Hizballáh: Pri konflikte Iránu a Izraela budeme konať podľa vlastného uváženia

Stále totiž podľa neho existuje „značná“ šanca na ukončenie konfliktu prostredníctvom rozhovorov.

Vyhlásenie Trumpa tlmočila hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová, keďže podľa jej slov existuje „veľa špekulácií“ o tom, či sa Spojené štáty „priamo zapoja“ do konfliktu.

„Na základe toho, že existuje výrazná šanca na rokovania s Iránom, ktoré sa v blízkej budúcnosti môžu, ale nemusia uskutočniť, rozhodnem sa v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov, či do toho pôjdem,“ uviedol Trump vo vyhlásení.

Americký líder už v minulosti stanovil dvojtýždňové termíny v súvislosti s inými ťažkými otázkami, vrátane rusko-ukrajinskej vojny, ktoré potom niekoľkokrát posunul. Leavittová však poprela, že by rozhodnutie odkladal.

„Ak je šanca na diplomaciu, prezident ju vždy využije, ale nebojí sa použiť aj silu,“ povedala hovorkyňa Bieleho domu.

Izraelská armáda vo svojom vyhlásení tvrdí, že „vykonala sériu útokov v srdci Teheránu: boli zasiahnuté desiatky cieľov, vrátane vojenských a výrobných zariadení na rakety a centrály Organizácie pre obranné inovácie a výskum (SPND),“ ktorú Irán podľa armády využíval na „výskum a vývoj pokročilých technológií a zbraní podporujúcich vojenské kapacity iránskeho režimu“.

Do nočných útokov sa zapojilo viac než 60 izraelských stíhačiek, ktoré zasiahli desiatky vojenských cieľov.

„Medzi cieľmi boli aj objekty vyrábajúce raketové súčiastky a zariadenia na výrobu surovín používaných pri odlievaní raketových motorov,“ vyhlásila izraelská armáda.

Spravodajský portál The Times of Israel (TOI) informoval, že izraelské letectvo zasiahlo tri balistické raketové odpaľovacie zariadenia, ktoré boli podľa armády pripravené na útok proti Izraelu, spolu s iránskym vojenským veliteľom, ktorý pôsobil na mieste odpalu v Iráne. (TASR)

Informoval o tom komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár o dočasnom uzatvorení slovenského veľvyslanectva v Iráne podľa vyhlásenia rozhodol vo štvrtok.

Opatrenie potrvá do doby, kým budú celkové bezpečnostné podmienky v Iráne vyhodnotené ako priaznivé pre návrat diplomatického personálu.

Občanom, ktorí sa ocitli v krízovej situácii alebo urgentne potrebujú konzulárnu asistenciu, ministerstvo odporúča kontaktovať Medzinárodné operačné krízové centrum rezortu na telefónnom čísle +421 2 5978 5978. (TASR)

Konzulárnych pracovníkov presunuli do susedného Azerbajdžanu kde budú pomáhať Austrálčanom odchádzajúcim z Iránu.

Ministerka zahraničných Penny Wongová vysvetlila, že na Blízky východ vyslali vojenský personál a lietadlá. Pomáhať budú pri evakuácii austrálskych občanov a diplomatov. Ozrejmila, že sa nezúčastnia na žiadnych bojových operáciách.

Podľa oficiálnych údajov požiadalo o pomoc pri odchode z Iránu približne 2000 Austrálčanov. Austrálsky veľvyslanec v Teheráne Ian McConville zostane v regióne, aby pomohol s ich evakuáciou.

Svoje veľvyslanectvo v iránskom hlavnom meste už tento týždeň uzavrela Česká republika a ďalšie európske štáty. (TASR)

Pokiaľ by sa tvrdenie potvrdilo, išlo by o prvé použitie tohto typu munície v týždeň trvajúcom konflikte.

Izraelská armáda priblížila, že hlavica rakety sa rozštiepila vo výške 7 kilometrov a uvoľnila približne 20 menších bômb v okruhu asi 8 kilometrov nad centrálnou časťou Izraela.

Jedna z malých bômb zasiahla dom v meste Azor a spôsobila škody, uviedol vojenský spravodajca portálu Times of Israel. K obetiam nedošlo.

Reuters pripomína, že použitie kazetových bômb je kontroverzné najmä pre nebezpečenstvo, ktoré predstavujú pre civilné obyvateľstvo.

Kazetová munícia je zakázaná v 111 štátoch, ktoré ratifikovali Dohovor o kazetovej munícii z roku 2008. Izrael a Irán sa k dohode nepridali a nepristúpili ku nej ani USA, Čína, Rusko alebo Ukrajina.

Povedal to britský minister zahraničných vecí David Lammy po stretnutí so šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom.

„Situácia na Blízkom východe je naďalej nebezpečná. Sme presvedčení, že Irán nikdy nesmie získať jadrovú zbraň,“ uviedol Lammy vo vyhlásení, ktoré zverejnilo britské veľvyslanectvo Washingtone.

„Diskutovali sme o tom, že Irán musí uzavrieť dohodu, aby sa zabránilo prehlbovaniu konfliktu. V nasledujúcich dvoch týždňoch sa naskytne príležitosť na dosiahnutie diplomatického riešenia,“ myslí si šéf britskej diplomacie.

Hovorkyňa Bieleho domu vo štvrtok večer ozrejmila, že americký prezident Donald Trump sa o prípadnom vojenskom útoku na Irán rozhodne v priebehu najbližších dvoch týždňov, hoci stále preferuje možnosť diplomatického urovnania situácie.

Lammy sa s Rubiom a americkým vyslancom pre Blízky východ Steveom Witkoffom stretol deň predtým ako spolu so svojimi rezortnými kolegami z Francúzska, Nemecka a EÚ odcestuje do Ženevy na schôdzku s iránskym ministrom zahraničných vecí Abbásom Arákčím.

„Je načase skoncovať s hrozivými udalosťami na Blízkom východe a zabrániť eskalácii v regióne, ktorá by nikomu neprospela,“ uzavrel britský minister. (TASR)

Podľa agentúry AFP sa ich môžu snažiť ochrániť pred prípadnými iránskymi útokmi, keďže Washington zvažuje, či sa zapojí do konfliktu medzi Iránom a Izraelom.

Ešte 5. júna sa na letiskovej ploche nachádzalo 40 amerických lietadiel vrátane prieskumných strojov alebo transportných lietadiel Hercules C-130. Na satelitných snímkach zo štvrtka poskytnutých spoločnosťou Planet Labs PBC sa však na ploche nachádzali iba tri lietadlá.

Mark Schwartz, generálporučík americkej armády vo výslužbe pre AFP uviedol, že personál, lietadlá a zariadenia v al-Udajd by boli v prípade útoku „mimoriadne zraniteľné“ vzhľadom na „tesnú blízkosť“ základne k Iránu.

Aj črepiny z výbušnín by podľa neho mohli spôsobiť, že lietadlo „by nebolo schopné plniť svoje úlohy“. Stroje pravdepodobne presunuli do hangárov alebo na iné základe v regióne.

AFP pripomína, že od minulotýždňového izraelského útoku na Irán sú americké sily v regióne v pohotovosti. Do oblasti smeruje lietadlová loď USS Nimitz a na letiská v Európe z USA vyslali 25 tankovacích lietadiel KC-46A Pegasus a KC-135 Stratotanker.

Hovorkyňa Bieleho domu vo štvrtok večer ozrejmila, že americký prezident Donald Trump sa o prípadnom vojenskom útoku na Irán rozhodne v priebehu najbližších dvoch týždňov, hoci stále preferuje možnosť diplomatického urovnania situácie. (TASR)