Je nemožné zničiť iránsky jadrový program len silou, vyhlásil izraelský poradca pre národnú bezpečnosť

Podľa izraelskej záchrannej služby dvaja ľudia zomreli po tom, čo iránska raketa dopadla v blízkosti domov v centrálnom Izraeli, 19 ďalších ľudí sa pri tom zranilo. Nemocnica v Tel Avive ešte predtým informovala o úmrtí jednej ženy v dôsledku iránskeho úderu.

Iránske štátne médiá ráno uviedli, že v prihraničnej provincii Západný Azerbajdžan sa protivzdušnej obrane podarilo zostreliť izraelské bezpilotné lietadlá. "Drony prenikli do iránskeho vzdušného priestoru kvôli špionážnej a spravodajskej misii," uviedli médiá.

Izraelská armáda už v piatok uviedla, že útoky môžu trvať mnoho dní. Podľa stanice Al-Džazíra protivzdušná obrana v noci strieľala napríklad pri jadrovom zariadení Isfahán a v Teheráne. (ČTK)

V súvislosti s izraelským útokom na Irán americký prezident Donald Trump apeloval na Teherán, aby uzavrel jadrovú dohodu so Spojenými štátmi „skôr, než z neho nič nezostane“. Adresoval mu aj varovanie, že ďalšie izraelské útoky budú ešte intenzívnejšie.

„Druhá strana (USA) konala tak, že dialóg stratil zmysel. Nemôžete tvrdiť, že rokujete, a zároveň rozdeľovať prácu tým, že umožníte sionistickému režimu (Izraelu) útočiť na iránske územie,“ uviedol podľa agentúry Tasnim hovorca ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí.

Vo viacerých oblastiach Izraela sa rozozvučali sirény, opäť boli hlásené aj výbuchy nad Jeruzalemom. Jedna z rakiet podľa Tel Avivu dopadla neďaleko domov v centrálnej časti krajiny a zranila desať ľudí.

Izraelská armáda od polnoci SELČ najmenej trikrát na sieti X varovala pred balistickými raketami odpálenými z Iránu, ktoré letia smerom na Izrael.

V reakcii - za zvuku sirén - vyzvala Izraelčanov, aby bežali do úkrytov, po niekoľkých minútach im však odkázala, že môžu bezpečne vyjsť, majú sa však zdržiavať v ich blízkosti. Posledné hlásenie o iránskom útoku zverejnila armáda okolo 04.40 h SELČ s tým, že vzdušné sily pracujú na zostreľovaní rakiet.

Izraelský veľvyslanec v USA Jechiel Leiter pre CNN medzičasom povedal, že iránske údery na Izrael si vyžiadali jednu obeť a približne 40 zranených. Očakáva, že Iránci, ktorí podľa neho disponujú približne 2000 balistických rakiet, ich budú naďalej odpaľovať. Súčasne obvinil Teherán, že mieri na civilistov.

Spravodajcovia AP v Tel Avive videli, ako na zem dopadli najmenej dve iránske rakety. Prípadné dôsledky týchto zásahov neboli bezprostredne známe.

Z Izraela už predtým hlásili jednu obeť a viac než 60 zranených, ktorých počet sa však líši od tvrdení veľvyslanca v USA. O život prišla žena, ktorá podľahla ťažkým zraneniam z prvého útoku iránskych balistických rakiet, informoval denník The Times of Israel.

Po poslednej salve iránskych rakiet dopadla jedna z nich do strednej časti Izraela, pričom utrpelo zranenia desať ľudí, uviedli podľa AP tamojšie záchranné zložky. (TASR)

V príspevku na sieti X zdôraznil, že mier a diplomacia musia zvíťaziť nad eskaláciou.

Medzitým sa objavili aj správy o explózii a požiari na letisku v Teheráne, uviedla agentúra AFP. Iránske médiá tvrdili, že oblasť okolo letiska Mehrabád zasiahli dva projektily.

„Izraelské bombardovanie iránskych jadrových zariadení. Iránske raketové útoky na Tel Aviv. Dosť bolo eskalácie. Je čas prestať. Mier a diplomacia musia zvíťaziť,“ napísal Guterres v príspevku na X. Už predtým v piatok vyzval spolu s ďalšími lídrami na zachovanie maximálnej zdržanlivosti.

V súvislosti s izraelským útokom na Irán americký prezident Donald Trump apeloval na Teherán, aby uzavrel jadrovú dohodu so Spojenými štátmi „skôr, než z neho nič nezostane“. Adresoval mu aj varovanie, že ďalšie izraelské útoky budú ešte intenzívnejšie.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v telefonáte s izraelským prezidentom Jicchakom Hercogom uistila Izrael, že má právo na obranu, podľa nej je však „životne dôležité“ zachovanie stability na Blízkom východe. Obe strany preto vyzvala na „maximálnu zdržanlivosť“.

Von der Leyenová na sieti X uviedla, že v telefonáte s Hercogom zopakovala, že Izrael má právo brániť sa a chrániť svoj ľud. „Zároveň je nevyhnutné zachovať regionálnu stabilitu. Vyzývam všetky strany, aby konali maximálne zdržanlivo a usilovali sa o deeskaláciu situácie,“ dodala a zdôraznila význam diplomatického úsilia.

Desiatky rakiet vypálených z Iránu potvrdila aj izraelská armáda, ktorá vyzvala civilistov, aby sa ukryli. O niekoľko desiatok minút nato mohli kryty opäť opustiť, majú sa však zdržiavať v ich blízkosti.

„IDF identifikovali rakety vypálené z Iránu smerom na územie štátu Izrael,“ uviedla armáda vo vyhlásení s tým, že občania nemajú opúšťať chránený priestor. Irán podľa nej pri poslednej paľbe vypálil desiatky rakiet, niektoré z nich sa podarilo zachytiť.

V Jeruzaleme aj Tel Avive bolo podľa stanice CNN krátko po varovaní armády počuť hlasné výbuchy. Na záberoch agentúry Reuters z Tel Avivu vidieť stúpajúci dym po náraze strely do zeme. Bezprostredne nie je jasné, či išlo o priamy zásah alebo úlomok zo zostrelenej rakety.

Izraelské noviny Haaertz medzitým s odvolaním sa na záchranné zložky uviedli, že iránske rakety zasiahli niekoľko budov v centrálnej časti Izraela. Jedna z nich dopadla priamo do Tel Avivu, dodala izraelská televízia Channel 12. (TASR)

Oznámil to francúzsky prezident Emmanuel Macron, podľa ktorého sa konferencia bude konať čo najskôr.

„Hoci sme túto konferenciu museli z logistických a bezpečnostných dôvodov odložiť, uskutoční sa čo najskôr,“ povedal Macron.

Spomínaná konferencia organizovaná Francúzskom a Saudskou Arábiou sa mala konať 17. až 20. júna v sídle OSN v New Yorku.

Macron predtým povedal, že očakáva, že na tejto konferencii sa podniknú kroky „smerom k uznaniu Palestíny“. Toto tvrdenie bližšie nešpecifikoval, konštatuje AFP. V piatok zopakoval odhodlanie Francúzska uznať palestínsky štát za „akýchkoľvek okolností“.

Spojené štáty v utorok v diplomatickom demarši vyzvali vlády celého sveta, aby sa na konferencii nezúčastnili. V dokumente sa uvádza, že krajiny, ktoré po konferencii podniknú „protiizraelské kroky“, budú vnímané ako konajúce v rozpore so záujmami zahraničnej politiky USA a mohli by čeliť diplomatickým krokom zo strany Washingtonu. Konferencia je podľa USA kontraproduktívna vzhľadom na snahy o ukončenie vojny v Pásme Gazy a oslobodenie izraelských rukojemníkov. (TASR)

Iránsky veľvyslanec Amir Saíd Iravání na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN oznámil, že drvivú väčšinu obetí izraelských útokov, ktoré podľa Tel Avivu mierili predovšetkým na jadrové a vojenské ciele, tvoria civilisti vrátane žien a detí.

Izrael podľa neho útočil okrem jadrových zariadení aj na civilnú infraštruktúru a obývané oblasti.

Izrael tvrdí, že terčom jeho úderov boli továrne na balistické rakety, zariadenia na obohacovanie uránu, vojenskí predstavitelia aj jadroví vedci. Piatkové útoky označil za začiatok dlhodobej operácie, ktorá má zabrániť Teheránu získať jadrovú zbraň.

Teherán mohol podľa informácií izraelských spravodajských služieb získať dostatok štiepneho materiálu na výrobu nejednej bomby za niekoľko dní, tvrdil na zasadnutí izraelský veľvyslanec Danny Danon.

Izrael podnikol údery na Irán sám, dodal a označil ich za „akt zachovania krajiny“. Irán podľa slov Danona robil v rokovaniach s USA o svojom jadrovom programe falošné ústupky a odmietal „najzásadnejšie podmienky“.

„Poznáme svojich nepriateľov. Poznáme ich ideológiu. A keď nejaký režim vyrába balistické rakety, obohacuje urán takmer na úroveň potrebnú na výrobu zbraní a otvorene vyhlasuje, že má v úmysle nás zničiť - veríme mu,“ zdôraznil Danon.

Iravání označil izraelské útoky za „barbarské a zločinecké“ a Spojené štáty obvinil, že Izraelu poskytli spravodajskú a politickú podporu. „Tým, že napomáhajú a umožňujú tieto zločiny, nesú plnú zodpovednosť za ich dôsledky,“ povedal na zasadnutí s odkazom na USA. Upozornil, že zo strany Izraela ide o „priamy útok na medzinárodný poriadok“ a Chartu OSN.

Predstaviteľ amerického ministerstva zahraničných vecí McRoy Pitt podľa agentúry Reuters povedal, že USA o izraelských úderov vopred vedeli, ale nezapojili sa do nich. Súčasne varoval Irán pred dôsledkami, ak by sa zameral na amerických občanov, základne alebo infraštruktúru.