Z Teheránu utekajú tisíce ľudí

Na otázku denníka ABC ohľadom možného zabitia iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího premiér uviedol, že izraelská vláda urobí, čo bude potrebné.

"Nepovedie to k eskalácii konfliktu, ale konflikt to ukončí," vyhlásil Netanjahu o možnom zabití Chameneího. Dodal, že Izrael pri začatí útokov na Irán minulý piatok cielil na popredných iránskych vedcov.

K možnému zabitiu Chameneího, ktorý má v Iráne posledné slovo v štátnych záležitostiach, vrátane zahraničnej politiky, jadrového programu či armády, Netanjahu povedal, že Izrael urobí, čo bude musieť.

Izraelský premiér reagoval na správy serveru Axios, ktorý v pondelok s odvolaním sa na nemenovaných amerických činiteľov napísal, že izraelská armáda mala cez víkend príležitosť Chameneího zabiť, ale americký prezident Donald Trump dal jasne najavo, že s tým nesúhlasí.

Izraelská armáda od piatka zabila v Iráne viacerých jadrových vedcov, šéfa iránskych revolučných gárd či veliteľa letectva, 90 percent z asi 224 obetí boli podľa iránskych médií civilisti. Irán pri odvetnom bombardovaní Izraela zabil 24 civilistov, uvádzajú izraelské médiá.

Izraelská armáda tvrdí, že jej terčom sa stalo „komunikačné centrum“, ktoré využívali iránske ozbrojené sily na vojenské účely.

Izraelský minister obrany Jisrael Kac pár hodín pred úderom vyhlásil, že iránska štátna televízia a rozhlas „čoskoro zmiznú“.

Tel Aviv pred útokom vyzval na evakuáciu štvrte na severe Teheránu, kde iránsky vysielateľ sídli. Podľa izraelskej armády išlo o „zásah precíznym spôsobom, aby čo najviac zmiernili škody spôsobené civilnému obyvateľstvu“.

Útok na sídlo IRIB počas priameho prenosu je „podlým činom“ a „vojnovým zločinom“, vyhlásil hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí. Súčasne vyzval Bezpečnostnú radu OSN, aby okamžite konala a zabránila „genocídnemu agresorovi páchať ďalšie zverstvá na našich ľuďoch“.

Zástupca hovorcu generálneho tajomníka OSN v reakcii podľa agentúry TASS vyjadril znepokojenie nad „akýmikoľvek útokmi na novinárov, ktorí vykonávajú svoju prácu“.

Izraelská armáda vo vyhlásení uviedla, že letectvo sa pri údere na Teherán zameralo na „komunikačné centrum, ktoré iránske ozbrojené sily využívali na vojenské účely“. Budova IRIB sa podľa nej využívala „pod zámienkou civilnej činnosti“ a že úder „priamo poškodil vojenské kapacity iránskych ozbrojených síl“.

„Teraz sme, samozrejme, svedkami extrémne zhoršenej situácie na Blízkom východe, tá eskalácia je nebezpečná... Ale oveľa horšie by bolo, ak by taký režim, aký je v Iráne, získal jadrovú zbraň. To by sa tá situácia nielen pre Blízky východ, ale aj pre celý svet, výrazne zhoršila a bola nebezpečnejšia. A aj v tomto kontexte je potrebné sa pozerať na postup Izraela,“ povedal Fiala.

Dodal, že podľa mnohých správ Irán nie je ďaleko od toho, aby jadrovú zbraň vyvinul.

„Iránsky režim je ten, ktorý podporuje teroristické organizácie, nech už je to Hamas, Hizballáh a podporuje aj teroristov v Jemene a na ďalších miestach Blízkeho východu. A je potrebné, aby bol oslabený, nemohol expandovať a ďalej podporovať takéto odporné skupiny, ktoré sú pravým zdrojom problémov na Blízkom východe,“ povedal svojim priaznivcom Fiala na jednej zo zastávok predvolebného turné.

V lietadle, ktoré pred 19.00 h pristálo na bratislavskom letisku M.R. Štefánika, boli aj Česi. Novinárom to povedal minister zahraničných vecí Juraj Blanár.

Dôvodom pre zvýšenú vojenskú prítomnosť Spojených štátov je vraj vystupňované napätie medzi Izraelom a Iránom, píšu agentúry Reuters a AFP.

Podľa údajov webovej stránky Marine Traffic, ktorá sleduje pohyb lodí, USS Nimitz sa plavila Melackým prielivom spájajúcim Juhočínske a Andamanské more okolo 13.45 h GMT (15.45 h SELČ).

Pôvodne mala medzi 19. a 23. júnom kotviť vo vietnamskom Danangu. Nemenovaný zástupca vietnamskej vlády túto skutočnosť potvrdil s tým, že Spojené štáty medzičasom jej kotvenie odročili.

Podľa zverejneného listu od miestneho amerického veľvyslanectva to urobilo ministerstvo obrany pre „naliehavú operačnú požiadavku“. Americká ambasáda v Hanoji, ako aj hovorca USS Nimitz, sa k veci odmietli vyjadriť. (TASR)

„Máme dve aktívne žiadosti,“ uviedol cyperský minister zahraničných vecí Konstantinos Kombos. Hovorca ministerstva Theodoros Gotsis doplnil, že s oboma krajinami prebiehajú rokovania o možnostiach pomoci.

Cyprus uplynulý piatok v reakcii na zhoršenú bezpečnostnú situáciu v súvislosti s konfliktom medzi Izraelom a Iránom aktivoval mechanizmus na pomoc pri evakuácii štátnych príslušníkov tretích krajín z regiónu Blízkeho východu (ESTIA).

Gotsis v pondelok doobeda zároveň informoval, že od začiatku nepokojov bolo na letiská v Larnake a Pafose presmerovaných 32 letov s celkovo 2427 cestujúcimi, prevažne smerujúcimi do svojich domovských krajín.

Po útokoch iránskych rakiet na izraelské mestá sa mnohí cudzinci snažia z oblasti urýchlene odísť, píše Reuters. (TASR)

„Musia uzavrieť dohodu, je to bolestivé pre obe strany, ale povedal by som, že Irán túto vojnu nevyhrá a mal by okamžite začať rokovať, kým nie je neskoro,“ povedal Trump novinárom počas stretnutia s kanadským premiérom Markom Carneym v rámci summitu krajín G7.

Spojené štáty dosiaľ nepodpísali ani jeden z návrhov záverečného vyhlásenia, ktoré má vzísť z prebiehajúceho summitu v kanadskom Kananaskise.

Lídri pripravili niekoľko verzií, v jednom z nich sa okrem iného priamo vyzýva na deeskaláciu v konflikte medzi Izraelom a Iránom.

Vedúci predstavitelia krajín G7 z Veľkej Británie, Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska, Spojených štátov a Európskej únie do utorka rokujú v letovisku Kananaskis v kanadských Skalnatých vrchoch. (TASR)