Zabitie iránskeho najvyššieho duchovného vodcu Chameneího aspoň zatiaľ nie je v pláne, napísal Trump

V utorok to uviedla izraelská ministerka dopravy Miri Regevová, píše agentúra AFP.

Podľa Regevovej prebiehajúci konflikt a následné uzavretie vzdušného priestoru spôsobili, že za hranicami zostalo približne 100- až 150-tisíc Izraelčanov. Ministerstvo taktiež uviedlo, že všetky osobné lietadlá v krajine boli premiestnené do zahraničia, aby sa predišlo ich zasiahnutiu či poškodeniu.

„Tento krok je nateraz hotový. Ďalší krok je postupne doviezť Izraelčanov naspäť,“ uviedla Regevová vo vyhlásení neďaleko jedného z miest, ktoré v uplynulých dňoch zasiahol iránsky útok.

Izraelský hlavný letecký dopravca El Al vyhlásil, že so záchrannými letmi začne od stredy. Tie majú vzlietnuť z letísk v Larnake, Aténach, Ríme, Miláne a Paríži. Špeciálne záchranné lety ohlásila aj nízkonákladová aerolínia Arkia. (TASR)

Francúzsky prezident namiesto toho vyzval na prímerie a návrat k rokovaniam o jadrovom programe Teheránu.

Macron novinárom na summite G7 v Kanade povedal, že americký prezident Donald Trump zjavne zmenil názor od pondelkového stretnutia s lídrami na tomto podujatí. Macron tvrdil, že Trump vtedy naliehal na zastavenie útokov medzi Izraelom a Iránom.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kam smeruje vojna v Iráne? Trump opustil summit G7, špekuluje sa o vstupe USA do vojny Čítajte 

Šéf Bieleho domu krátko pred utorkovým vyjadrením francúzskeho lídra vyhlásil, že USA „zatiaľ“ neplánujú zabiť iránskeho najvyššieho vodcu.

„Nechceme, aby Irán získal jadrovú zbraň,“ uviedol Macron. „Najväčšou chybou by však bolo použitie vojenských prostriedkov na zmenu režimu, pretože potom by to bol chaos,“ dodal.

Trump a USA majú podľa Macrona rozhodujúcu úlohu pri obnovení diplomacie s Teheránom. Podľa vlastných slov sa domnieva, že Trump vyvíja tlak na Irán. (TASR)

Vyjadril sa tak v čase, keď sa množia otázky, či sa Spojené štáty pripoja k izraelským útokom proti islamskej republike.

„Teraz máme úplnú a totálnu kontrolu nad oblohou nad Iránom,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.

Zároveň ocenil použitie zbraní vyrobených v USA, hoci bez výslovnej zmienky o Izraeli. „Nikto to nerobí lepšie ako staré dobré USA," dodal.

Náčelník generálneho štábu iránskych ozbrojených síl Abdorrahím Músaví ich varoval pred hroziacimi „odvetnými“ útokmi, informuje agentúra AFP.

„Odvetné operácie sa uskutočnia už čoskoro,“ povedal Músaví v prejave, ktorý odvysielala štátna televízia v piaty deň konfliktu vyvolaného izraelským útokom.

Náčelník generálneho štábu vyhlásil, že „obyvateľov okupovaných území, najmä Tel Avivu a Haify, dôrazne vyzýva, aby v záujme svojho (prežitia) opustili tieto oblasti“.

Predchádzajúce útoky na Izrael mali len „odstrašujúci“ charakter, ozrejmil.

Músaví odkázal Izraelčanom, aby sa „nestali obeťou“ ambícií izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorého Teherán obviňuje z eskalácie situácie, píše AFP. (TASR)

Predlžuje tiež nasadenie iných vojenských lietadiel, čím posilňuje svoje sily v regióne počas konfliktu medzi Izraelom a Iránom. Pre agentúru Reuters to uviedli traja nemenovaní predstavitelia Spojených štátov.

Jeden zo zdrojov uviedol, že USA vysiela do oblasti stíhačky F-16, F-22 a F-35. Dvaja z predstaviteľov zdôraznili, že nasadenie týchto strojov má obranný charakter a sú určené na zostreľovanie dronov a projektilov. Pentagón na žiadosť o vyjadrenie zatiaľ nereagoval.

Agentúra Reuters v pondelok ako prvá informovala o presune veľkého počtu tankovacích lietadiel do Európy a o nasadení lietadlovej lode na Blízkom východe. Rozmiestnenie týchto strojov má podľa amerického ministra obrany Peta Hegsetha obranný charakter, keďže Washington sa podľa neho snaží ochrániť svoje jednotky na Blízkom východe pred možným úderom Iránu a s Iránom spriaznených síl.

Štvrtý predstaviteľ z rezortu obrany USA v utorok naznačil možnosť nasadenia ďalších vojnových lodí amerického námorníctva schopných zostreľovať balistické rakety vo východnom Stredomorí.

Spojené štáty už majú na Blízkom východe takmer 40-tisíc vojakov vrátane systémov protivzdušnej obrany, stíhacích lietadiel a vojnových lodí, ktoré dokážu odhaliť a zostreliť nepriateľské rakety, pripomína britská agentúra. (TASR)

Podľa tlačovej agentúry Tasním iránske Revolučné gardy odpálili ďalšie drony a rakety, informuje agentúra AFP.

Izraelská armáda predtým oznámila, že zneškodnila väčšinu z rakiet, ktoré dosiaľ počas dňa vystrelil Irán. Podvečer vyzvala obyvateľov Tel Avivu a severu krajiny, aby vyhľadali úkryty. Asi o 20 minút neskôr poplach odvolala.

Izraelská záchranná služba uviedla, že štyria ľudia utrpeli zranenia, keď sa snažili dostať do úkrytu.

Obyvatelia mesta Bnej Brak neďaleko Tel Avivu v úkrytoch počas leteckého poplachu. (zdroj: SITA/AP)

Sirény sa vo viacerých častiach Izraela ozvali aj skôr v priebehu dňa a v Tel Avive a Jeruzaleme po nich bolo počuť hlasné dunenie. Polícia informovala, že v oblasti Tel Avivu dopadli rakety a ich úlomky, ktoré spôsobili materiálne škody, nikoho však nezranili.

V noci na pondelok rakety zasiahli okrem Tel Avivu aj mestá Bnei Brak, Petah Tikva a Haifa. O život pri iránskych útokoch prišlo v Izraeli doteraz najmenej 24 ľudí a stovky ďalších utrpeli zranenia, vyplýva z údajov kancelárie premiéra Benjamina Netanjahua.

Irán v nedeľu oznámil, že pri izraelských úderoch zahynulo najmenej 224 ľudí, medzi nimi armádni velitelia, jadroví vedci i civilisti. Novšie údaje o obetiach odvtedy nezverejnil. (TASR)

„Túto špinavú prácu robí Izrael pre nás všetkých. My sme tiež obeťami tohto režimu mulláhov, ktorý svetu priniesol iba smrť a deštrukciu,“ povedal Merz s odkazom na Teherán v rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ZDF.

Podľa kancelára by útoky Izraela mohli potenciálne viesť k zániku Iránskej islamskej republiky. „Predpokladám, že útoky posledných dní už značne oslabili režim a je nepravdepodobné, že sa vráti k svojej pôvodnej sile, v dôsledku čoho sa stala budúcnosť krajiny neistou,“ povedal Merz pre televíziu Welt TV.

Kancelár pre televíziu tiež vyhlásil, že podľa neho sa USA doposiaľ nerozhodli, či zasiahnu vojenskou silou do konfliktu medzi Iránom a Izraelom. Podotkol však, že toto rozhodnutie zrejme „urobia v blízkej budúcnosti“.

„V súčasnosti veľmi záleží na tom, do akej miery je (iránsky) režim ochotný vrátiť sa k rokovaciemu stolu,“ povedal Merz. „Ak nie je, mohol by nastať takýto ďalší vývoj, ale budeme musieť počkať a uvidíme,“ doplnil. (TASR)