Irán tvrdí, že získal kontrolu nad izraelským nebom a použil hypersonické rakety

Podľa agentúry AP to povedal hovorca iránskej diplomacie Esmáíl Baghájí. Podľa utorkových informácií amerických médií je americký prezident Donald Trump zrejme čoraz viac naklonený priamemu zapojeniu USA do izraelských úderov.

"Akákoľvek americká intervencia by viedla k totálnej vojne v regióne," odkázal Baghájí v rozhovore, ktorý odvysielala stanica Al-Džazíra.

Už skôr Irán pohrozil USA akciami, ak sa Spojené štáty aktívne zapoja do obrany Izraela. Irán minulý týždeň varoval Spojené štáty, Francúzsko či Britániu, že napadne ich základne v regióne a lode, ak sa aktívne zapoja do izraelskej obrany. (ČTK)

„Títo žoldnieri sa usilovali šíriť strach medzi verejnosťou a poškodiť obraz posvätného systému Iránskej islamskej republiky prostredníctvom svojich vykalkulovaných aktivít na internete,“ uviedli iránske Revolučné gardy citované agentúrami ISNA a Tasnim.

K zadržaniu došlo v provincii Lorestán v čase, keď Irán a Izrael pokračujú vo vzájomných útokoch, s ktorými Izrael začal v noci na piatok úderom na Teherán.

Irán v piatok oznámil, že zavádza dočasné obmedzenia internetu, ktoré majú byť v platnosti počas trvaniu súčasného konfliktu s Izraelom. AFP informuje, že mnoho internetových stránok a aplikácií je od spomínaného oznámenia aspoň čiastočne nedostupných.

Predstavitelia sa v utorok obrátili na verejnosť a vyzvali, aby „minimálne využívali svoje zariadenia napojené na internet a prijali vhodné opatrenia“ týkajúce sa internetu.

Orgány tiež z bezpečnostných dôvodov zakázali štátnym zamestnancom a ich bezpečnostným tímom používať počas izraelskej vzdušnej ofenzívy všetky zariadenia pripojené na internet vrátane smartfónov, hodiniek a laptopov.

Štátna televízia v utorok vyzvala Iráncov, aby si z mobilov vymazali aplikáciu WhatsApp. Túto výzvu odôvodnili tým, že aplikácia zhromažďuje osobné dáta a polohu užívateľov a „odovzdáva ich sionistickému nepriateľovi“. (TASR)

v dôsledku konfliktu Izraela s Iránom, respektíve uzavretia vzdušných priestorov a zrušenia ich letov. Informoval o tom v stredu úrad, ktorý má na starosti správu izraelských letísk (IAA), píše TASR podľa agentúry AFP.

„Pred chvíľou pristál na letisku Bena Guriona prvý let plánovaný v rámci operácie Bezpečný návrat,“ uviedla IAA s tým, že išlo o let izraelského národného leteckého dopravcu El Al a do vlasti sa ním vrátili Izraelčania z cyperskej Larnaky.

Izraelská ministerka dopravy Miri Regevová v utorok informovala, že v zahraničí uviazlo 100 000 až 150 000 Izraelčanov.

Jej rezort zároveň oznámil, že všetky izraelské komerčné lietadlá boli vyslané do zahraničia, aby tak boli chránené počas prebiehajúcich bojov.

Dopravca El Al uviedol, že s repatriačnými letmi začne od stredy, pričom pôjde o lety z letísk v Larnake, Aténach, Ríme, Miláne a Paríži. Špeciálne záchranné lety ohlásila aj nízkonákladová aerolínia Arkia.

Úrad IAA v stredu taktiež uviedol, že takéto repatriácie sa vykonávajú postupne „na základe úrovne rizika a aktuálnych bezpečnostných hodnotení s veľkým dôrazom na bezpečnosť cestujúcich, posádok i lietadiel“.

Zároveň vyzval Izraelčanov, aby nechodili na letisko Bena Guriona vítať prichádzajúcich, a z dôvodu „momentálnej bezpečnostnej situácie“ ani neobjednávali taxíky, ktoré ich na letisku vyzdvihnú.

Ďalších najmenej 1326 utrpelo zranenia, informuje podľa Human Rights Activists agentúra AP.

Skupina uvádza, že v prípade 239 zabitých Iráncov išlo o civilistov a 126 obetí tvoril personál bezpečnostných zložiek.

Human Rights Activists poskytovala podrobné informácie o počte obetí už počas protestov, ktoré nasledovali po smrti Kurdky Mahsy Amíníovej v roku 2022. Údaje pritom čerpá z oficiálnych zdrojov i z informačnej siete, ktorú si v krajine vybudovala.

Iránske úrady počas konfliktu pravidelne neinformujú o počte úmrtí. Podľa oficiálnych pondelňajších informácií však pri útokoch zahynulo najmenej 224 ľudí. (TASR)

Píšu to agentúry s tým, že najmenej jeden cieľ úderu bol v Teheráne. Izraelská armáda tiež oznámila zničenie niekoľkých iránskych bezpilotných prostriedkov.

Izraelská armáda ráno uviedla, že v noci zasiahla továreň na výrobu zariadení na obohacovanie uránu v Teheráne. Oznámila tiež, že letectvo udrelo na továrne, ktoré vyrábajú materiály a súčiastky pre rakety zem-zem, ktoré Irán používa pre ostreľovanie Izraela, a rakety zem-vzduch, ktoré využíva jeho protivzdušná obrana. Do úderov sa zapojilo asi 50 bojových lietadiel.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Zadržaného cudzinca iránske médiá nijako nemenovali, ani nezverejnili jeho národnosť. Ako však uviedli, údajne sa v krajine zdržiaval nelegálne a jadrovú elektráreň Búšehr natáčal pre potreby izraelskej tajnej služby Mosad.

Situácia na Blízkom východe začala eskalovať po tom, čo Izrael zaútočil v noci na piatok 13. júna na Irán, ktorý údery opätuje.

Izrael zdôvodnil svoje bezprecedentné útoky na Irán tým, že chce zabrániť Teheránu získať jadrové zbrane. Irán tento úmysel trvalo popiera. (TASR)

Uviedlo, že riešenie konfliktu ohľadom jadrového programu Teheránu možno dosiahnuť len prostredníctvom diplomacie, píše agentúra Reuters.

„Pokračujúce intenzívne útoky Izraela na iránske jadrové zariadenia sú z hľadiska medzinárodného práva nelegálne a vytvárajú neprijateľnú hrozbu pre medzinárodnú bezpečnosť. Posúvajú svet bližšie ku jadrovej katastrofe,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení na sociálnej sieti Telegram.

Podľa ruského rezortu diplomacie všeobecné odsúdenie izraelských akcií ukazuje, že Izrael našiel podporu len „u tých štátov, ktoré sú vlastne spoluúčastníkmi a konajú z oportunistických dôvodov“.

Ministerstvo naopak upozornilo na „jasné vyhlásenia Iránu o jeho nemennom záväzku dodržiavať povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) a o jeho pripravenosti obnoviť kontakty so Spojenými štátmi s cieľom vypracovať možné riešenia situácie“.

„Moskva tento postoj podporuje a je pevne presvedčená, že riešenie, o ktoré sa usiluje, možno spoľahlivo dosiahnuť len prostredníctvom diplomacie a rokovaní,“ uviedlo ministerstvo a dodalo, že čoskoro očakáva podrobnú správu od Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) „s objektívnym a neskresleným hodnotením škôd na iránskych jadrových zariadeniach“.

Kremeľ v pondelok vyhlásil, že je Rusko pripravené chopiť sa pozície sprostredkovateľa v konflikte medzi Izraelom a Iránom. Rusko sa podujalo taktiež uskladniť iránsky urán na svojom území. (TASR)

Americké médiá už skôr s odvolaním sa na svoje zdroje priniesli informácie, že prezident Trump je čoraz viac naklonený priamemu americkému zapojeniu do izraelských úderov na Irán.

Šéf Bieleho domu v utorok vyzval Irán na bezpodmienečnú kapituláciu a obyvateľov Teheránu na evakuáciu. Takisto uviedol, že Američania vedia, kde sa skrýva iránsky najvyšší vodca Alí Chameneí, ale teraz ho nechcú zabiť.

Spojené štáty sa zároveň rozhodli do piatka uzavrieť svoje veľvyslanectvo v Jeruzaleme, uviedlo americké ministerstvo zahraničia.

Viacerí činitelia po utorkovom Trumpovom predčasnom návrate z kanadského summitu skupiny krajín G7 a rokovaní bezpečnostného tímu médiám povedali, že prezident postupne prehodnocuje svoj pôvodný postoj nezapájať USA priamo do útoku na Irán a čoraz viac sa prikláňa k nasadeniu amerických bombardérov. Tie by na rozdiel od izraelských strojov mohli na iránske jadrové zariadenia zhodiť bomby schopné ničiť pod zemou, čo by podľa amerických analytikov mohlo zásadne poškodiť prevádzku vo Fordo, kde podľa nich Irán obohacuje urán na úroveň potrebnú na výrobu jadrovej nálože.

Izraelské letectvo podľa stanice CNN čaká na informáciu, či sa k nemu Američania pripoja. (ČTK)