Polícia zastrelila v Mníchove ženu, ktorá nožom zranila dvoch ľudí

Oznámila to v noci na nedeľu hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová, píše TASR podľa správy agentúry AFP a stanice BBC.

Kalifornské mesto zažilo v sobotu druhý deň nepokojov, keď sa obyvatelia prevažne latinskoamerickej štvrte dostali do zrážok s federálnymi agentmi Imigračného a colného úradu (ICE). ICE použil slzotvorný plyn a obušky na rozohnanie davu v štvrti Paramount.

V Los Angeles bolo tento týždeň v dôsledku operácií ICE zadržaných až 118 osôb, vrátane 44 v piatok. Guvernér Kalifornie Gavin Newsom tieto razie odsúdil ako „kruté“.

„Prezident Trump podpísal prezidentské memorandum o nasadení 2000 príslušníkov Národnej gardy na riešenie bezprávia, ktoré sa tu rozmohlo,“ povedala hovorkyňa a kritizovala „bezohľadných“ demokratických lídrov Kalifornie.

„Trumpova vláda má nulovú toleranciu politiky voči trestnej činnosti a násiliu, najmä keď je toto násilie zamerané na príslušníkov bezpečnostných zložiek, ktorí si len plnia svoju prácu,“ pokračovala Leavittová.

Podľa guvernéra Newsoma je tento krok provokatívny a podľa jeho slov vyostrí napätie. „S mestom a okresom sme v úzkej koordinácii a momentálne nie sú nevyhnutné žiadne ďalšie opatrenia,“ uviedol na sociálnej sieti X.

AFP upresňuje, že protesty vypukli deň po tom, čo maskovaní a ozbrojení imigrační agenti vykonali razie vo vybraných pracoviskách v rôznych častiach Los Angeles, čo pritiahlo nahnevané davy a vyvolalo niekoľkohodinové patové situácie. Tamojšia starostka Karen Bassová poznamenala, že niektorí obyvatelia mesta pociťujú strach po akciách imigračných úradov.

„Každý má právo pokojne protestovať, ale vyjadrím sa jasne: násilie a ničenie sú neprijateľné a tí, ktorí sú za to zodpovední, budú potrestaní,“ uviedla na X. (TASR)

Informovali o tom tamojšie médiá, pričom vláda označila incident za „útok“, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Podľa medializovaných správ je 39-ročný politik v kritickom stave. Agentúra Reuters však informuje, že jeho zdravotný stav nie je známy. Po streľbe zadržala polícia jednu osobu, oznámil starosta Bogoty.

Uribe je členom opozičnej konzervatívnej strany Demokratické centrum exprezidenta Álvara Uribeho. Reuters poznamenala, že exprezident a senátor sú menovci.

Strana vo vyhlásení uviedla, že Miguel Uribe organizoval predvolebnú akciu vo verejnom parku v hlavnom meste. Počas tejto akcie ho postrelili do chrbta. AFP informuje, že video na sociálnych sieťach zachytáva Uribeho prejav a následné výstrely.

Vláda ľavicového prezidenta Gustava Petra uviedla, že „rázne a kategoricky“ odsudzuje útok na Uribeho. „Tento násilný čin je útokom nielen na jeho osobu, ale aj na demokraciu, slobodu myslenia a legitímny výkon politiky v Kolumbii,“ uviedol prezidentský úrad vo vyhlásení.

Minister obrany Pedro Sánchez na sociálnej sieti X oznámil finančnú odmenu približne 700.000 dolárov za informácie, ktoré by viedli k zadržaniu osôb zodpovedných za útok. Vojenské a policajné vedenie podľa neho rokovalo, aby „vypracovalo stratégiu na riešenie situácie“.

Uribe je kritikom prezidenta Petra a minulý rok oznámil svoj zámer kandidovať v prezidentských voľbách, ktoré sú naplánované na rok 2026. Je synom novinárky Diany Turbayovej, ktorú uniesol drogový kartel, a zomrela počas nepodarenej záchrannej operácie.

(TASR)

Podľa agentúr DPA a Reuters medzi nimi boli aj „tisíce dokumentov“ o jadrovom programe Izraela, píše TASR.

Izrael dosiaľ nereagoval na informácie iránskych médií, podľa ktorých bola operácia počas ktorej Irán získal spomínané dokumenty, dokončená už pred istým časom. Ako však tvrdí DPA, o operácii nebolo možné informovať, kým získané materiály bezpečne nedorazili do Iránu.

„Hoci bola operácia na získanie dokumentov vykonaná už pred istým časom, samotný objem materiálov a potreba ich bezpečne dopraviť do Iránu si vyžadovali informačné embargo, aby sa zabezpečilo, že dorazia na určené chránené miesta,“ uviedla iránska štátna televízia PressTV s odvolaním na nemenované zdroje.

Stanica ďalej uviedla, že zdroje oboznámené so záležitosťou poznamenali, že „množstvo dokumentov je tak obrovské, že ich prezeranie spolu s prehliadaním fotografií a videí zabralo značné množstvo času“.

DPA poznamenala, že informácie zo strany Teheránu nebolo možné nezávisle overiť.

Spravodajský portál The Times of Israel (TOI) tvrdí, že informácie iránskych médií neobsahovali žiadne podrobnosti o získaných dokumentoch.

V súvislosti s touto operáciu iránsky rozhlas a agentúra ISNA citovali nedávne zadržanie dvoch Izraelčanov. Podľa správ izraelských médií boli dve 24-ročné osoby zadržané koncom apríla.

Reuters pripomína, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu v roku 2018 oznámil, že izraelskí agenti získali obrovský „archív“ iránskych dokumentov, ktoré podľa neho dokazujú, že Teherán vykonal viac práce na svojom jadrovom programe, než bolo do toho času známe. (TASR)

Oznámil v sobotu úrad palestínskej civilnej obrany, píše TASR podľa stanice BBC.

Hovorca úradu tvrdí, že ľudia sa zhromaždili, aby si vyzdvihli potravinovú pomoc, keď sa spustila paľba. Podľa očitého svedka začali Izraelčania strieľať, keď sa ľudia pokúsili priblížiť k miestu výdaju pomoci. Izraelská armáda vyhlásila, že vystrelila varovné výstrely na podozrivých, ktorí sa k armáde priblížili „hrozivým spôsobom“.

BBC pripomína, že tento týždeň zahynuli desiatky Palestínčanov a stovky boli zranené pri tom, ako sa usilovali dostať sa k centru distribúcie pomoci.

Spojenými štátmi a Izraelom podporovaná Humanitárna nadácia Gazy (GHF), ktorá je zodpovedná za distribúciu humanitárnej pomoci, v piatok oznámila dočasné zatvorenie všetkých svojich stredísk v palestínskej enkláve. Odvolala sa pritom na bezpečnostné dôvody.

Ľudia sa zhromažďujú takmer každý deň v blízkosti izraelskej vojenskej zóny, ktorou musia prejsť, aby sa dostali k miestu s humanitárnou pomocou. Izraelská armáda vo svojom vyhlásení uviedla, že oznámila obyvateľom Pásma Gazy, že daná oblasť je počas nočných hodín aktívnou bojovou zónou.

GHF tvrdí, že v sobotu nebola schopná distribuovať jedlo z dôvodu priamych hrozieb zo strany palestínskeho militantného hnutia Hamas, proti ktorému vedie Izrael vojnu. Skupina toto obvinenie poprela.

Táto nadácia je terčom obvinení, že pomáha Izraelu napĺňať jeho vojnové ciele, neberie dostatočný ohľad na Palestínčanov, obchádza OSN a nedodržiava humanitárne zásady. Jej fungovanie sprevádzal tiež chaos, keď do jedného z jej centier v meste Rafah na juhu Pásma Gazy vtrhli stovky Palestínčanov. Izraelská vláda nadáciu obhajuje tvrdením, že jej cieľom je zabrániť Hamasu zmocniť sa humanitárnych dodávok pre jeho vlastné účely.

Hamasom kontrolované ministerstvo zdravotníctva v sobotu informovalo, že izraelské útoky v Pásme Gazy si za uplynulý deň vyžiadali desiatky obetí. Agentúra DPA uviedla, že obetí je najmenej 60, americká AP však tvrdí, že pri izraelských útokoch zahynulo najmenej 95 osôb. Izraelská armáda v sobotu oznámila, že pri útoku v meste Gaza zahynul aj líder Brigád mudžáhidov Asad abú Šaría. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a DPA a stanice NBC News.

„Ak to urobí, bude za to musieť niesť dôsledky,“ povedal šéf Bieleho domu v telefonickom rozhovore pre NBC News, avšak neuviedol, aké dôsledky to budú. „Ak to urobí, bude musieť znášať veľmi vážne dôsledky,“ dodal.

Trump tiež povedal, že nemá záujem napraviť svoj vzťah s Muskom, po tom, čo vo štvrtok vyšli na verejnosť spory medzi americkým prezidentom a jedným z jeho najväčších podporovateľov v predvolebnej kampani - Muskom. Trump uviedol, že je „veľmi sklamaný“ Muskovou kritikou balíka daňových a výdavkových škrtov označovanom ako „One Big, Beautiful Bill“. Musk následne vyhlásil, že bez jeho pomoci by Trump vlaňajšie prezidentské voľby nevyhral, a jeho konanie označil za „nevďak“.

Americký prezident v rozhovore tiež vyhlásil, že nemá v úmysle s Muskom hovoriť. Podľa vyjadrenia šéfa Bieleho domu je Musk „neúctivý voči úradu prezidenta“. Na piatok bol naplánovaný telefonát Trumpa a Muska, ktorý sa však podľa pracovníka Bieleho domu neuskutočnil. Telefonát naplánovaný Trumpovými asistentmi mal slúžiť na urovnanie nezhôd medzi prezidentom a Muskom.

Na otázku, či si myslí, že jeho vzťah s riaditeľom spoločností Tesla a SpaceX je ukončený, Trump odpovedal: „Predpokladám, že áno.“

Musk 29. mája oznámil odchod z Trumpovej vlády. Jeho úlohou bolo z pozície špeciálneho zamestnanca vlády výrazne znížiť federálne výdavky. (TASR)