Neďaleko zastupiteľského úradu EÚ v Izraeli dopadla pravdepodobne iránska raketa

Agentúru Reuters o tom informovalo nórske ministerstvo zahraničných vecí bez ďalších podrobností.

Denník Times of Israel s odvolaním sa na miestne médiá píše, že do areálu rezidencie niekto hodil ručný granát a spôsobil škody na budove.

„Dnes večer sme boli v kontakte s veľvyslanectvom. Počas incidentu nebol zranený žiadny zamestnanec,“ uviedlo ministerstvo zahraničných vecí v e-mailovom vyhlásení. Neuviedlo, čo bolo príčinou výbuchu.

Rezidencie veľvyslancov na základe Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch požívajú rovnakú ochranu ako budovy a pozemky veľvyslanectva.

Zastupiteľské úrady v Izraeli sa prevažne nachádzajú v Tel Avive, keďže väčšina členov medzinárodného spoločenstva neuznáva nárok Izraela na celý Jeruzalem, ale iba na jeho západnú časť. Východný Jeruzalem považujú za okupované územie Palestíny. (TASR)

Jeho výstavba zatiaľ nebola dokončená a reaktor preto nebol v čase zásahu v prevádzke. Izrael o útoku na zariadenie informoval ešte dopoludnia. Píšu agentúry Reuters a AFP.

„Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu má informácie, že bol zasiahnutý budovaný ťažkovodný výskumný reaktor v Chondábe. Nebol v prevádzke a neobsahoval jadrový materiál, takže útok nemal žiadne rádiologické dopady,“ uviedla agentúra v príspevku na X.

Izrael od začiatku útokov minulý piatok zasiahol niekoľko jadrových zariadení v Iráne. Budovaný ťažkovodný reaktor by bol podľa Reuters schopný vyrábať plutónium, ktoré by mohlo byť použité v jadrovej zbrani, hoci Irán popiera, že by sa o vývoj takýchto zbraní usiloval.

Ťažkovodné reaktory používajú ťažkú vodu, známu aj ako oxid deutéria, ako moderátor, materiál, ktorý spomaľuje rýchlo sa pohybujúce neutróny uvoľnené počas procesu jadrového štiepenia, pri ktorom vzniká v reaktore teplo.

Práce na ťažkovodnom výskumnom reaktore pri Aráku na západe Iránu sa podľa AFP začali po roku 2000, avšak boli zastavené na základe podmienok teraz už neplatnej jadrovej dohody medzi Teheránom a svetovými mocnosťami z roku 2015.

Irán oboznámil Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu so svojimi plánmi uviesť reaktor do prevádzky do roku 2026. Výskumný reaktor bol oficiálne určený na produkciu plutónia na medicínsky výskum.

Areál zahŕňa aj výrobný závod na ťažkú vodu, ktorý sa taktiež Izraelu podarilo zasiahnuť. V komplexe sú podľa agentúry pre atómovú energiu poškodené „kľúčové budovy vrátane destilačnej jednotky“.

Uvíta však akúkoľvek pomoc pri ich ničení, povedal v rozhovore pre verejnoprávnu stanicu Kan, takmer týždeň po začatí útokov na ciele v Iráne.

Informovala o tom agentúra AFP a portál Times of Israel.

„Útočíme na odpaľovacie zariadenia. Nezáleží na tom, koľko rakiet majú. Dôležité je, koľko odpaľovacích zariadení majú... Myslím, že sme už prekročili polovicu počtu odpaľovacích zariadení, ktoré majú,“ skonštatoval.

Izraelský premiér zároveň vyhlásil, že jeho krajina je schopná zasiahnuť všetky iránske jadrové zariadenia, avšak uvíta akúkoľvek pomoc pri ich ničení.

Nemenovaný izraelský predstaviteľ pre TOI povedal, že jeho krajina stále očakáva, že sa Spojené štáty pripoja k úderom proti iránskemu jadrovému programu. Trump „urobí to, čo je dobré pre Spojené štáty, a ja urobím to, čo je dobré pre štát Izrael“, zdôraznil v tejto súvislosti Netanjahu.

Izraelský premiér tiež uviedol, že vojenská operácia prebieha rýchlejšie, než sa pôvodne plánovalo. Pre akciu sa podľa vlastných slov rozhodol po tom, ako Izrael na konci minulého roka oslabil najsilnejšieho zástupcu Iránu – libanonské hnutie Hizballáh. „Povedal som, že meníme tvár Blízkeho východu, a teraz hovorím, že meníme tvár sveta,“ dodal. (TASR)

Uviedla to hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová s tým, že prezident preferuje diplomatické urovnanie. Informujú o tom agentúry AP, AFP a Reuters a televízia Sky News.

„Na základe skutočnosti, že existuje veľká šanca na rokovania s Iránom, ktoré sa môžu, ale aj nemusia uskutočniť v blízkej budúcnosti, sa v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov rozhodnem, či to spravím alebo nie,“ citovala Leavittová vyhlásenie prezidenta Trumpa.

Podľa hovorkyne Bieleho domu „nemôže nikoho prekvapiť“ Trumpov názor, že by Irán v žiadnom prípade nemal získať jadrové zbrane.

„Celý svet je na prezidentovej strane. Takmer celé ľudstvo, okrem samotného iránskeho teroristického režimu, s tým súhlasí,“ odpovedala Leavittová na otázku, aké má očakávania od piatkového stretnutia európskych ministrov zahraničia s iránskym rezortným partnerom.

Hovorkyňa Bieleho domu dodala, že Trump sa „nebojí použiť silu, ak to bude nutné“, ale preferuje radšej diplomaciu.

Biely dom má za to, že by Irán zvládol vyprodukovať jadrovú bombu v priebehu niekoľkých týždňov. „Irán má všetko potrebné na získanie jadrovej zbrane. Potrebuje už len rozhodnutie najvyššieho vodcu. Dokončenie výroby tejto zbrane by trvalo niekoľko týždňov,“ vyhlásila Leavittová. (TASR)

Rozhodol o tom minister zahraničia Jan Lipavský (nestr. ). Úrad to uviedol na svojom webe. 

"Z bezpečnostných dôvodov spojených s prebiehajúcim vojenským konfliktom zasahujúcim územie Iránskej islamskej republiky rozhodol minister zahraničných vecí Lipavský dňa 19. 6. 2025 o dočasnom prerušení prevádzky Zastupiteľského úradu ČR v Teheráne. Opatrenie platí do odvolania, "uviedlo ministerstvo.

Pre agentúru Reuters to potvrdili traja diplomati oboznámení s vývojom situácie.

Rozhovory boli údajne súčasťou úsilia o ukončenie konfliktu a podľa Reuters ide o najvýznamnejšie priame rokovania medzi USA a Iránom od začiatku apríla.

Arákčí vraj Witkoffa informoval, že Teherán sa k rokovaniam so Spojenými štátmi nevráti, ak Izrael neprestane útočiť na územie Iránu.

Podľa jedného zo zdrojov dokonca iránsky minister Witkoffovi povedal, že Teherán „dokáže byť flexibilný v jadrovej otázke“, ak Washington prinúti Izrael prestať útočiť. Prvý telefonát údajne iniciovali Spojené štáty.

Zdroje agentúry Reuters uvádzajú, že súčasťou rozhovorov bola aj krátka diskusia o americkom návrhu z minulého mesiaca s cieľom vytvoriť regionálne konzorcium, ktoré by obohacovalo urán mimo územia Iránu. Teherán doteraz takúto možnosť odmietal. (TASR)

Podľa Saara zmena režimu v súčasnosti „aspoň zatiaľ“ nie je cieľom izraelského bezpečnostného kabinetu. „Naše ciele sa týkajú jadrového programomu či programu balistických rakiet,“ uviedol Gideon Saar.

Rakety s viacerými bojovými hlavicami sú pre systémy protivzdušnej obrany komplikácia, pretože musia v rovnakom čase sledovať viacero cieľov. Problém s takýmito strelami by mal mať aj pokročilý izraelský obranný systém Železná kupola (Kipat barzel).

Podľa portálu Times of Israel (TOI) mohlo ísť aj o typ kazetovej bomby a útokom sa už zaoberá izraelská armáda.