Maďarského exministra zahraničia Jeszenszkého museli týždeň po útoku znova hospitalizovať

Na svojom webe o tom v noci na stredu informoval denník Le Monde, píše TASR.

Le Monde doplnil, že pre agentúru AFP to uviedol otec francúzskej obete, ktorý si neželal byť menovaný. Dodal, že v utorok podvečer rodinu o tínedžerovej smrti prišla informovať polícia. Bližšie podrobnosti nie sú nateraz známe.

V statuse na sieti X chlapcovu smrť potvrdil aj minister pre záležitosti Francúzov žijúcich v zahraničí Laurent Saint-Martin.

Páchateľom streľby v Grazi bol 21-ročný muž z oblasti Grazu. Bol bývalým študentom gymnázia, štúdium však nedokončil. V škole použil dve strelné zbrane - pištoľ a brokovnicu -, ktoré boli zaistené na mieste činu. Podľa aktuálneho stavu vyšetrovania ich vlastnil legálne a mal aj zbrojný preukaz. Nemal žiadny záznam v trestnom registri. Motív jeho činu nebol bezprostredne známy.

Útoky si vyžiadal životy desiatich osôb - siedmich tínedžerov a troch dospelých, jedenástou obeťou je samotný páchateľ, ktorý spáchal samovraždu na toalete školy. Do nemocníc v Grazi previezli 12 zranených. Dvaja z nich sú zranení vážne.

Le Monde pripomenul, že v posledných rokoch Európou otriasli viaceré útoky v školách a na univerzitách - napr. v Chorvátsku, na Slovensku, v Srbsku či v Česku.

12 20 pel (TASR)

Polícia spresnila, že v centre mesta bolo za neuposlúchnutie výzvy na rozpustenie nepovolenej demonštrácie zadržaných 96 osôb. Ďalších 14 ľudí zadržali za rabovanie a troch za útok či poškodenie majetku.

Príčinou nepokojov v Los Angeles sú rozsiahle protesty proti sprísnenej imigračnej politike prezidenta Trumpa. Protestuje sa v prvom rade proti raziám federálnych úradov, ktorých cieľom je zadržať ilegálnych migrantov. Protesty vypukli po tom, čo federálne úrady počas víkendu zadržali desiatky pracovníkov bez náležitých dokladov.

Trump reagoval na výbušnú situáciu v Los Angeles tým, že tam vyslal okolo 4000 príslušníkov Národnej gardy a 700 príslušníkov námornej pechoty. Obyvatelia a miestni politici však túto reakciu považujú za prehnanú a obviňujú prezidenta, že namiesto upokojenia situácie ju ešte viac eskaluje.

Napätie ešte zintenzívnili Trumpove kontroverzné vyjadrenia, v ktorých demonštrantov označil za „zvieratá“ a hovoril o „invázii zahraničného nepriateľa“, čo vyvolalo ďalší odpor a mobilizáciu protestujúcich.

V reakcii na stupňujúce sa násilie primátorka Los Angeles Karen Bassová vyhlásila v centre mesta nočný zákaz vychádzania, ktorý platí od utorka 20:00 h do stredy 06:00 h miestneho času. Vyhlásila aj stav núdze.

Zákaz vychádzania sa vzťahuje na tú časť mesta, kde sa od minulého piatka odohrávajú protesty proti vládnej prisťahovaleckej politike. Neplatí pre ľudí, ktorí majú v danej časti mesta trvalý pobyt, akreditovaných novinárov, osoby bez domova ani pre záchranné zložky, doplnila agentúra AP, píše TASR.

Polícia a mestská správa avizovali, že rabovanie a poškodzovanie majetku neprestane, zákaz vychádzania pre danú oblasť môže byť opakovane predlžovaný.

Medzičasom boli v utorok v Los Angeles už nasadení aj príslušníci Národnej gardy, ktorí dostali za úlohu ochraňovať imigračných úradníkov pri zadržiavaní osôb. Okrem toho strážia federálne budovy a pomáhajú aj s logistikou a prepravou. V prípade útoku môžu dočasne zadržať páchateľa, ale samotné zatýkanie vykonáva polícia.

Príslušníkov námornej pechoty v uliciach zatiaľ nebadať, uviedli miestni obyvatelia podľa DPA.

Prezident Trump označil protestujúcich za „zvieratá“ a protesty za inváziu „zahraničného nepriateľa“. Demonštrantov bez dôkazov obvinil, že sú „platení buriči“. oznámil, že zvažuje použitie Zákona o povstaní z roku 1807, ktorý umožňuje nasadenie armády vnútri USA. Kritici, vrátane guvernéra Kalifornie Gavina Newsoma, tvrdia, že prezident takto len eskaluje situáciu.

Guvernér Newsom podal na federálny súd žiadosť o zablokovanie nasadenia Národnej gardy a pechoty - tvrdí, že ich prítomnosť vyvoláva len ďalšie nepokoje. Súdne pojednávanie v tejto veci je naplánované na štvrtok.

(TASR)

Vyzval zároveň poskytnúť finančné prostriedky na pokrytie obrovského nedostatku potravinovej pomoci, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Predstaviteľ WFP pre Sudán Laurent Bukera uviedol, že organizácia zaznamenala „závažnú“ úroveň hladovania v meste Džabal Avlíja vzdialeného približne 40 kilometrov južne od Chartúmu. Ako spresnil na tlačovej konferencii v Ženeve, dopyt po potravinovej pomoci je v tejto oblasti „obrovský“.

„Boli sme svedkami rozsiahlej deštrukcie, obmedzeného prístupu k vode, zdravotnej starostlivosti a elektrine a vypuknutia cholery. V niektorých častiach mesta sa život vracia – ale mnohé štvrte zostávajú opustené, ako mesto duchov,“ uviedol z prístavného mesta Port Sudan.

Sudánska regulárna armáda a polovojenské Sily rýchlej podpory (RSF) proti sebe bojujú o moc už od apríla 2023, pripomína AFP. RSF stratili kontrolu nad metropolou Chartúm v marci tohto roka.

O život prišli v krajine už desaťtisíce ľudí a 13 miliónov ich zostalo vysídlených vrátane štyroch miliónov v zahraničí. Podľa OSN sa v Sudáne odohrával najhoršia humanitárna kríza na svete.

Hladomor bol vyhlásený v piatich oblastiach Sudánu vrátane troch táborov pre vysídlené osoby na juhozápade krajiny. Akútnym nedostatkom potravín trpí v celej krajine takmer 25 miliónov ľudí. (TASR)

S odvolaním sa na charkovského primátora Ihora Terechova o tom informovala agentúra AFP, píše TASR. Medzi zranenými je aj päť detí vrátane dvojročného batoľaťa.

Agentúra Reuters doplnila, že nálet celkovo 17 dronov, ktorý spôsobil tieto škody, trval deväť minút.

V statuse zverejnenom na platforme Telegram Terechov uviedol, že po útoku vypukol požiar v päťposchodovej budove v jednej zo štvrtí, pričom plamene tam zachvátili viac ako 15 bytov. Ďalšie bytové domy boli zasiahnuté v inej časti mesta. Terechov upozornil, že pod troskami poškodených budov môžu byť ešte uväznení ľudia.

Pri útoku boli zasiahnuté aj rodinné domy, ihriská, podniky a trolejbusová vozovňa, doplnil.

Sirény varujúce pred možným útokom sa v noci na stredu rozozvučali nielen v Charkovskej oblasti, ale aj v niekoľkých ďalších regiónoch, informovala britská stanica BBC.

Charkov odolal útoku ruskej armády už v prvých dňoch invázie a odvtedy je častým cieľom raketových a dronových útokov. Nočný útok v stredu nasledoval po dvoch dňoch intenzívnych náletov na Ukrajinu, ktoré Moskva označila za odvetu za nedávne cielené útoky ukrajinskej armády hlboko na území Ruska.

Rusko pokračuje v eskalácii svojich útokov napriek výzvam Spojených štátov, aby ukončilo vojnu, ktorú rozpútalo vo februári 2022.

Minulotýždňové rokovania v Turecku nepriniesli prelom, keďže Moskva odmietla výzvy na bezpodmienečné prímerie.

(TASR)

Jeho úmrtie oznámila v utorok na svojej facebookovej stránke Demokratická liga Kosova (LDK), ktorú Bukoshi spoluzakladal.

Bukoshi viedol v rokoch 1991 - 2000 kosovskú vládu v exile, ktorá nebola medzinárodne uznaná.

Kosovo, obývané prevažne etnickými Albáncami, bolo do roku 1999 pod správou Juhoslávie a Srbska. Po rozpade multietnickej Juhoslávie začiatkom 90. rokov sa albánska väčšina začala usilovať o nezávislosť tejto provincie.

Bukoshi, pôvodným povolaním lekár, v exile organizoval financovanie paralelného albánskeho školského a zdravotníckeho systému v Kosove. Peniaze získaval ako dary od kosovských Albáncov žijúcich v zahraničí.

Tieto paralelné štruktúry boli súčasťou vtedajšieho nenásilného odporu kosovských Albáncov voči srbskej vláde. Bukoshi počas časti tohto obdobia (1993–99) žil v Bonne.

V rokoch 1998–99 prepuklo ozbrojené povstanie Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK). Jeho brutálne potlačenie srbskými bezpečnostnými zložkami, ktoré zahŕňalo masakry civilistov a vyháňanie obyvateľov, viedlo v roku 1999 k zásahu NATO.

Po následnom stiahnutí srbských vojenských a administratívnych štruktúr pôsobil Bukoshi vo vládnych úradoch Kosova, ktoré boli pod správou OSN.

Kosovo vyhlásilo nezávislosť v roku 2008 – tento krok uznalo viac ako 100 krajín, no Srbsko, Rusko ani Čína k nim nepatria. LDK je v súčasnosti opozičnou stranou. (TASR)

Pouličné násilnosti nasledovali po zadržaní dvoch tínedžerov podozrivých zo sexuálneho napadnutia miestneho dievčaťa. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

Nepokoje sa začali v pondelok večer po pôvodne pokojnom pochode na podporu rodiny údajnej obete víkendového sexuálneho útoku.

V súvislosti s týmto činom boli obvinení dvaja 14-roční chlapci, ktorí sa v pondelok postavili pred súd v meste Coleraine. Obaja pochádzajú z Rumunska a svoju vinu popierajú.

Polícia zadržala aj tretieho podozrivého, no ten bol následne prepustený bez obvinenia.

Počas prvej noci nepokojov výtržníci podpálili niekoľko domov. Podľa polície išlo o cielené útoky na domy obývané migrantmi.

Ako v noci na stredu informovala agentúra AFP, stovky protestujúcich, z ktorých mnohí mali zakryté tváre, sa v uliciach Ballymeny opäť zhromaždili v utorok večer. Do policajtov hádzali zápalné fľaše, kamene a pyrotechniku. Polícia odpovedala gumovými projektilmi, vodnými delami a nasadila aj špeciálne vycvičené zásahové psy.

Napätie vzrástlo po medializácii informácií o pôvode obvinených tínedžerov, čo viedlo k ďalšiemu rozpútaniu xenofóbnych nálad. Miestne médiá hlásili aj blokovanie ciest v Belfaste.

Zástupca náčelníka polície Ryan Henderson uviedol, že policajti „aktívne pracujú na identifikácii osôb zodpovedných za rasovo motivované nepokoje v Ballymene“, a ubezpečil, že budú postavení pred súd. (TASR)

Agentúre AFP to v utorok večer potvrdili traja nemenovaní diplomati, informuje TASR.

Rezolúcia má za cieľ vyvinúť ďalší tlak na Irán, s ktorým sa USA pod vedením prezidenta Donalda Trumpa snažia uzavrieť novú jadrovú dohodu. Teherán a Washington viedli od 12. apríla dovedna päť kôl rokovaní sprostredkovaných Ománom, ďalšie je naplánované na najbližšiu nedeľu.

Obe strany sa však podľa AFP zrejme ocitli v patovej situácii v súvislosti s obohacovaním uránu, ktoré patrí medzi hlavné sporné otázky. USA trvajú na tom, aby sa Irán vzdal zariadení na obohacovanie uránu. Teherán to odmieta s argumentom, že jeho jadrový program je určený výlučne na mierové účely. Popiera tiež obvinenia, že sa snaží vyvinúť jadrové zbrane.

O rezolúcii, ktorú štvorica mocností oficiálne predložila na zasadnutí správnej rady MAAE so sídlom vo Viedni, sa bude podľa očakávaní hlasovať najskôr v stredu večer. Jej návrh, ktorý získala AFP, vyzýva Irán, aby „urýchlene napravil svoje neplnenie“ záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

V texte sa takisto vyjadruje „hlboké poľutovanie“ nad tým, že Teherán „napriek opakovaným výzvam rady a mnohým ponúkaným príležitostiam... s MAAE plne nespolupracoval“.

„(Neschopnosť) MAAE ... poskytnúť uistenie, že iránsky jadrový program je výlučne mierový, vyvoláva otázky, ktoré sú v kompetencii Bezpečnostnej rady OSN, ktorá môže navrhnúť sankcie,“ uvádza sa v návrhu rezolúcie.

Tá nadväzuje na správu MAAE z konca mája, ktorá podľa diplomatov ukázala „všeobecný nedostatok spolupráce“ zo strany Teheránu vrátane poskytovania „dôveryhodných“ odpovedí na otázky agentúry, ako aj krádeže dôverných dokumentov.

Iránsky vyslanec pri MAAE kritizoval jej poslednú správu, pričom tvrdil, že jej chýba pevný základ mnohé otázky v nej odkazujú na problémy z minulosti. Za neprijateľné takisto označil tvrdenia, že Irán s MAAE plne nespolupracuje. Rezolúciu na pôde MAAE označil za politický motivovaný akt a varoval, že v prípade jej prijatia bude Teherán „reagovať veľmi tvrdo“. (TASR)

K tomuto raketovému útoku došlo len niekoľko hodín po tom, čo izraelské korvety zasiahli povstalcami ovládaný jemenský prístav Hudajdá. Zo strany Izraela bol tento útok reakciou na opakované útoky húsijských povstalcov na izraelské územie.

Strela vypálená v utorok na Izrael sa po zásahu stíhacou raketou rozpadla na viacero častí, čo viedlo izraelské letectvo k vypusteniu ďalších stíhacích rakiet na zostrelenie týchto úlomkov, uviedol vojenský predstaviteľ pre spravodajský web The Times of Israel (TOI).

TOI pripomenul, že v minulosti sa stalo, že neporušené hlavice z čiastočne zachytených rakiet vypálených húsíami dopadli na zem a spôsobili škody.

Po útoku neboli hlásení žiadni zranení. Úlomky zachytenej rakety alebo stíhacích rakiet dopadli blízko Jeruzalema a na Západný breh Jordánu a nespôsobili žiadne väčšie škody.

Húsíovia začali útočiť na Izrael a lode v Červenom mori v novembri 2023 - mesiac po masakre spáchanej 7. októbra 2023 teroristickými komandami napojenými na palestínske militantné hnutie Hamas na juhu Izraela.

Proiránski jemenskí povstalci zastavili paľbu, keď v januári 2025 nastalo medzi Izraelom a Hamasom prímerie. Dovtedy húsíovia vypálili na Izrael viac ako 40 balistických rakiet a desiatky útočných dronov a riadených striel, vrátane jednej, ktorá v júli v Tel Avive zabila civilistu a zranila niekoľko ďalších, čo vyvolalo prvý izraelský útok v Jemene.

Od 18. marca, keď izraelské jednotky obnovili v Pásme Gazy svoju ofenzívu proti Hamasu, húsíovia na Izrael vypálili 48 balistických rakiet a najmenej 11 dronov, uviedol TOI.

3 12 pel

(TASR)