Pakistan zatvoril hraničné priechody so susedným Iránom

Izraelská armáda tvrdí, že jej terčom sa stalo „komunikačné centrum“, ktoré využívali iránske ozbrojené sily na vojenské účely.

Izraelský minister obrany Jisrael Kac pár hodín pred úderom vyhlásil, že iránska štátna televízia a rozhlas „čoskoro zmiznú“.

Tel Aviv pred útokom vyzval na evakuáciu štvrte na severe Teheránu, kde iránsky vysielateľ sídli. Podľa izraelskej armády išlo o „zásah precíznym spôsobom, aby čo najviac zmiernili škody spôsobené civilnému obyvateľstvu“.

Útok na sídlo IRIB počas priameho prenosu je „podlým činom“ a „vojnovým zločinom“, vyhlásil hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí. Súčasne vyzval Bezpečnostnú radu OSN, aby okamžite konala a zabránila „genocídnemu agresorovi páchať ďalšie zverstvá na našich ľuďoch“.

Zástupca hovorcu generálneho tajomníka OSN v reakcii podľa agentúry TASS vyjadril znepokojenie nad „akýmikoľvek útokmi na novinárov, ktorí vykonávajú svoju prácu“.

Izraelská armáda vo vyhlásení uviedla, že letectvo sa pri údere na Teherán zameralo na „komunikačné centrum, ktoré iránske ozbrojené sily využívali na vojenské účely“. Budova IRIB sa podľa nej využívala „pod zámienkou civilnej činnosti“ a že úder „priamo poškodil vojenské kapacity iránskych ozbrojených síl“.

„Teraz sme, samozrejme, svedkami extrémne zhoršenej situácie na Blízkom východe, tá eskalácia je nebezpečná... Ale oveľa horšie by bolo, ak by taký režim, aký je v Iráne, získal jadrovú zbraň. To by sa tá situácia nielen pre Blízky východ, ale aj pre celý svet, výrazne zhoršila a bola nebezpečnejšia. A aj v tomto kontexte je potrebné sa pozerať na postup Izraela,“ povedal Fiala.

Dodal, že podľa mnohých správ Irán nie je ďaleko od toho, aby jadrovú zbraň vyvinul.

„Iránsky režim je ten, ktorý podporuje teroristické organizácie, nech už je to Hamas, Hizballáh a podporuje aj teroristov v Jemene a na ďalších miestach Blízkeho východu. A je potrebné, aby bol oslabený, nemohol expandovať a ďalej podporovať takéto odporné skupiny, ktoré sú pravým zdrojom problémov na Blízkom východe,“ povedal svojim priaznivcom Fiala na jednej zo zastávok predvolebného turné.

V lietadle, ktoré pred 19.00 h pristálo na bratislavskom letisku M.R. Štefánika, boli aj Česi. Novinárom to povedal minister zahraničných vecí Juraj Blanár.

Dôvodom pre zvýšenú vojenskú prítomnosť Spojených štátov je vraj vystupňované napätie medzi Izraelom a Iránom, píšu agentúry Reuters a AFP.

Podľa údajov webovej stránky Marine Traffic, ktorá sleduje pohyb lodí, USS Nimitz sa plavila Melackým prielivom spájajúcim Juhočínske a Andamanské more okolo 13.45 h GMT (15.45 h SELČ).

Pôvodne mala medzi 19. a 23. júnom kotviť vo vietnamskom Danangu. Nemenovaný zástupca vietnamskej vlády túto skutočnosť potvrdil s tým, že Spojené štáty medzičasom jej kotvenie odročili.

Podľa zverejneného listu od miestneho amerického veľvyslanectva to urobilo ministerstvo obrany pre „naliehavú operačnú požiadavku“. Americká ambasáda v Hanoji, ako aj hovorca USS Nimitz, sa k veci odmietli vyjadriť. (TASR)

„Máme dve aktívne žiadosti,“ uviedol cyperský minister zahraničných vecí Konstantinos Kombos. Hovorca ministerstva Theodoros Gotsis doplnil, že s oboma krajinami prebiehajú rokovania o možnostiach pomoci.

Cyprus uplynulý piatok v reakcii na zhoršenú bezpečnostnú situáciu v súvislosti s konfliktom medzi Izraelom a Iránom aktivoval mechanizmus na pomoc pri evakuácii štátnych príslušníkov tretích krajín z regiónu Blízkeho východu (ESTIA).

Gotsis v pondelok doobeda zároveň informoval, že od začiatku nepokojov bolo na letiská v Larnake a Pafose presmerovaných 32 letov s celkovo 2427 cestujúcimi, prevažne smerujúcimi do svojich domovských krajín.

Po útokoch iránskych rakiet na izraelské mestá sa mnohí cudzinci snažia z oblasti urýchlene odísť, píše Reuters. (TASR)

„Musia uzavrieť dohodu, je to bolestivé pre obe strany, ale povedal by som, že Irán túto vojnu nevyhrá a mal by okamžite začať rokovať, kým nie je neskoro,“ povedal Trump novinárom počas stretnutia s kanadským premiérom Markom Carneym v rámci summitu krajín G7.

Spojené štáty dosiaľ nepodpísali ani jeden z návrhov záverečného vyhlásenia, ktoré má vzísť z prebiehajúceho summitu v kanadskom Kananaskise.

Lídri pripravili niekoľko verzií, v jednom z nich sa okrem iného priamo vyzýva na deeskaláciu v konflikte medzi Izraelom a Iránom.

Vedúci predstavitelia krajín G7 z Veľkej Británie, Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska, Spojených štátov a Európskej únie do utorka rokujú v letovisku Kananaskis v kanadských Skalnatých vrchoch. (TASR)

V niektorých častiach iránskeho hlavného mesta sa opäť ozývali výbuchy. V rámci najnovších náletov Izrael zasiahol iránsku štátnu televíziu a rozhlas IRIB, informuje agentúry DPA a AFP a stanica Deutsche Welle.

Po útoku bolo vysielanie televízie a rozhlasu prerušené v okamihu, keď moderátorka v živom prenose kritizovala Izrael. Po výbuchu opustila štúdio a video z incidentu sa okamžite začalo šíriť na internete.

Iránska televízia a rozhlas medzičasom obnovili vysielanie. „Sionistický režim, nepriateľ iránskeho národa, pred niekoľkými minútami uskutočnil vojenskú operáciu proti spravodajskej sieti Iránskej islamskej republiky. (Izraelský) režim si nebol vedomý skutočnosti, že hlas islamskej revolúcie a veľkého Iránu nebude umlčaný vojenskou operáciou,“ uviedol predstaviteľ vysielateľa.

Izraelský minister obrany Jisrael Kac pár hodín pred náletmi vyhlásil, že iránska štátna televízia a rozhlas „čoskoro zmiznú“. Vyjadril sa tak po tom, ako Tel Aviv varoval pred útokmi a vyzval na evakuáciu štvrte v severnom Teheráne, kde iránsky vysielateľ sídli.

Najnovšia vlna izraelských útokov údajne zasiahla aj niekoľko cieľov na západe Teheránu. Tlačová agentúra AFP informuje o čiernom dyme stúpajúcom z niekoľkých častí iránskeho hlavného mesta. Podrobnosti o náletoch neboli bezprostredne známe. (TASR)