol Kac.

Podľa jeho slov je potrebné ďalšie údery zamerať na iránske provládne milície a revolučné gardy. Zosilnené izraelské útoky majú podľa ministra viesť "k podkopaniu režimu a zvýšeniu zastrašenia pred raketovou paľbou" na Izrael. (ČTK)

Okrem toho sa radí aj s množstvom spojencov mimo Bieleho domu a svojej administratívy. Pre stanicu NBC News to uviedlo niekoľko nemenovaných zdrojov.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová vo štvrtok oznámila, že Trump o prípadnej americkej vojenskej akcii na Irán, ktorý v posledných dňoch opätuje Izraelu údery na iránsky jadrový program, rozhodne v priebehu najbližších dvoch týždňov. Prezident ale podľa jej slov naďalej preferuje možnosť diplomatického urovnania situácie.

Napriek tomu, že sa Trump bežne pýta na názor širšej skupiny ľudí, mnohé rozhodnutia napokon zvykne robiť len s hŕstkou predstaviteľov svojej administratívy, uviedol jeden zo zdrojov.

Sú medzi nimi viceprezident USA J. D. Vance, vedúca kancelárie Bieleho domu Susie Wilesová, poradca Stephen Miller a minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorý je zároveň dočasným poradcom pre národnú bezpečnosť. Taktiež sa spolieha na svojho osobitného vyslanca pre Blízky východ Steva Witkoffa.

Trump sa momentálne rozhoduje, či priamo zapojí Spojené štáty do konfliktu s Iránom, a tak v niektorých ohľadoch svoj okruh ľudí rozšíril, zatiaľ čo v iných ho zmenšil.

To sa podľa dvoch nemenovaných predstaviteľov rezortu obrany a ďalšieho zdroja z administratívy dotklo riaditeľky národnej spravodajskej služby Tulsi Gabbardovej, ktorá je proti americkým úderom na Irán. V rámci rozhodovacieho procesu sa vraj tiež neobrátil na ministra obrany Peta Hegsetha.

Tvrdenia o nezapojení Hegsetha však podľa NBC poprel hovorca ministerstva obrany Sean Parnell, podľa ktorého Hegseth s Trumpom hovorí niekoľkokrát do dňa a bol s ním tento týždeň aj v priestoroch Bieleho domu.

Trump podľa zdrojov americkej televízie načúva šéfovi Zboru náčelníkov štábov Danovi Cainovi, veliteľovi Centrálneho velenia USA Erikovi Kurillovi i riaditeľovi CIA Johnovi Ratcliffovi. Na rozdiel od prakticky všetkých predchádzajúcich prezidentov USA od druhej svetovej vojny sa však nespolieha na možnosti zahraničnej politiky a vojenských operácií, ktoré pripravia úradníci a potom o nich s ním premyslene diskutujú, uviedli predstavitelia.

O zahraničnej politike Trump hovorí s členmi svojej administratívy, ako aj s nespočetným množstvom zahraničných lídrov a osôb mimo americkej vlády. Tieto diskusie sú ale viac menej neformálne a voľné, v dôsledku čoho majú úradníci alebo vojenskí velitelia podľa zdrojov pravdepodobne menej príležitostí spochybniť jeho predpoklady, alebo vyjadriť obavy o jeho postupe, uzavrela stanica NBC News. (TASR)

Stále totiž podľa neho existuje „značná“ šanca na ukončenie konfliktu prostredníctvom rozhovorov.

Vyhlásenie Trumpa tlmočila hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová, keďže podľa jej slov existuje „veľa špekulácií“ o tom, či sa Spojené štáty „priamo zapoja“ do konfliktu.

„Na základe toho, že existuje výrazná šanca na rokovania s Iránom, ktoré sa v blízkej budúcnosti môžu, ale nemusia uskutočniť, rozhodnem sa v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov, či do toho pôjdem,“ uviedol Trump vo vyhlásení.

Americký líder už v minulosti stanovil dvojtýždňové termíny v súvislosti s inými ťažkými otázkami, vrátane rusko-ukrajinskej vojny, ktoré potom niekoľkokrát posunul. Leavittová však poprela, že by rozhodnutie odkladal.

„Ak je šanca na diplomaciu, prezident ju vždy využije, ale nebojí sa použiť aj silu,“ povedala hovorkyňa Bieleho domu.

Izraelská armáda vo svojom vyhlásení tvrdí, že „vykonala sériu útokov v srdci Teheránu: boli zasiahnuté desiatky cieľov, vrátane vojenských a výrobných zariadení na rakety a centrály Organizácie pre obranné inovácie a výskum (SPND),“ ktorú Irán podľa armády využíval na „výskum a vývoj pokročilých technológií a zbraní podporujúcich vojenské kapacity iránskeho režimu“.

Do nočných útokov sa zapojilo viac než 60 izraelských stíhačiek, ktoré zasiahli desiatky vojenských cieľov.

„Medzi cieľmi boli aj objekty vyrábajúce raketové súčiastky a zariadenia na výrobu surovín používaných pri odlievaní raketových motorov,“ vyhlásila izraelská armáda.

Spravodajský portál The Times of Israel (TOI) informoval, že izraelské letectvo zasiahlo tri balistické raketové odpaľovacie zariadenia, ktoré boli podľa armády pripravené na útok proti Izraelu, spolu s iránskym vojenským veliteľom, ktorý pôsobil na mieste odpalu v Iráne. (TASR)

Informoval o tom komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár o dočasnom uzatvorení slovenského veľvyslanectva v Iráne podľa vyhlásenia rozhodol vo štvrtok.

Opatrenie potrvá do doby, kým budú celkové bezpečnostné podmienky v Iráne vyhodnotené ako priaznivé pre návrat diplomatického personálu.

Občanom, ktorí sa ocitli v krízovej situácii alebo urgentne potrebujú konzulárnu asistenciu, ministerstvo odporúča kontaktovať Medzinárodné operačné krízové centrum rezortu na telefónnom čísle +421 2 5978 5978. (TASR)