Fialova vláda ustála hlasovanie o vyslovení nedôvery

Podmienkou však je, aby mali svoje profily na sociálnych sieťach nastavené ako verejné a mohli tak byť vopred skontrolované. Informovala o tom agentúra AP.

V internom usmernení zaslanom konzulárnym úradníkom ministerstvo uviedlo, že by mali dávať pozor na aktivitu, príspevky a správy, ktoré vykazujú „akékoľvek známky nepriateľstva voči občanom, kultúre, vláde, inštitúciám alebo základným princípom Spojených štátov“.

Noví žiadatelia, ktorí odmietnu nastaviť svoje účty na sociálnych sieťach ako verejné, by mohli byť zamietnutí. Ich odmietavý postoj by mohol byť podľa ministerstva znakom toho, že sa snažia obísť túto požiadavku alebo skryť svoju online aktivitu.

Trumpova administratíva v máji dočasne pozastavila vydávanie víz pre študentov zo zahraničia. Ministerstvo zahraničných vecí USA nariadilo veľvyslanectvám a konzulátom, aby zatiaľ neponúkali nové termíny pre žiadosti o víza. Študenti na celom svete teraz čakajú, kým americké konzuláty vypíšu nové termíny. Čas sa im kráti, pretože pred začiatkom nového akademického roka si musia rezervovať cestu a zabezpečiť ubytovanie.

Zahraniční študenti sú v USA vystavení zvýšenej kontrole z viacerých strán. Na jar vláda prezidenta Donalda Trumpa zrušila povolenie študovať v USA tisíckam študentov vrátane tých, ktorí sa dopustili iba dopravných priestupkov. Rozšírila tiež dôvody, na základe ktorých môže byť zrušený ich právny status.

V rámci nátlakovej kampane proti Harvardovej univerzite sa Trumpova administratíva pokúsila zabrániť zahraničným študentom, ktorí tvoria približne štvrtinu všetkých študujúcich, navštevovať túto prestížnu školu. Trump požadoval, aby univerzita obmedzila počet zahraničných študentov na 15 percent.

Trumpova vláda tiež vyzvala 36 krajín, aby zlepšili preverovanie cestujúcich, inak im hrozí, že ich občania budú mať zákaz vstupu do Spojených štátov. Z usmernenia zaslaného cez víkend rezortom diplomacie vyplýva, že tieto krajiny na to majú 60 dní. Zákaz vstupu do USA majú v súčasnosti občania 12 krajín. (TASR)

Na stretnutí s novinármi z popredných zahraničných tlačových agentúr, ktoré v rámci Medzinárodného ekonomického fóra v Petrohrade (SPIEF) zorganizovala ruská štátna agentúra TASS, Putin vo štvrtok poznamenal, že „je to chúlostivá otázka“, ale podľa jeho názoru sa dá nájsť riešenie. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúry AP a AFP.

Na otázku, ako by Rusko zareagovalo, keby Izrael zabil najvyššieho iránskeho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, Putin odmietol odpovedať s tým, že „o takejto možnosti nechce ani diskutovať“.

Svoje návrhy Moskva predložila Iránu, Izraelu a USA. „Nikomu nič nevnucujeme; jednoducho hovoríme o tom, aké vidíme možné východisko zo situácie. Rozhodnutie je však, samozrejme, na politickom vedení všetkých týchto krajín, predovšetkým Iránu a Izraela,“ povedal šéf Kremľa.

Putin pripomenul, že Rusko pomohlo Iránu dokončiť výstavbu jadrovej elektrárne pri meste Búšehr, kde je v prevádzke zatiaľ jeden zo štyroch plánovaných reaktorov, a v súčasnosti pracuje na výstavbe ďalších dvoch reaktorov.

„Práce prebiehajú a naši špecialisti sú na mieste. Je to viac ako 200 ľudí. S izraelskou vládou sme sa dohodli, že ich bezpečnosť bude zaistená,“ konštatoval. Povedal tiež, že Rusko by mohlo pokračovať v spolupráci s Iránom na jeho civilnom jadrovom programe a „zabezpečiť jeho záujmy v tejto oblasti“.

Rusko prehĺbilo vojenské väzby s Iránom po tom, ako ruské sily vpadli vo februári 2022 na Ukrajinu, a v januári podpísalo s Teheránom rozsiahlu dohodu o strategickom partnerstve. Kyjev a jeho spojenci obviňujú Irán z dodávok dronov a rakiet krátkeho doletu Rusku. Putin však v Petrohrade povedal, že Irán od spustenia útokov Izraela nepožiadal o vojenskú pomoc, píše AFP.

Rusko sa už desaťročia snaží udržiavať dobré vzťahy s Izraelom, kde žije veľká komunita ruského pôvodu, ako aj s s Iránom, s ktorým si vybudovalo silné hospodárske a vojenské väzby. Útok na Ukrajinu a vojna v Pásme Gaze však tradične dobré vzťahy Moskvy s Izraelom narušili. (TASR)

Povedal to vo štvrtok novinárom z popredných svetových agentúr vrátane DPA a AFP na stretnutí, ktoré v rámci Medzinárodného ekonomického fóra v Petrohrade (SPIEF) zorganizovala ruská štátna agentúra TASS.

„Povedal som, že som pripravený stretnúť sa s každým, vrátane Zelenského. To nie je problém – ak ukrajinský štát dôveruje niekomu konkrétnemu, že bude viesť rokovania, môže to byť, preboha, aj Zelenskyj,“ vyhlásil Putin.

„Je nám jedno, kto vedie rokovania, aj keby to bol súčasný šéf režimu,“ pokračoval Putin. Dodal však, že sa tak stane až v „nejakej záverečnej fáze, aby sme tam nesedeli a donekonečna niečo nerozdeľovali, ale aby sme to ukončili.“

Otázkou pre Rusko však podľa neho je to, kto nakoniec podpíše mierovú dohodu. „Podpísať to musia legitímne autority. Inak príde niekto ďalší ... a všetko to vyhodí do koša. Ale to nie je možné, riešime vážne problémy,“ konštatoval šéf Kremľa.

Putin opakovanie spochybňuje Zelenského legitimitu, keďže jeho päťročné funkčné obdobie sa skončilo minulý rok. Ukrajinská vláda však zdôrazňuje, že pre stanné právo sa nemôžu konať voľby a Zelenskyj má naďalej všetky právomoci.

„Musíme nájsť riešenie, ktoré by nielen ukončilo súčasný konflikt, ale vytvorilo aj podmienky, aby sa zabránilo opakovaniu podobných situácií v dlhodobom horizonte,“ povedal Putin.

Podporil tiež pokračovanie priamych rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom. Rozhovory, ktoré sa tento rok konali dvakrát v Istanbule vďaka sprostredkovaniu tureckej vlády, majú pokračovať po 22. júni. Nedávne stretnutia priniesli podľa Putin výsledky v humanitárnej oblasti vrátane výmeny väzňov a padlých vojakov.

Putin tiež povedal, že ruské sily majú na Ukrajine „strategickú výhodu“ a neustále postupujú pozdĺž celej línie kontaktu. Deje sa tak každý deň „a postup bude pokračovať“. Straty ukrajinských ozbrojených síl na bojisku podľa neho prevyšujú úroveň mobilizácie. Konštatoval tiež, že ak sa Rusku nepodarí dosiahnuť mierovú dohodu, dosiahne svoje ciele na Ukrajine vojenskými prostriedkami.

Putin vyhlásil, že ak Nemecko poskytne Ukrajine svoje rakety dlhého doletu Taurus, „úplne“ to zničí bilaterálne vzťahy a nebude to mať žiadny vplyv na priebeh ruskej ofenzívy: „Každý vie, že ak sa to stane, neovplyvní to priebeh bojov. To neprichádza do úvahy. Ale úplne to zničí naše vzťahy“. Putin dodal, že tieto rakety nemožno použiť bez pomoci nemeckých vojakov, čo by znamenalo, že „nemecká armáda zasiahne ruské územie nemeckými raketami“. (TASR)

Predtým sa v priestoroch stáleho zastúpenia Nemecka stretnú so šéfkou zahraničnej politiky EÚ Kajou Kallasovou, aby koordinovali svoj postup. Pre agentúru Reuters to v stredu uviedli nemecké diplomatické zdroje.

Cieľom rokovaní, ktoré sú koordinované s USA, je presvedčiť iránsku stranu, aby poskytla pevné záruky, že jadrový program bude skutočne využívať len na civilné účely.

Po stretnutí ministrov zahraničných vecí bude nasledovať štruktúrovaný dialóg na expertnej úrovni.

Vysoký predstaviteľ iránskeho ministerstva zahraničných vecí pre denník The New York Times v tejto súvislosti v stredu uviedol, že Arákčí je pripravený stretnúť sa s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a rokovať s ním o prímerí s Izraelom. Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí však v ten istý deň odmietol rokovania s Washingtonom a varoval, že ak USA zaútočia na Irán, „bezpochyby utrpia nenapraviteľnú ujmu“.

Arákčí tento týždeň povedal, že Irán sa vráti k rokovaniam o svojom jadrovom programe, ak Izrael zastaví svoje útoky, ktoré spustil 13. júna, aby eliminoval schopnosť Teheránu vyvinúť jadrové zbrane. Trump by podľa neho mohol dosiahnuť ukončenie konfliktu jedným telefonátom izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi.

Od revolúcie v roku 1979, ktorá v Iráne nastolila teokratickú vládu, sa nijaký viceprezident ani prezident USA nestretol s iránskymi predstaviteľmi, poznamenal New York Times.

Denník Wall Street Journal priniesol v stredu večer informáciu, že Trump svojim poradcom v utorok povedal, že súhlasí s útokom na Irán, ale čaká, či sa vzdá svojho jadrového programu. Na priamu otázku, či sa rozhodol, či zaútočí na iránske jadrové zariadenia, Trump odpovedal: „Možno to urobím, možno to neurobím.“ Zároveň zopakoval, že trvá na bezpodmienečnej kapitulácii Iránu.

Podľa WSJ by možným cieľom vojenského útoku závod na obohacovanie uránu Fordú. Ten sa nachádza hlboko pod zemou a na jeho zničenie by mohla byť potrebná americká 13.000-kilogramová bomba GBU-57. (TASR)

Americký prezident varoval, že iránsky režim môže v dôsledku terajšej vojny padnúť.

"Nechcem bojovať, ale ak je na výber medzi bojom a jadrovou zbraňou, musíte urobiť, čo treba," povedal Trump.

Zároveň uviedli, že zaznamenali vypálenie ďalších rakiet z Iránu smerom na Izrael a vyzvali civilistov nachádzajúcich sa v oblastiach, kde zaznejú výstražné sirény, aby sa premiestnili do protileteckých krytov a zostali v nich až do odvolania.

Letectvo podľa IDF zasiahlo v Teheráne približne 20 cieľov, medzi ktoré patrili zariadenia na výrobu uránových centrifúg, miesta, kde sa vyvíjajú jadrové zbrane a továrne na výrobu rakiet. Do útokov bolo zapojených okolo 60 stíhačiek.

Zasiahnuté miesta boli určené na to, aby iránskemu režimu umožnili rozšíriť rozsah a tempo obohacovania uránu určeného na vývoj jadrových zbraní, uviedli IDF vo vyhlásení.

Medzi ďalšie ciele patrili „továrne vyrábajúce suroviny a komponenty na montáž rakiet, ako aj miesta na výrobu iránskych systémov protivzdušnej obrany“.

Zdravotnícka záchranná služba Červená Dávidova hviezda (MDA) v stredu večer po najnovšom iránskom raketovom útoku informovala, že bezprostredne nie sú k dispozícii správy o dopadoch balistických rakiet v obývaných oblastiach ani o zranených.

Podľa počiatočného hodnotenia IDF bol z Iránu vypálený malý počet rakiet a všetky zrejme zachytila protivzdušná obrana. Varovné sirény bolo počuť v strednom Izraeli a oblasti Jeruzalema. (TASR)

Európski ministri sa najprv stretnú so šéfkou unijnej diplomacie Kajou Kallasovou a potom s iránskym ministrom zahraničia Abbásom Arakčím, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na svoj zdroj z nemeckej diplomacie. Prípravy rokovaní sú podľa zdroja koordinované so Spojenými štátmi.

Po rozhovoroch bude nasledovať štruktúrované rokovanie na úrovni expertov. Cieľom rozhovorov je presvedčiť Irán, aby sa jasne zaručil, že jeho jadrový program bude slúžiť len na civilné účely.