V Izraeli sa ozvali sirény a bol vyhlásený poplach

Irán je už viac než 12 hodín offline, uviedla ráno organizácia Netblocks, ktorá je známa predovšetkým monitorovaním internetových blokád.

„Opatrenie naďalej zabraňuje občanom v prístupe k dôležitým informáciám v tejto kritickej dobe," podotkla ďalej táto mimovládna organizácia.

Iránska tlačová agentúra Mehr ešte v stredu citovala z vyhlásenia tamojšieho ministerstva pre komunikácie, podľa ktorého bude nasledovať obmedzujúce opatrenie „v súvislosti so zneužitím národnej komunikačnej siete nepriateľským agresorom na vojenské ciele a na ohrozenie života a majetku nevinných ľudí“.

K opatreniu pristúpil Teherán po eskalácii konfliktu s Izraelom, ktorý na krajinu v noci na piatok 13. júna zaútočil a Irán reagoval odvetnými údermi.

V stredu spoločnosť Netblocks zverejnila, že podľa aktuálnych sieťových dát sa Irán nachádza uprostred takmer úplného celoštátneho výpadku internetu. (TASR)

Ministerstvo vnútra s využitím modulu leteckej evakuácie EURACARE Flight & Shelter repatriovalo viac ako 19 ľudí z rizikovej oblasti Blízkeho východu.

Ministerstvo tvrdí, že počas aktivácie modulu je evakuovaným na palube poskytnutá zdravotná a rovnako aj psychosociálna pomoc.

Repatriácia bola vykonaná na základe vyžiadania ministerstva zahraničných vecí a prostredníctvom koordinácie sekcie krízového riadenia ministerstva vnútra cez Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany.

Jednotlivé lety prebiehali formou Touch & Fly, ktorého hlavným cieľom je čo najrýchlejší odsun osôb z postihnutej oblasti do bezpečia. Počas troch dní lietadlo nalietalo 17 156 km a vo vzduchu strávilo 23 hodín a 40 minút. (SITA)

„Iránski teroristickí diktátori dnes ráno vystrelili rakety na nemocnicu Soroka v Beer Ševe a na civilistov v strednej časti krajiny. Donútime tyranov v Teheráne zaplatiť vysokú cenu,“ napísal Netanjahu.

Najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Chameneí bude „braný na zodpovednosť“ za svoje „vojnové zločiny“, reagoval zasa minister obrany Jisrael Kac.

„Zbabelý iránsky diktátor sa skrýva hlboko v opevnenom bunkri a úmyselne útočí na nemocnice a obytné budovy v Izraeli,“ uviedol Kac. „Toto sú vojnové zločiny najhoršieho druhu a Chameneí sa bude za svoje zločiny zodpovedať,“ dodal.

Minister obrany ďalej uviedol, že on i premiér Netanjahu nariadili tamojšej armáde „zintenzívniť útoky na strategické ciele v Iráne a na energetickú infraštruktúru v Teheráne s cieľom eliminovať hrozby pre štát Izrael a otriasť režimom ajatolláhov“.

Po útoku nehrozí žiadne nebezpečenstvo radiácie a zariadenie bolo evakuované ešte pred izraelským úderom. 

Ťažkovodný reaktor v Aráku sa nachádza 250 kilometrov juhozápadne od Teheránu. Ťažká voda pomáha chladiť jadrové reaktory, ktoré produkujú plutónium potenciálne použiteľné v jadrových zbraniach. Irán v rámci dohody so svetovými mocnosťami z roku 2015 prestaval reaktor s cieľom obmedziť množstvo produkovaného plutónia.

Pri prestavbe pomáhali spočiatku USA, ktoré sa z projektu v roku 2018 stiahli po rozhodnutí vtedajšieho a súčasného prezidenta Trumpa jednostranne odstúpiť od jadrovej dohody.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu podľa AP vyzvala Izrael, aby neútočil na iránske jadrové zariadenia. Inšpektori agentúry naposledy navštívili ťažkovodný reaktor v Aráku 14. mája. (TASR)

Novinári agentúry AFP uviedli, že výbuchy v Jeruzaleme, ku ktorým došlo približne o 6.10 h SELČ, boli najsilnejšie od vypuknutia konfliktu medzi Izraelom a Iránom.

Portál Times of Israel dodáva, že po dopade iránskych rakiet došlo na dotknutých miestach k rozsiahlym materiálnym škodám. Priamy zásah balistickou raketou utrpela nemocnica Soroka v meste Beeršeba na juhu Izraela, potvrdilo tamojšie ministerstvo zahraničných vecí. Hovorca zariadenia uviedol, že nemocnica utrpela „rozsiahle škody“ a pri útoku boli zranení ľudia.

Izraelská armáda medzitým oznámila, že verejnosť môže po iránskom raketovom útoku opustiť kryty. Najmenej 25 ľudí utrpelo ľahké zranenia, jeden muž je v kritickom stave, oznámili záchranári. (TASR)

Na zasadnutí Rady pre národnú bezpečnosť prezident Macron nariadil ministrovi zahraničných vecí Jeanovi-Noëlovi Barrotovi, aby v nadchádzajúcich dňoch vypracoval „iniciatívu s blízkymi európskymi partnermi navrhujúcu dôsledné riešenie, ktoré bude schopné ukončiť konflikt prostredníctvom rokovaní“. Prezident neposkytol ďalšie podrobnosti.

Barrot je v pravidelnom kontakte so svojimi nemeckými a britskými rezortnými kolegami, odkedy Izrael v piatok spustil letecké útoky na Irán. Tieto tri krajiny sa zúčastnili aj na rozhovoroch, ktoré viedli k jadrovej dohode medzi Iránom a svetovými mocnosťami v roku 2015. Tá zmiernila sankcie na Irán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Americký prezident Donald Trump od dohody odstúpil v roku 2018.

Macron v stredu zároveň vyzval Izrael, aby ukončil útoky na ciele v Iráne, ktoré nie sú spojené s jadrovým a balistickým programom Teheránu. Vyjadril tiež znepokojenie z narastajúceho počtu civilných obetí na oboch stranách, píše AFP.

„Je potrebné urýchlene ukončiť tieto vojenské operácie predstavujúce významné hrozby pre regionálnu bezpečnosť,“ vyhlásil Macron.

Francúzsky prezident vyzval aj ministerstvo zahraničných vecí, aby prijalo opatrenia na pomoc francúzskym občanom pri odchode z Izraela či Iránu, pokiaľ o to majú záujem, dodala jeho kancelária. (TASR)

Agentúra Bloomberg poznamenáva, že situácia sa stále vyvíja a mohla by sa zmeniť. Niektoré zdroje nevylúčili, že k americkému útoku by mohlo dôjsť tento víkend.

Izraelská armáda medzitým oznámila, že jej letectvo vykonáva novú sériu náletov na ciele v Teheráne a jeho okolí a na ďalších miestach v Iráne. Vyzvala tiež obyvateľov miest Arák a Chondáb v strednom Iráne, aby sa pre vlastnú bezpečnosť evakuovali.

V Aráku ležiacom 250 kilometrov juhozápadne od Teheránu sa nachádza ťažkovodný reaktor.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na dvoch amerických predstaviteľov v stredu uviedla, že armáda USA presunula niektoré lietadlá a lode zo základní na Blízkom východe, ktoré by mohli byť zraniteľné v prípade potenciálneho iránskeho útoku.

Odmietli však uviesť, koľko lietadiel alebo lodí bolo presunutých a kam smerujú.

Jeden z predstaviteľov uviedol, že americké námorné lode boli presunuté z prístavu v Bahrajne, kde sídli 5. flotila, zatiaľ čo lietadlá, ktoré neboli v krytoch, boli presunuté z leteckej základne al-Udejd v Katare. „Nie je to nezvyčajná prax. Ochrana síl je prioritou,“ povedal. (TASR)

Na stretnutí s novinármi z popredných zahraničných tlačových agentúr Putin poznamenal, že „je to chúlostivá otázka“, ale podľa jeho názoru sa dá nájsť riešenie.

Na otázku, ako by Rusko zareagovalo, keby Izrael zabil najvyššieho iránskeho vodcu ajatolláha Chameneího, Putin odmietol odpovedať s tým, že „o takejto možnosti nechce ani diskutovať“.

Svoje návrhy Moskva predložila Iránu, Izraelu a USA. „Nikomu nič nevnucujeme; jednoducho hovoríme o tom, aké vidíme možné východisko zo situácie. Rozhodnutie je však, samozrejme, na politickom vedení všetkých týchto krajín, predovšetkým Iránu a Izraela,“ povedal šéf Kremľa.

Putin pripomenul, že Rusko pomohlo Iránu dokončiť výstavbu jadrovej elektrárne pri meste Búšehr, kde je v prevádzke zatiaľ jeden zo štyroch plánovaných reaktorov, a v súčasnosti pracuje na výstavbe ďalších dvoch reaktorov.

„Práce prebiehajú a naši špecialisti sú na mieste. Je to viac ako 200 ľudí. S izraelskou vládou sme sa dohodli, že ich bezpečnosť bude zaistená,“ konštatoval. Povedal tiež, že Rusko by mohlo pokračovať v spolupráci s Iránom na jeho civilnom jadrovom programe a „zabezpečiť jeho záujmy v tejto oblasti“. (TASR)