Izrael dokončil ďalšiu vlnu útokov na Teherán, Irán opäť odpálil rakety

Na zasadnutí Rady pre národnú bezpečnosť prezident Macron nariadil ministrovi zahraničných vecí Jeanovi-Noëlovi Barrotovi, aby v nadchádzajúcich dňoch vypracoval „iniciatívu s blízkymi európskymi partnermi navrhujúcu dôsledné riešenie, ktoré bude schopné ukončiť konflikt prostredníctvom rokovaní“. Prezident neposkytol ďalšie podrobnosti.

Barrot je v pravidelnom kontakte so svojimi nemeckými a britskými rezortnými kolegami, odkedy Izrael v piatok spustil letecké útoky na Irán. Tieto tri krajiny sa zúčastnili aj na rozhovoroch, ktoré viedli k jadrovej dohode medzi Iránom a svetovými mocnosťami v roku 2015. Tá zmiernila sankcie na Irán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Americký prezident Donald Trump od dohody odstúpil v roku 2018.

Macron v stredu zároveň vyzval Izrael, aby ukončil útoky na ciele v Iráne, ktoré nie sú spojené s jadrovým a balistickým programom Teheránu. Vyjadril tiež znepokojenie z narastajúceho počtu civilných obetí na oboch stranách, píše AFP.

„Je potrebné urýchlene ukončiť tieto vojenské operácie predstavujúce významné hrozby pre regionálnu bezpečnosť,“ vyhlásil Macron.

Francúzsky prezident vyzval aj ministerstvo zahraničných vecí, aby prijalo opatrenia na pomoc francúzskym občanom pri odchode z Izraela či Iránu, pokiaľ o to majú záujem, dodala jeho kancelária. (TASR)

Agentúra Reuters s odvolaním sa na svedkov napísala, že nad Jeruzalemom a Tel Avivom sa ozývajú explózie.

Izraelské médiá informujú o zranených a o zasiahnutej nemocnici v meste Beer Ševa na juhu krajiny. Hovorca nemocnice dopad potvrdil s tým, že škody a zranenia sa stále vyhodnocujú.

Portál The Times of Israel uviedol, že terajšia salva bola väčšia ako tie nedávne. Napísal tiež, že dostal hlásenie o štyroch dopadoch rakiet v strednom a južnom Izraeli. (SME)

Agentúra Bloomberg poznamenáva, že situácia sa stále vyvíja a mohla by sa zmeniť. Niektoré zdroje nevylúčili, že k americkému útoku by mohlo dôjsť tento víkend.

Izraelská armáda medzitým oznámila, že jej letectvo vykonáva novú sériu náletov na ciele v Teheráne a jeho okolí a na ďalších miestach v Iráne.

Vyzvala tiež obyvateľov miest Arák a Chondáb v strednom Iráne, aby sa pre vlastnú bezpečnosť evakuovali.

V Aráku ležiacom 250 kilometrov juhozápadne od Teheránu sa nachádza ťažkovodný reaktor. Ťažká voda pomáha chladiť jadrové reaktory, ktoré produkujú plutónium potenciálne použiteľné v jadrových zbraniach. Irán v rámci dohody so svetovými mocnosťami z roku 2015 prestaval reaktor s cieľom obmedziť množstvo produkovaného plutónia.

Pri prestavbe pomáhali spočiatku USA, ktoré sa z projektu v roku 2018 stiahli po rozhodnutí vtedajšieho prezidenta Trumpa jednostranne odstúpiť od jadrovej dohody.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na dvoch amerických predstaviteľov v stredu uviedla, že armáda USA presunula niektoré lietadlá a lode zo základní na Blízkom východe, ktoré by mohli byť zraniteľné v prípade potenciálneho iránskeho útoku.

Odmietli však uviesť, koľko lietadiel alebo lodí bolo presunutých a kam smerujú.

Jeden z predstaviteľov uviedol, že americké námorné lode boli presunuté z prístavu v Bahrajne, kde sídli 5. flotila, zatiaľ čo lietadlá, ktoré neboli v krytoch, boli presunuté z leteckej základne al-Udejd v Katare. „Nie je to nezvyčajná prax. Ochrana síl je prioritou,“ povedal. (TASR)

Na stretnutí s novinármi z popredných zahraničných tlačových agentúr Putin poznamenal, že „je to chúlostivá otázka“, ale podľa jeho názoru sa dá nájsť riešenie.

Na otázku, ako by Rusko zareagovalo, keby Izrael zabil najvyššieho iránskeho vodcu ajatolláha Chameneího, Putin odmietol odpovedať s tým, že „o takejto možnosti nechce ani diskutovať“.

Svoje návrhy Moskva predložila Iránu, Izraelu a USA. „Nikomu nič nevnucujeme; jednoducho hovoríme o tom, aké vidíme možné východisko zo situácie. Rozhodnutie je však, samozrejme, na politickom vedení všetkých týchto krajín, predovšetkým Iránu a Izraela,“ povedal šéf Kremľa.

Putin pripomenul, že Rusko pomohlo Iránu dokončiť výstavbu jadrovej elektrárne pri meste Búšehr, kde je v prevádzke zatiaľ jeden zo štyroch plánovaných reaktorov, a v súčasnosti pracuje na výstavbe ďalších dvoch reaktorov.

„Práce prebiehajú a naši špecialisti sú na mieste. Je to viac ako 200 ľudí. S izraelskou vládou sme sa dohodli, že ich bezpečnosť bude zaistená,“ konštatoval. Povedal tiež, že Rusko by mohlo pokračovať v spolupráci s Iránom na jeho civilnom jadrovom programe a „zabezpečiť jeho záujmy v tejto oblasti“. (TASR)

Predtým sa v priestoroch stáleho zastúpenia Nemecka stretnú so šéfkou zahraničnej politiky EÚ Kajou Kallasovou, aby koordinovali svoj postup.

Cieľom rokovaní, ktoré sú koordinované s USA, je presvedčiť iránsku stranu, aby poskytla pevné záruky, že jadrový program bude skutočne využívať len na civilné účely.

Po stretnutí ministrov zahraničných vecí bude nasledovať štruktúrovaný dialóg na expertnej úrovni.

Vysoký predstaviteľ iránskeho ministerstva zahraničných vecí pre denník The New York Times v tejto súvislosti v stredu uviedol, že Arákčí je pripravený stretnúť sa s americkým prezidentom Trumpom a rokovať s ním o prímerí s Izraelom. Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí však v ten istý deň odmietol rokovania s Washingtonom a varoval, že ak USA zaútočia na Irán, „bezpochyby utrpia nenapraviteľnú ujmu“.

Arákčí tento týždeň povedal, že Irán sa vráti k rokovaniam o svojom jadrovom programe, ak Izrael zastaví svoje útoky, ktoré spustil 13. júna, aby eliminoval schopnosť Teheránu vyvinúť jadrové zbrane. Trump by podľa neho mohol dosiahnuť ukončenie konfliktu jedným telefonátom izraelskému premiérovi Netanjahuovi.

Od revolúcie v roku 1979, ktorá v Iráne nastolila teokratickú vládu, sa nijaký viceprezident ani prezident USA nestretol s iránskymi predstaviteľmi, poznamenal New York Times.

Denník Wall Street Journal priniesol v stredu večer informáciu, že Trump svojim poradcom v utorok povedal, že súhlasí s útokom na Irán, ale čaká, či sa vzdá svojho jadrového programu.

Podľa WSJ by možným cieľom vojenského útoku závod na obohacovanie uránu Fordú. Ten sa nachádza hlboko pod zemou a na jeho zničenie by mohla byť potrebná americká 13.000-kilogramová bomba GBU-57. (TASR)

Americký prezident varoval, že iránsky režim môže v dôsledku terajšej vojny padnúť.

"Nechcem bojovať, ale ak je na výber medzi bojom a jadrovou zbraňou, musíte urobiť, čo treba," povedal Trump.

Európski ministri sa najprv stretnú so šéfkou unijnej diplomacie Kajou Kallasovou a potom s iránskym ministrom zahraničia Abbásom Arakčím, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na svoj zdroj z nemeckej diplomacie. Prípravy rokovaní sú podľa zdroja koordinované so Spojenými štátmi.

Po rozhovoroch bude nasledovať štruktúrované rokovanie na úrovni expertov. Cieľom rozhovorov je presvedčiť Irán, aby sa jasne zaručil, že jeho jadrový program bude slúžiť len na civilné účely.

Izrael tvrdí, že zasiahol iránske raketové systémy a sklady na západe krajiny, aj továreň na výrobu protitankovej munície a cieľ v blízkosti policajného veliteľstva v Teheráne. Irán zas na Izrael vystrelil hypersonické rakety Fatah.

Médiá v Iráne tiež hlásia hacknutie televízneho vysielania a masívny výpadok internetu.

„Lietadlá vzdušných síl prelietavajú nad zariadeniami slúžiacimi na odpaľovanie a skladovanie rakiet zem-zem. Zasahujú osoby, ktoré sa pokúšajú vrátiť a odviezť muníciu z miest, ktoré boli predtým cieľom útoku,“ uviedol hovorca izraelských ozbrojených síl Effie Defrin. „Náš odkaz im je jasný: ak sa pokúsite obnoviť teroristické kapacity v oblasti, stanete sa terčom útokov,“ upozornil.

V Iráne tiež v stredu popoludní zaznamenali veľký výpadok internetu. Podľa ministerstva komunikácie bolo internetové pripojenie dočasne obmedzené, pretože Izrael údajne využíval iránsku komunikačnú sieť na vojenské účely.

Times of Israel tiež píše, že niektoré televízne stanice boli hacknuté a vo vysielaní sa objavili zábery a výzvy adresované iránskej verejnosti na začatie protestov proti vláde. Zasiahnuté podľa portálu bolo iba satelitné vysielanie. (TASR)