Na Mallorke zadržali rakúskeho občana, ktorý dvíhal žene sukňu a fotografoval ju

Reagoval tak na varovania americkej prezidentskej administratívy, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Vo vyhlásení vodca tvrdí, že Hizballáh v konflikte medzi dvoma regionálnymi mocnosťami „nie je neutrálny a proti tejto brutálnej izraelsko-americkej agresii bude konať tak, ako uzná za vhodné“. „Tyranská Amerika a zločinecký Izrael si nebudú môcť podmaniť iránsky ľud a Islamské revolučné gardy,“ uvádza Kásim.

Reakcia prichádza pár hodín po tom, čo osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Sýriu a veľvyslanec USA v Turecku Tom Barrack varoval libanonské proiránske hnutie pred zapojením sa do konfliktu. „V mene prezidenta (Donalda) Trumpa môžem povedať...že by to bolo veľmi, veľmi, veľmi zlé rozhodnutie,“ odpovedal Barrack na otázku, aký by bol postoj USA v prípade zapojenia sa Hizballáhu do iránsko-izraelského konfliktu.

Hizballáh odsúdil izraelské útoky, avšak dosiaľ nevyjadril zámer zasiahnuť na podporu Teheránu. Skupina utrpela značné škody počas minuloročnej vojny s Izraelom, ktorú v novembri pozastavilo prímerie. Vojna výrazne oslabila skupinu, ktorá bola kedysi vnímaná ako najmocnejšia a najvplyvnejšia súčasť takzvanej iránskej „osi odporu“, konštatuje AFP.

Podľa dohody o prímerí nemá mať Hizballáh v južnom Libanone žiadne zbrane, izraelské sily aj ozbrojenci Hizballáhu sa mali z oblasti postupne stiahnuť a nahradiť ich mala libanonská armáda a jednotky OSN. Dohoda tiež stanovuje, že libanonská vláda zodpovedá za likvidáciu všetkej vojenskej infraštruktúry v južnom Libanone a za zhabanie všetkých nepovolených zbraní. (TASR)

Na zoznam závažných porušovateľov práv detí zároveň zaradila koalíciu gangov v Haiti. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„V roku 2024 dosiahlo násilie páchané na deťoch v ozbrojených konfliktoch bezprecedentnú úroveň, pričom počet závažných porušení ich práv sa v porovnaní s rokom 2023 zvýšil o 25 percent,“ uvádza sa vo výročnej správe generálneho tajomníka organizácie Antónia Guterresa. Najväčší počet závažných porušení práv detí zaznamenali v v Palestíne, Konžskej demokratickej republike, Nigérii a v Haiti.

Na zoznam závažných porušovateľov práv detí OSN zaradila koalíciu haitských gangov známu ako Viv Ansanm (Spolužitie). Organizácia uviedla, že členovia gangov miestne deti verbovali, využívali, zabíjali mrzačili a páchali na nich sexuálne násilie.

OSN celkovo minulý rok v Haiti identifikovala 2269 prípadov závažného porušovania práv 1373 detí. V 213 prípadoch došlo k ich zabitiu, v 302 k ich verbovaniu do gangov a zaznamenali aj 566 prípadov sexuálneho násilia.

„Som nesmierne znepokojený nárastom závažných porušení práv detí, najmä počtom prípadov ich verbovania a využívania, sexuálneho násilia, únosov a odopierania prístupu k humanitárnej pomoci ozbrojenými gangmi,“ uviedol v správe Guterres.

AFP pripomína, že gangy voľne pôsobia vo viacerých oblastiach v Haiti a ovládajú väčšinu hlavného mesta Port-au-Prince. Krajina sa už niekoľko rokov zmieta v chaose. Nemá prezidenta, parlament ani riadneho premiéra a vládne v nej prechodná rada, ktorá by mala pripraviť parlamentné voľby. (TASR)

TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

„Situácia na Blízkom východe je naďalej nebezpečná. Sme presvedčení, že Irán nikdy nesmie získať jadrovú zbraň,“ uviedol Lammy vo vyhlásení, ktoré zverejnilo britské veľvyslanectvo Washingtone. „Diskutovali sme o tom, že Irán musí uzavrieť dohodu, aby sa zabránilo prehlbovaniu konfliktu. V nasledujúcich dvoch týždňoch sa naskytne príležitosť na dosiahnutie diplomatického riešenia,“ myslí si šéf britskej diplomacie.

Hovorkyňa Bieleho domu vo štvrtok večer ozrejmila, že americký prezident Donald Trump sa o prípadnom vojenskom útoku na Irán rozhodne v priebehu najbližších dvoch týždňov, hoci stále preferuje možnosť diplomatického urovnania situácie.

Lammy sa s Rubiom a americkým vyslancom pre Blízky východ Steveom Witkoffom stretol deň predtým ako spolu so svojimi rezortnými kolegami z Francúzska, Nemecka a EÚ odcestuje do Ženevy na schôdzku s iránskym ministrom zahraničných vecí Abbásom Arákčím.

„Je načase skoncovať s hrozivými udalosťami na Blízkom východe a zabrániť eskalácii v regióne, ktorá by nikomu neprospela,“ uzavrel britský minister. (TASR)

Podľa agentúry AFP sa ich môžu snažiť ochrániť pred prípadnými iránskymi útokmi, keďže Washington zvažuje, či sa zapojí do konfliktu medzi Iránom a Izraelom, píše TASR.

Ešte 5. júna sa na letiskovej ploche nachádzalo 40 amerických lietadiel vrátane prieskumných strojov alebo transportných lietadiel Hercules C-130. Na satelitných snímkach zo štvrtka poskytnutých spoločnosťou Planet Labs PBC sa však na ploche nachádzali iba tri lietadlá.

Mark Schwartz, generálporučík americkej armády vo výslužbe pre AFP uviedol, že personál, lietadlá a zariadenia v al-Udajd by boli v prípade útoku „mimoriadne zraniteľné“ vzhľadom na „tesnú blízkosť“ základne k Iránu. Aj črepiny z výbušnín by podľa neho mohli spôsobiť, že lietadlo „by nebolo schopné plniť svoje úlohy“. Stroje pravdepodobne presunuli do hangárov alebo na iné základe v regióne.

AFP pripomína, že od minulotýždňového izraelského útoku na Irán sú americké sily v regióne v pohotovosti. Do oblasti smeruje lietadlová loď USS Nimitz a na letiská v Európe z USA vyslali 25 tankovacích lietadiel KC-46A Pegasus a KC-135 Stratotanker.

Hovorkyňa Bieleho domu vo štvrtok večer ozrejmila, že americký prezident Donald Trump sa o prípadnom vojenskom útoku na Irán rozhodne v priebehu najbližších dvoch týždňov, hoci stále preferuje možnosť diplomatického urovnania situácie.

(TASR)

Ďalších 14 sa pri prestrelke zranilo. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

„Tento štvrtok 19. júna uskutočnila horda niekoľkých stoviek žoldnierov na ôsmich vozidlách a viac ako 200 motorkách zbabelý a barbarský útok na (mesto) Banibangou,“ uviedlo ministerstvo obrany Nigeru, podľa ktorého zomreli aj „desiatky útočiacich teroristov“. Do okolia mesta už vyslali posily a po útočníkoch pátrajú po zemi aj vo vzduchu.

Banibangou leží v blízkosti trojstrannej hranice medzi Nigerom, Mali a Burkinou Faso. V oblasti sú aktívne džihádistické skupiny napojené na Al-Káidu a Islamský štát (IS). Niger navyše bojuje aj proti západoafrickej odnoži IS Boko Haram na juhozápade krajiny pri hraniciach s Nigériou.

(TASR)

Agentúru Reuters o tom informovalo nórske ministerstvo zahraničných vecí bez ďalších podrobností.

Denník Times of Israel s odvolaním sa na miestne médiá píše, že do areálu rezidencie niekto hodil ručný granát a spôsobil škody na budove.

„Dnes večer sme boli v kontakte s veľvyslanectvom. Počas incidentu nebol zranený žiadny zamestnanec,“ uviedlo ministerstvo zahraničných vecí v e-mailovom vyhlásení. Neuviedlo, čo bolo príčinou výbuchu.

Rezidencie veľvyslancov na základe Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch požívajú rovnakú ochranu ako budovy a pozemky veľvyslanectva.

Zastupiteľské úrady v Izraeli sa prevažne nachádzajú v Tel Avive, keďže väčšina členov medzinárodného spoločenstva neuznáva nárok Izraela na celý Jeruzalem, ale iba na jeho západnú časť. Východný Jeruzalem považujú za okupované územie Palestíny. (TASR)

Jeho výstavba zatiaľ nebola dokončená a reaktor preto nebol v čase zásahu v prevádzke. Izrael o útoku na zariadenie informoval ešte dopoludnia. Píšu agentúry Reuters a AFP.

„Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu má informácie, že bol zasiahnutý budovaný ťažkovodný výskumný reaktor v Chondábe. Nebol v prevádzke a neobsahoval jadrový materiál, takže útok nemal žiadne rádiologické dopady,“ uviedla agentúra v príspevku na X.

Izrael od začiatku útokov minulý piatok zasiahol niekoľko jadrových zariadení v Iráne. Budovaný ťažkovodný reaktor by bol podľa Reuters schopný vyrábať plutónium, ktoré by mohlo byť použité v jadrovej zbrani, hoci Irán popiera, že by sa o vývoj takýchto zbraní usiloval.

Ťažkovodné reaktory používajú ťažkú vodu, známu aj ako oxid deutéria, ako moderátor, materiál, ktorý spomaľuje rýchlo sa pohybujúce neutróny uvoľnené počas procesu jadrového štiepenia, pri ktorom vzniká v reaktore teplo.

Práce na ťažkovodnom výskumnom reaktore pri Aráku na západe Iránu sa podľa AFP začali po roku 2000, avšak boli zastavené na základe podmienok teraz už neplatnej jadrovej dohody medzi Teheránom a svetovými mocnosťami z roku 2015.

Irán oboznámil Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu so svojimi plánmi uviesť reaktor do prevádzky do roku 2026. Výskumný reaktor bol oficiálne určený na produkciu plutónia na medicínsky výskum.

Areál zahŕňa aj výrobný závod na ťažkú vodu, ktorý sa taktiež Izraelu podarilo zasiahnuť. V komplexe sú podľa agentúry pre atómovú energiu poškodené „kľúčové budovy vrátane destilačnej jednotky“.