Austrália zatvorila svoje veľvyslanectvo v Teheráne

„Američania opakovane posielali správy, v ktorých vážne vyzývali na rokovania. Ale my sme dali jasne najavo, že kým sa agresia nezastaví, nebude tu miesto pre diplomaciu a dialóg,“ povedal šéf iránskej diplomacie v rozhovore pre štátnu televíziu.

Arákčí má v piatok v Ženeve rokovať s ministrami zahraničných vecí Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie.

Iránsky minister zahraničných vecí podľa stanice Sky News povedal, že piatkové rozhovory budú zamerané na jadrové a regionálne otázky. Dodal, že o iránskom programe balistických rakiet nemožno vyjednávať. (TASR)

Okrem toho sa radí aj s množstvom spojencov mimo Bieleho domu a svojej administratívy. Pre stanicu NBC News to uviedlo niekoľko nemenovaných zdrojov.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová vo štvrtok oznámila, že Trump o prípadnej americkej vojenskej akcii na Irán, ktorý v posledných dňoch opätuje Izraelu údery na iránsky jadrový program, rozhodne v priebehu najbližších dvoch týždňov. Prezident ale podľa jej slov naďalej preferuje možnosť diplomatického urovnania situácie.

Napriek tomu, že sa Trump bežne pýta na názor širšej skupiny ľudí, mnohé rozhodnutia napokon zvykne robiť len s hŕstkou predstaviteľov svojej administratívy, uviedol jeden zo zdrojov.

Sú medzi nimi viceprezident USA J. D. Vance, vedúca kancelárie Bieleho domu Susie Wilesová, poradca Stephen Miller a minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorý je zároveň dočasným poradcom pre národnú bezpečnosť. Taktiež sa spolieha na svojho osobitného vyslanca pre Blízky východ Steva Witkoffa.

Trump sa momentálne rozhoduje, či priamo zapojí Spojené štáty do konfliktu s Iránom, a tak v niektorých ohľadoch svoj okruh ľudí rozšíril, zatiaľ čo v iných ho zmenšil.

To sa podľa dvoch nemenovaných predstaviteľov rezortu obrany a ďalšieho zdroja z administratívy dotklo riaditeľky národnej spravodajskej služby Tulsi Gabbardovej, ktorá je proti americkým úderom na Irán. V rámci rozhodovacieho procesu sa vraj tiež neobrátil na ministra obrany Peta Hegsetha.

Tvrdenia o nezapojení Hegsetha však podľa NBC poprel hovorca ministerstva obrany Sean Parnell, podľa ktorého Hegseth s Trumpom hovorí niekoľkokrát do dňa a bol s ním tento týždeň aj v priestoroch Bieleho domu.

Trump podľa zdrojov americkej televízie načúva šéfovi Zboru náčelníkov štábov Danovi Cainovi, veliteľovi Centrálneho velenia USA Erikovi Kurillovi i riaditeľovi CIA Johnovi Ratcliffovi. Na rozdiel od prakticky všetkých predchádzajúcich prezidentov USA od druhej svetovej vojny sa však nespolieha na možnosti zahraničnej politiky a vojenských operácií, ktoré pripravia úradníci a potom o nich s ním premyslene diskutujú, uviedli predstavitelia.

O zahraničnej politike Trump hovorí s členmi svojej administratívy, ako aj s nespočetným množstvom zahraničných lídrov a osôb mimo americkej vlády. Tieto diskusie sú ale viac menej neformálne a voľné, v dôsledku čoho majú úradníci alebo vojenskí velitelia podľa zdrojov pravdepodobne menej príležitostí spochybniť jeho predpoklady, alebo vyjadriť obavy o jeho postupe, uzavrela stanica NBC News. (TASR)

Stále totiž podľa neho existuje „značná“ šanca na ukončenie konfliktu prostredníctvom rozhovorov.

Vyhlásenie Trumpa tlmočila hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová, keďže podľa jej slov existuje „veľa špekulácií“ o tom, či sa Spojené štáty „priamo zapoja“ do konfliktu.

„Na základe toho, že existuje výrazná šanca na rokovania s Iránom, ktoré sa v blízkej budúcnosti môžu, ale nemusia uskutočniť, rozhodnem sa v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov, či do toho pôjdem,“ uviedol Trump vo vyhlásení.

Americký líder už v minulosti stanovil dvojtýždňové termíny v súvislosti s inými ťažkými otázkami, vrátane rusko-ukrajinskej vojny, ktoré potom niekoľkokrát posunul. Leavittová však poprela, že by rozhodnutie odkladal.

„Ak je šanca na diplomaciu, prezident ju vždy využije, ale nebojí sa použiť aj silu,“ povedala hovorkyňa Bieleho domu.

Izraelská armáda vo svojom vyhlásení tvrdí, že „vykonala sériu útokov v srdci Teheránu: boli zasiahnuté desiatky cieľov, vrátane vojenských a výrobných zariadení na rakety a centrály Organizácie pre obranné inovácie a výskum (SPND),“ ktorú Irán podľa armády využíval na „výskum a vývoj pokročilých technológií a zbraní podporujúcich vojenské kapacity iránskeho režimu“.

Do nočných útokov sa zapojilo viac než 60 izraelských stíhačiek, ktoré zasiahli desiatky vojenských cieľov.

„Medzi cieľmi boli aj objekty vyrábajúce raketové súčiastky a zariadenia na výrobu surovín používaných pri odlievaní raketových motorov,“ vyhlásila izraelská armáda.

Spravodajský portál The Times of Israel (TOI) informoval, že izraelské letectvo zasiahlo tri balistické raketové odpaľovacie zariadenia, ktoré boli podľa armády pripravené na útok proti Izraelu, spolu s iránskym vojenským veliteľom, ktorý pôsobil na mieste odpalu v Iráne. (TASR)

Informoval o tom komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár o dočasnom uzatvorení slovenského veľvyslanectva v Iráne podľa vyhlásenia rozhodol vo štvrtok.

Opatrenie potrvá do doby, kým budú celkové bezpečnostné podmienky v Iráne vyhodnotené ako priaznivé pre návrat diplomatického personálu.

Občanom, ktorí sa ocitli v krízovej situácii alebo urgentne potrebujú konzulárnu asistenciu, ministerstvo odporúča kontaktovať Medzinárodné operačné krízové centrum rezortu na telefónnom čísle +421 2 5978 5978. (TASR)

Pokiaľ by sa tvrdenie potvrdilo, išlo by o prvé použitie tohto typu munície v týždeň trvajúcom konflikte.

Izraelská armáda priblížila, že hlavica rakety sa rozštiepila vo výške 7 kilometrov a uvoľnila približne 20 menších bômb v okruhu asi 8 kilometrov nad centrálnou časťou Izraela.

Jedna z malých bômb zasiahla dom v meste Azor a spôsobila škody, uviedol vojenský spravodajca portálu Times of Israel. K obetiam nedošlo.

Reuters pripomína, že použitie kazetových bômb je kontroverzné najmä pre nebezpečenstvo, ktoré predstavujú pre civilné obyvateľstvo.

Kazetová munícia je zakázaná v 111 štátoch, ktoré ratifikovali Dohovor o kazetovej munícii z roku 2008. Izrael a Irán sa k dohode nepridali a nepristúpili ku nej ani USA, Čína, Rusko alebo Ukrajina.

Reagoval tak na varovania americkej prezidentskej administratívy, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Vo vyhlásení vodca tvrdí, že Hizballáh v konflikte medzi dvoma regionálnymi mocnosťami „nie je neutrálny a proti tejto brutálnej izraelsko-americkej agresii bude konať tak, ako uzná za vhodné“. „Tyranská Amerika a zločinecký Izrael si nebudú môcť podmaniť iránsky ľud a Islamské revolučné gardy,“ uvádza Kásim.

Reakcia prichádza pár hodín po tom, čo osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Sýriu a veľvyslanec USA v Turecku Tom Barrack varoval libanonské proiránske hnutie pred zapojením sa do konfliktu. „V mene prezidenta (Donalda) Trumpa môžem povedať...že by to bolo veľmi, veľmi, veľmi zlé rozhodnutie,“ odpovedal Barrack na otázku, aký by bol postoj USA v prípade zapojenia sa Hizballáhu do iránsko-izraelského konfliktu.

Hizballáh odsúdil izraelské útoky, avšak dosiaľ nevyjadril zámer zasiahnuť na podporu Teheránu. Skupina utrpela značné škody počas minuloročnej vojny s Izraelom, ktorú v novembri pozastavilo prímerie. Vojna výrazne oslabila skupinu, ktorá bola kedysi vnímaná ako najmocnejšia a najvplyvnejšia súčasť takzvanej iránskej „osi odporu“, konštatuje AFP.

Podľa dohody o prímerí nemá mať Hizballáh v južnom Libanone žiadne zbrane, izraelské sily aj ozbrojenci Hizballáhu sa mali z oblasti postupne stiahnuť a nahradiť ich mala libanonská armáda a jednotky OSN. Dohoda tiež stanovuje, že libanonská vláda zodpovedá za likvidáciu všetkej vojenskej infraštruktúry v južnom Libanone a za zhabanie všetkých nepovolených zbraní. (TASR)