Iránsky vojenský činiteľ pohrozil údermi na americké základne

Ďalšie kolo rozhovorov Washingtonu a Teheránu o iránskom jadrovom programe bolo naplánované na nedeľu v Ománe, ten však oznámil, že toto rokovanie zrušili.

Macron na sociálnej sieti uviedol, že v telefonáte s iránskym náprotivkom vyzval „rýchly návrat k rokovaciemu stolu s cieľom dosiahnuť dohodu – jedinú schodnú centu k deeskalácii“.

Ten podľa armádneho hovorcu pokračoval v úderoch na islamskú republiku.

Iránske médiá večer oznámili, že protivzdušná obrana bola aktivovaná v metropole Teherán i viacerých ďalších mestách ako Tabríz na severozápade, Isfahán v centrálnej časti krajiny a Bandar Abbás na južnom pobreží Iránu.

Reportér agentúry DPA informoval, že po izraelských hrozbách pred tvrdými údermi v iránskom hlavnom meste sa z Teheránu pokúšali mnohí ľudia rýchlo odísť, pričom sa vytvárali kilometrové rady pred čerpacími stanicami.

Izraelská armáda zasiahla podzemný objekt v západoiránskom Chorramábade, v ktorom sa nachádzali rakety zem-zem a riadené strely. „Je to dôležité miesto, ktoré sa v minulosti dokonca objavilo v propagandistickom videu iránskeho režimu,“ povedal hovorca armády novinárom.

Upozornil zároveň, že iránske útoky sa neskončili a verejnosť v Izraelu by mala dodržiavať bezpečnostné usmernenia. Podľa hovorcu zostanú v platnosti do nedele 20.00 h miestneho času. (TASR)

V telefonáte saudskoarabskému korunnému princovi Muhammadovi bin Salmánovi povedal aj to, že Izrael „musí byť zastavený“, aby sa znížilo napätie.

„Prezident Erdogan počas rozhovoru povedal, že náš región nemôže zniesť ďalšiu krízu a že ničivá vojna by mohla vytvoriť vlny neregulárnej migrácie do všetkých krajín v regióne,“ uviedol úrad tureckého prezidenta.

Útok na Irán podľa Erdogana ukázal, že Izrael za vlády premiéra Benjamina Netanjahua je najväčšou hrozbou pre regionálnu stabilitu. Otázku iránskeho jadrového programu možno vyriešiť len rokovaniami, zdôraznil turecký líder.

„Skutočnosť, že medzinárodné spoločenstvo zatvára oči pred okupáciou a genocídou v Palestíne, viedla Izrael k tejto miere nerešpektovania práva a agresii,“ uviedol Erdogan. (TASR)

Podľa stanice Sky News k tomu dochádza po varovaní Teheránu, že ak Británia a ďalší spojenci pomôžu Izraelu v konflikte s Iránom, zaútočí na ich základe v regióne.

Spojené kráľovstvo sa od piatkového začiatku útokov Izraela nezapojilo do žiadnej vojenskej akcie. Na Blízkom východe má stíhačky v rámci operácie proti hrozbám v Iraku a Sýrii.

Prípravy na vyslanie posíl sa podľa hovorcu premiéra začali v piatok dopoludnia, keď bolo jasné, že situácia v regióne sa zhoršuje. Nasadené boli aj ďalšie tankovacie lietadlá z britských základní.

Starmer na stretnutí s novinármi počas cesty na summit G7 v Kanade odmietol vylúčiť poskytnutie vojenskej podpory Izraelu, ako to Británia urobila počas iránskeho útoku balistickými raketami vlani v októbri.

Nechcel tiež komentovať správy, že Británia nedostala vopred informácie o plánovaných izraelských útokoch, ktoré vyvolali najintenzívnejšie boje medzi Tel Avivom a Teheránom za niekoľko desaťročí, uviedla Sky News.

„Nebudeme hovoriť o tom, aké informácie sme vtedy alebo odvtedy mali. Ale o týchto veciach intenzívne hovoríme s našimi spojencami,“ doplnil Starmer. (TASR)

„Oboch včera ošetrili na pohotovosti. Zostali v nemocnici na pozorovanie, no ráno ich prepustili,“ povedala veľvyslankyňa Vesela Mrdjenová Koračová. Ozrejmila, že hoci sú konzul i jeho partnerka otrasení, sú „v dobrom fyzickom stave“.

Podľa slov Mrdjenovej Koračovej sa budova s apartmánom konzula nachádza v „bezprostrednej blízkosti“ ministerstva obrany, ktoré bolo už v minulosti „jedným z hlavných cieľov“ operácií Iránu, militantného libanonského hnutia Hizballáh či jemenských povstalcov Húsíov.

„Ich byt je zničený,“ povedala veľvyslankyňa. „V súčasnosti sa už ubytovali (inde), dúfajme, že na bezpečnejšom mieste,“ dodala. V tej istej budove býval aj ďalší chorvátsky diplomat, ktorý však pri útoku neutrpel zranenia.

Chorvátsky minister zahraničných vecí Gordan Grlič-Radman zdôraznil, že ministerstvo je v nepretržitom kontakte s chorvátskym veľvyslanectvom v Izraeli a prijíma všetky potrebné opatrenia na zaistenie bezpečnosti svojich zamestnancov.

„Dôrazne odsudzujeme útoky na civilistov a diplomatické zariadenia. Vyzývame na okamžitú deeskaláciu a zdržanlivosť,“ povedal Grlič-Radman. (TASR)

Práve v Ománe sa malo šieste kolo rozhovorov konať. Teherán už naznačoval, že kvôli izraelskému útoku nemá zmysel v rokovaniach teraz pokračovať.

„Rozhovory Iránu a USA, ktoré sa mali uskutočniť túto nedeľu v Maskate, sa teraz neuskutočnia. Diplomacia a dialóg však zostávajú jedinou cestou k trvalému mieru,“ napísal al-Búsajdí na sociálnej sieti.

Izrael podľa neho zasiahne všetky ciele iránskeho režimu a tvrdšie údery ešte len prídu.

„Zasiahneme každé miesto a každý cieľ režimu ajatolláhov a to, čo pocítili doteraz, nie je nič v porovnaní s tým, čo ich čaká v najbližších dňoch,“ povedal Netanjahu vo videoodkaze. Doplnil, že izraelská armáda teraz ničí schopnosť Iránu vyrábať balistické strely.

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján medzitým varoval, že ak budú izraelské útoky pokračovať, jeho krajina zintenzívni svoju reakciu. Tvrdil tiež, že Izrael koordinoval svoje útoky so Spojenými štátmi, čo podľa neho poukazuje na nečestnosť a nespoľahlivosť Washingtonu.

„Pokračovanie sionistickej agresie sa stretne s tvrdšou a dôraznejšou odpoveďou iránskych ozbrojených síl,“ povedal Pezeškiján podľa svojej kancelárie v telefonáte s pakistanským premiérom Šáhbázom Šarífom.

Ide o reakciu na eskalujúci konflikt medzi Izraelom a Iránom, vyplýva z nariadenia ministra vnútra Bruna Retailleaua, ktoré zaslali regionálnym bezpečnostným zložkám.

„Osobitnú pozornosť je potrebné venovať všetkým miestam, ktoré by sa mohli stať terčom teroristických alebo škodlivých činov zo strany zahraničnej mocnosti,“ uviedol francúzsky minister v dokumente.

Retailleau nariadil posilniť ochranu náboženských objektov, škôl, štátnych a inštitucionálnych budov, ako aj frekventovaných priestorov, medzi ktoré patria aj miesta slávností, kultúrnych a náboženských podujatí.

Zvýšené bezpečnostné opatrenia sa zároveň vzťahujú na izraelské a americké záujmy, ako aj zariadenia židovskej komunity, uvádza sa v dokumente. (TASR)