Raši vidí v inšpekciách EÚ aj politické pozadie

Michal Šimečka v relácii Na telo v TV Markíza tak reagoval na predsedu parlamentu, ktorý dáva prijaté uznesenie o protiruských sankciách za vinu Progresívnemu Slovensku.

Šimečka to označil za absurdné, keďže za uznesenie hlasovali traja z 26 poslancov Hlasu. Šimečka dodal, že premiér Fico na uznesenie aj tak kašle a sankcie EÚ proti Rusku podporí. (SME, TV Markíza)

Vyhlásil to Michal Šimečka v relácii Na telo v TV Markíza s tým, že aj preto chce Progresívne Slovensko zákonom znemožniť, aby sa na takéto funkcie dostávali ľudia s politickým krytím, ako sú poradcovia premiéra Lindtner a Para.

Druhý diskutujúci Richard Raši z Hlasu tvrdí, že Lipšic zlikvidoval špeciálnu prokuratúru, čo Šimečka označil za klamstvo.

Raši tvrdí, že Lipšic konal ako špeciálny prokurátor na politickú objednávku. Šimečka to odmietol, pretože žiadny rozsudok o tom neexistuje, práve naopak, desiatky rozsudkov v kauzách, ktoré sa v ére Smeru nevyšetrovali, svedčia o tom, že si Lipšic vykonával svoju prácu dobre.

Nezhodli sa ani na tom, ako sa šéf Hlasu Šutaj Eštok vyjadroval k sudcovi, ktorý uznal za vinného šéfa Národnej banky Slovenska Kažimiíra. Šimečka to označil za zasahovanie do nezávislosti súdnictva. (SME, TV Markíza)

Ak by sa tak stalo, štát by získal približne 60 miliónov eur, takže nejde o konsolidačný krok, povedal minister práce Erik Tomáš v relácii O 5 minút 12.

"Komunikujeme s DSS. Dobrovoľné otvorenie by sa týkalo len tých, ktorí sú v nevýhode, blízko dôchodkového veku," doplnil Erik Tomáš s tým, že otvorenie druhého piliera by sprevádzala informačná kampaň.

Ekonomický expert KDH Jozef Hajko upozornil, že bezpečnosť prvého piliera je otázna, keďže štát si na dôchodky už musí požičiavať. Je aj otázkou, za akých podmienok by sporitelia druhý pilier opúšťali. (SME, STVR)

V relácii STVR o minút 12 minister práce povedal, že je otázkou, či sa vzhľadom na zmluvu s Vatikánom dá uvažovať o tom, aby sa rušil deň pracovného pokoja v súvislosti s niektorým z cirkevných sviatkov.

Jozef Hajko z Kresťanskodemokratického hnutia považuje rušenie sviatkov za umelú tému vyvolanú transakčnou daňou. Pripustil, že pracovné voľno počas cirkevných sviatkov nie je nedotknuteľné.

Hajko dodal, že v rámci povinnej práce v súvislosti s krátením dávky v hmotnej núdzi treba tento problém riešiť komplexne, nielen siahať na dávky v hmotnej núdzi, o čom sa možno niekomu dobre počúva.

Minister kontroval, že je nemysliteľné, aby dávku v hmotnej núdzi poberali ľudia, ktorí sú schopní pracovať a dostanú vhodnú pracovnú ponuku. Avizoval aj komplexnejšie riešenia v spoluprácu s ministerstvom školstva. (SME, STVR)

Ekonomický expert kresťanských demokratov Jozef Hajko pripomenul v relácii O 5 minút 12 Erikovi Tomášovi, že vláda vlani hospodárila horšie ako predchádzajúca vláda v roku 2023.

"Matovič vám ale nechal v zásobe peniaze. Vypočítali sme, že dosahy druhého konsolidačného balíka na rodiny s tromi deťmi budú zhruba 740 eur ročne. Pridá sa druhá najvyššia inflácia v EÚ, ktorá presiahla štyri percentá a keď sa naplno premietne transakčná daň, bude to horšie. Slováci majú najmenšie čisté príjmy v EÚ, takže už treba skončiť s výhovorkami na predchádzajúce vlády. Štát má na čom šetriť a začať môže kedykoľvek v priebehu roka," povedal Jozef Hajko.

Erik Tomáš sa bránil zvyšovaním reálnych miezd. Dodal, že diskusia o zmenách v transakčnej dani nastane počas leta. Tvrdil, že opozícia nemá zodpovednosť a nemá jasné riešenia, ako by mohol štát fungovať bez transakčnej dane. Kritizoval aj odbory za to, že poukázali na negatívne dopady konsolidácie.

Hajko dodal, že vláda sa svojim konaním pričinila o to že odbory a zamestnávatelia sa prvýkrát spojili a zhodli sa na viacerých bodoch, ktoré by mali pomôcť podnikateľskému prostrediu. (SME, STVR)

V koalícii nerezonuje ani téma predčasných volieb, programové vyhlásenie vlády sa plní, povedal ďalej predseda Národnej rady S s tým, že aj revízia transakčnej dane nie je ohrozením koalície a rieši sa s tým, že parlament sa jej bude venovať na septembrovej schôdzi.

Branislav Gröhling vytkol Rašimu, že Hlas je spoluzodpovedný za ničenie strednej vrstvy a podnikania. Gröhling doplnil, že chce naďalej budovať silné stranícke štruktúry a presadiť do ústavy členstvo v NATO a EÚ aj ochranu druhého dôchodkového piliera. (SME, TA3)