Aktivisti z humanitárnej lode Madleen sú na letisku, čaká ich deportácia

Izrael musí podľa Chameneího počítať s „tvrdým trestom“, uvádza sa v jeho vyhlásení. Židovský štát podľa neho odhalil svoju „zlú povahu“ útokmi na obytné oblasti v Iráne „viac než kedykoľvek predtým“.

Chameneí zároveň potvrdil smrť viacerých vojenských veliteľov a vedcov v dôsledku izraelských útokov a uviedol, že sa stali „mučeníkmi“.

Chameneí je politickým a duchovným vodcom Iránskej islamskej republiky. Je tiež najvyšším veliteľom ozbrojených síl a má konečné slovo vo všetkých strategických záležitostiach.

 Revolučné gardy prisľúbili pomstu za smrť svojho veliteľa. Útoky „nezostanú bez odpovede a (Izrael) musí čakať na drsnú a poľutovaniahodnú pomstu,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré odznelo v iránskej štátnej televízii. (TASR)

Zároveň zdôraznila, že situáciu podrobne monitoruje. „MAAE pozorne sleduje hlboko znepokojujúcu situáciu v Iráne. Agentúra môže potvrdiť, že lokalita v Natanze je medzi cieľmi (izraelských útokov),“ uviedol generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi. Rada guvernérov MAAE sa tento týždeň stretáva vo Viedni, pripomína AFP.

„Agentúra je v kontakte s iránskymi úradmi ohľadom úrovne radiácie. Sme tiež v kontakte s našimi inšpektormi v krajine,“ dodal Grossi.

V Natanze v provincii Isfahán v strednej časti Iránu sa nachádza jedno z najvýznamnejších zariadení určených na obohacovanie uránu v krajine.

Izraelské letectvo doteraz vykonalo v Iráne päť vĺn útokov, uviedol pre Times of Israel vojenský predstaviteľ. Celkovo išlo o stovky útokov.

Schôdzka s expertmi Bieleho domu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku sa uskutoční o 11.00 h miestneho času (17.00 h SELČ) za zatvorenými dverami v prísne stráženom a zabezpečenom krízovom centre v Bielom dome.

Najvyššie postavený demokrat v senátnom Výbore pre ozbrojené sily Jack Reed ostro kritizoval Izrael za jeho útoky na Irán a krajinu obvinil, že ohrozuje región i americké sily, píše agentúra AFP.

„Alarmujúce rozhodnutie Izraela začať letecké útoky na Irán je bezohľadnou eskaláciou, ktorá riskuje rozpútanie regionálneho násilia,“ uviedol vo vyhlásení senátor z Rhode Islandu. (TASR)

Izrael podľa iránskej armády zaplatí za tieto útoky „vysokú cenu“.

Zvuky výbuchov sa v Teheráne ozývali znova, píše agentúra AP s odvolaním sa na iránsku štátnu televíziu. Bezprostredne nebolo jasné, či išlo o spustenie systémov protivzdušnej obrany alebo o ďalší útok.

Agentúry AFP označila štvrtkový protest za najväčší za ostatné mesiace, píše TASR.

Aktivistu a hudobníka Devidzeho zadržali v novembri 2024 počas zhromaždenia, ktorého účastníci žiadali nové parlamentné voľby. Táto demonštrácia sa konala ešte pred tým, ako gruzínsky premiér Irakli Kobachidze oznámil pozastavenie rokovaní o vstupe Gruzínska do EÚ, čo v krajine následne vyvolalo ešte masovejšie protesty.

Devidzeho vo štvrtok odsúdil mestský súd v Tbilisi. Do ulíc metropoly následne vyšli tisícky demonštrantov volajúcich po jeho oslobodení. „V žiadnom prípade nezostaneme doma, keď budú zatvárať politických väzňov... Nebudeme sa len tak prizerať, ako robia z Gruzínska diktatúru,“ povedal AFP 20-ročný študent Gio.

Prokuratúra na súde tvrdila, že Devidze zranil palicou troch policajtov, ktorí zasahovali proti demonštrantom.

Devidze to poprel a povedal, že sa na protestoch sa zúčastnil, „aby pokojne vyjadril nesúhlas s odklonom (Gruzínska) od smerovania k EÚ“. Sudcu zároveň obvinil z toho, že je vykonávateľom vládnych „rozkazov“ a poukázal na to, že doteraz nikto nebol braný na zodpovednosť za bitie novinárov a demonštrantov, ku ktorému na protestoch dochádzalo. Celé pojednávanie označil za nespravodlivé a súdnu sieň opustil ešte pred vynesením rozsudku. Jeho obhajcovia spochybnili dôveryhodnosť svedectiev policajtov.

Na záverečnom pojednávaní bola aj gruzínska exprezidentka Salome Zurabišviliová, ktorá rozsudok označila za „hanebný“ a za „paródiu na spravodlivosť“. Devidzeho priaznivci a príbuzní sa po vynesení rozsudku rozplakali.

Tento súdny proces je súčasťou série súdnych konaní proti opozičným lídrom a aktivistom. Rozsudky nad ďalšími obvinenými sa očakávajú v nasledujúcich týždňoch.

Protesty v Gruzínsku prebiehajú nepretržite už 197 dní. Účasť na nich sa však znížila z počiatočných desiatok tisíc na niekoľko stoviek demonštrantov denne. Mnohým z nich boli policajtmi opakovane uložené vysoké pokuty za účasť na protivládnej akcii. Štvrtkový protest však AFP označila za najväčší za ostatné mesiace.

V prvých týždňoch protestov polícia proti demonštrantom často používala slzotvorný plyn a vodné delá a zadržala stovky ľudí, pripomenula AFP. Ľudskoprávna organizácia Amnesty International a úrad ombudsmana pre ľudské práva obvinili bezpečnostné zložky aj z „mučenia“ zadržaných. (TASR)

Iránske štátne médiá už predtým informovali, že útok zasiahol hlavné veliteľstvo týchto elitných polovojenských jednotiek v jednej zo štvrtí Teheránu. Z veliteľstva bolo podľa štátnej televízie vidieť stúpať dym.

Salámího smrť by podľa agentúry AP zasadila ťažký úder vládnucej teokracii v Teheráne a okamžitú eskaláciu dlhotrvajúceho konfliktu medzi Iránom a Izraelom.

Iránske revolučné gardy boli založené v roku 1979 na popud ajatolláha Rúholláha Chomejního. Gardy sú oddelené od iránskych pozemných, námorných aj vzdušných síl. Zatiaľ čo regulárna armáda má za úlohu chrániť hranice štátu a vnútornú bezpečnosť, úlohou gárd je podľa iránskej ústavy chrániť režim islamskej republiky. Revolučné gardy sú zodpovedné aj za iránske programy balistických rakiet a jadrových zbraní. (TASR)

Protesty v druhom najväčšom meste v USA vypukli minulý piatok proti raziám a zatknutiam zameraným na prisťahovalcov. Trump demonštrácie, ktoré v niektorých ojedinelých prípadoch prepukli do násilností, označuje za vzburu a rozsah nepokojov opakovane zveličuje, napísala agentúra AFP. Na ich potlačenie reagoval mimoriadne netradičnými opatreniami - napriek namietaniu kalifornských úradov nariadil mobilizáciu 4000 príslušníkov Národnej gardy a 700 vojakov námornej pechoty.

Sudca Charles Breyer však teraz Trumpovi nariadil, aby kontrolu nad Kalifornskou Národnou gardou do rúk tohto amerického štátu. Rozhodnutie prezidenta nasadiť jej príslušníkov do protestami zmietaného Los Angeles napriek námietkam kalifornského guvernéra Gavina Newsoma totiž bolo „nelegálne“.

„Jeho konanie bolo nezákonné... Preto musí okamžite vrátiť kontrolu nad Kalifornskou Národnou gardou guvernérovi štátu Kalifornia,“ napísal sudca v zdôvodnení rozhodnutia.

Nariadenie však pozastavil do piatku 12:00 h miestneho času (19:00 SELČ) – a Biely dom takmer okamžite podal odvolanie, ktoré by sa mohlo dostať až na Najvyšší súd.

Breyer vo svojom 36-stranovom stanovisku uviedol, že násilie „zďaleko nezodpovedalo“ tej „vzbure“, ktorú Trump opísal na odôvodnenie povolania príslušníkov gardy, cituje AFP. (TASR)