České koaličné hnutie STAN bude riešiť kauzu bitcoinov, zasadne vedenie

Obvinená bola aj vedcova priateľka pracujúca v laboratóriu Michiganskej univerzity.

Ako s odvolaním sa na detroitskú pobočku Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) informovala agentúra AP, kauza sa týka patogénu Fusarium graminearum, ktorý môže napádať pšenicu, jačmeň, kukuricu a ryžu a spôsobovať choroby u hospodárskych zvierat aj ľudí.

Podľa FBI nemenovaný vedecký časopis označil túto hubu za „potenciálnu zbraň agroterorizmu“.

Vedkyňa pôsobiaca v USA a jej priateľ čelia obvineniam zo sprisahania, pašovania, nepravdivých výpovedí a vízového podvodu.

„Údajné konanie týchto čínskych občanov predstavuje vážne ohrozenie národnej bezpečnosti,“ vyhlásil americký prokurátor Jerome Gorgon Jr.

Čínsky vedec počas výsluchu na letisku priznal, že rastlinný materiál prepašovaný z Číny plánoval použiť na výskum v laboratóriu Michiganskej univerzity, kde pracovala jeho partnerka a kde aj on predtým pôsobil. Aj FBI uviedla, že v mužovom mobile sa našiel vedecký článok s názvom „Rastlinná-patogénna vojna v podmienkach meniacej sa klímy“.

Vo februári agenti FBI kontaktovali mužovu partnerku v laboratóriu na univerzite. Na otázku, či mu pomáhala s patogénom, odpovedala záporne. FBI však argumentuje, že zo správ, ktoré si vymenili v roku 2024, vyplýva, že žena sa v univerzitnom laboratóriu starala o hubu Fusarium graminearum - napriek tomu, že univerzita nemá federálne povolenia na manipuláciu s týmto patogénom.

AP poznamenala, že USA nemajú s Čínou dohodu o vydávaní osôb, takže zadržanie muža, ktorý sa medzičasom vrátil do Číny, je nepravdepodobné, pokiaľ sa do Spojených štátov nevráti.

Jeho partnerka žijúca v USA bola zadržaná a súd bude vo štvrtok rozhodovať o jej prípadnom prepustení na kauciu.

3 4 12 pel (TASR)

Toto rozhodnutie prišlo po tom, čo jej predchádzajúci humanitárny pobyt bol zrušený a hrozilo jej deportovanie späť do Mexika, kde však nie je dostupná potrebná liečba, informovala v stredu agentúra AP, píše TASR.

Dievčatko, známe pod pseudonymom Sofia, potrebuje denne 14 hodín intravenóznej výživy, ktorú v USA dostáva v domácom prostredí v rámci programu detskej nemocnice v Los Angeles. V Mexiku bola väčšinu času hospitalizovaná, v USA môže vďaka inej metóde liečby viesť bežnejší život.

Rozhodnutie o obnovení jej pobytu v USA prišlo po verejnom tlaku a intervencii politikov. Právnici rodiny však upozorňujú na nedostatky v komunikácii s imigračnými úradmi a volajú po systémových zmenách.

Humanitárny azyl nevedie k udeleniu občianstva a počas vlády Joea Bidena bol v mimoriadnych prípadoch bežne využívaný, pričom úšpešným žiadateľom umožňoval legálny pobyt v USA - zvyčajne na dva roky. Administratíva republikána Donalda Trumpa teraz tieto politiky postupne ruší. Sofiin prípad tak poukazuje na napätie medzi súčasnou imigračnou politikou a potrebou ochrany zraniteľných migrantov, ktorí čelia život ohrozujúcim situáciám, konštatovala agentúra AP. (TASR)

S odvolaním sa na miestnu políciu o tom v stredu informovala agentúra AFP, píše TASR.

Okrem 11 obetí na životoch bolo ďalších sedem detí zranených a momentálne sú hospitalizované. Deti vo veku od štyroch do deväť rokov navštevovali neformálnu islamskú školu a piesok na výrobu hlinených tehál ťažili neďaleko dediny Yardoka v okrese Kubau.

Incidentom sa zaoberá polícia. Cieľom je zistiť, či boli deti zamestnané ako robotníci, čo by znamenalo, že ide o detskú prácu.

Na prevažne moslimskom severe Nigérie sú neformálne školy s výučbou Koránu bežným javom. Študujú v nich najmä deti z chudobných rodín, ktorými sú často ponechané sami na seba, preto vykonávajú rôzne práce, aby prežili. Pokusy úradov a miestnych organizácií o reformu tohto tradičného systému vzdelávania sa stretli so silným odporom náboženských vodcov, doplnila AFP.

Polícia pripomenula incident z februára, keď pri požiari v internátnej cirkevnej škole v susednom štáte Zamfara zomrelo 17 študentov vo veku 10 až 16 rokov. Ďalších 17 študentov bolo pri požiari vážne zranených.

(TASR)

„Spojené štáty a Kórejskú republiku spája pevný záväzok založený na našej aliancii vyplývajúcej zo Zmluvy o vzájomnej obrane, na spoločných hodnotách a hlbokých ekonomických väzbách,“ uviedol Rubio vo vyhlásení.

Táto aliancia je základom bilaterálnych bezpečnostných vzťahov medzi USA a Južnou Kóreou a zahŕňa prítomnosť amerických jednotiek v Kórei - ide o zhruba 28.000 vojakov, spoločné vojenské cvičenia i záväzok vzájomnej obrany v prípade útoku.

Japonský premiér Šigeru Išiba v stredu v reakcii na zvolenie nového prezidenta Južnej Kórey uviedol, že chce oživiť spoluprácu medzi oboma krajinami a vyslovil sa za usporiadanie summitu Japonsko-Južná Kórea v blízkej budúcnosti.

Liberálny politik I Če-mjong z opozičnej Demokratickej strany (DP) sa v utorok stal víťazom predčasných volieb a v stredu sa oficiálne ujal funkcie prezidenta Kórejskej republiky.

Úradu sa I Če-mjong ujíma okamžite - bez prechodného obdobia, keďže predčasné prezidentské voľby sa konali, aby na prezidentskom poste nahradil bývalého prezidenta Jun Sok-jola, ktorý 3. decembra 2024 nečakane vyhlásil stanné právo, čo vyvolalo masové protesty a politickú krízu.

V dôsledku kontroverzného vyhlásenia stanného práva bol Jun z prezidentskej funkcie suspendovaný a bola voči nemu vznesená ústavná žaloba. Ústavný súd Junovo odvolanie z postu hlavy štátu potvrdil 4. apríla, čím sa stal druhým prezidentom v histórii Južnej Kórey, ktorý bol úspešne odvolaný.

Hlava štátu je v Južnej Kórei volená priamo a má rozsiahle právomoci. Stojí nielen na čele vlády, ale je aj najvyšším veliteľom ozbrojených síl a môže vydávať nariadenia. Na rozdiel od mnohých iných štátov však môže úrad zastávať len počas jedného päťročného funkčného obdobia. (TASR)

Verdikt vyniesol v reakcii na dekrét prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorým takúto lekárku starostlivosť prerušil. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

Sudca Royce Lamberth uviedol, že transrodoví väzni, ktorí podali žalobu s cieľom zablokovať Trumpovo nariadenie, sa snažia zmierniť osobné utrpenie spôsobené svojou pohlavnou dysfóriou. Podľa sudcu Federálny úrad pre väznice (BoP) nepopiera, že táto porucha môže spôsobiť vážne vedľajšie účinky vrátane depresie, úzkosti a samovražedných myšlienok. AP pripomína, že BoP poskytuje hormonálnu liečbu viac ako 600 väzňom s diagnózou pohlavnej dysfórie.

„Vzhľadom na prevažne osobné motívy žalobcov podstúpiť starostlivosť v súvislosti so zmenou pohlavia neposkytujú ani BoP, ani dekrét žiadne seriózne vysvetlenie, prečo by sa s liečbou, na ktorú sa nariadenie vzťahuje... malo zaobchádzať inak ako s akýmkoľvek iným zásahom v oblasti duševného zdravia,“ uviedol Lamberth.

Trumpov dekrét požadoval, aby BoP prehodnotil lekársku starostlivosť poskytovanú väzňom tak, aby sa federálne finančné prostriedky nevynakladali „na účely prispôsobenia vzhľadu väzňa opačnému pohlaviu“.

Americký prezident BoP dekrétom tiež nariadil, aby zabezpečil, že „muži nebudú zadržiavaní v ženských väzniciach“. Ešte vo februári však Lamberth odsúhlasil, aby väzenské úrady dočasne zablokovali presun troch uväznených transrodových žien do mužských zariadení a ukončili ich prístup k hormonálnej terapii. (TASR)

“ S odvolaním sa na oficiálnu tlačovú agentúru SANA o tom informovala agentúra AFP, píše TASR.

„Domnievame sa, že mnohé strany sa snažia destabilizovať región, aby slúžili svojim vlastným záujmom,“ uvádza sa vo vyhlásení tlačovej služby ministerstva zahraničných vecí.

Sýriu zo spáchania tohto útoku obvinil v utorok izraelský minister obrany Jisrael Kac, ktorý deklaroval, že za túto eskaláciu je „priamo zodpovedný“ sýrsky prezident Ahmad Šara.

Sýrska vláda nepotvrdila odpálenia rakiet na Izrael zo svojho územia, ale odsúdila izraelský protiútok s tým, že viedol k „ťažkým ľudským a materiálnym stratám“ a porušil sýrsku suverenitu „v čase, keď najviac potrebujeme pokojné a mierové riešenia“.

Vo vyhlásení izraelskej armády sa uvádza, že dve rakety vystrelené zo Sýrie dopadli v Izraeli na neobývané a nezastavané územie.

V reakcii na to izraelské „delostrelectvo zasiahlo južnú Sýriu.“ Sýrska štátna tlačová agentúra SANA informovala o izraelskom ostreľovaní „zameranom na údolie Jarmúk na západe provincie Dará“. Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva so sídlom v Británii uviedlo, že zásah dostalo pole v danej provincii. Správy o prípadných obetiach či zranených nie sú k dispozícii.

Podľa izraelských médií incident z utorka je vôbec prvý tohto druhu od pádu režimu Bašára Asada v decembri 2024, ktorému predchádzala úspešná ofenzíva islamistických povstalcov pod velením Ahmada Šaru.

Po Asadovom zvrhnutí Izrael presunul svoje jednotky do demilitarizovanej zóny na Golanských výšinách, na ktoré dozerá OSN, a uskutočnil v Sýrii stovky náletov na vojenské ciele. Izrael tvrdí, že cieľom týchto útokov je zabrániť, aby sa technicky pokročilé zbrane dostali do rúk nových sýrskych úradov, ktorých predstaviteľov považuje za džihádistov.

Vo vyhlásení z nedele izraelská armáda uviedla, že jej jednotky pokračujú v „obranných operáciách na juhu Sýrie“ s cieľom „zničiť teroristickú infraštruktúru a ochrániť obyvateľov Golanských výšin“.

Sýria a Izrael sú technicky vo vojne od roku 1948, pripomenula AFP.

(TASR)

Nad Jeruzalemom bolo počuť sériu výbuchov. Podľa izraelskej záchrannej služby neboli hlásené žiadne zranenia, uviedla agentúra AFP, píše TASR.

Zneškodnenie rakety v utorok bolo v poradí tretím zásahom izraelskej armády proti útoku z Jemenu za posledné tri dni. Nateraz sa húsíovia prihlásili k pondelkovému raketovému útoku, ktorý podľa nich bol zameraný na hlavné izraelské letisko neďaleko Tel Avivu.

Jemenskí povstalci húsíovia smerom na Izrael odpaľujú rakety a vypúšťajú drony od vypuknutia vojny v Pásme Gazy - od októbra 2023.

Tvrdia, že na Izrael útočia zo solidarity s Palestínčanmi v Pásme Gazy, kde Izrael v októbri 2023 v odvete za teroristický vpád palestínskych kománd na juh svojho územia začal rozsiahlu ofenzívu proti militantnému hnutiu Hamas.

Hoci väčšina projektilov smerujúcich na Izrael bola zachytená, jedna raketa vypálená začiatkom mája zasiahla aj hranicu letiska Bena Guriona neďaleko Tel Avivu.

V odvete Izrael podnikol v Jemene niekoľko bojových operácií vrátane útokov na prístavy a letisko v hlavnom meste Saná.

4 pel

(TASR)

Vo svojom večernom videohovore v utorok uviedol, že požiadal doterajšieho veliteľa ukrajinských pozemných síl Mychajla Drapatého, aby zostal v službe, pričom mu však zredukoval objem povinností.

Drapatyj bol zbavený organizačných úloh, ako je mobilizácia, výcvik a príprava nováčikov. Zelenskyj ho súčasne vymenoval za veliteľa Spojených síl, takže sa bude môcť „na 100 percent sústrediť“ výlučne na bojové zadania.

DPA uviedla, že 42-ročný generál Drapatyj je považovaný za jedného z najschopnejších na Ukrajine - naposledy stabilizoval situáciu v blízkosti mesta Pokrovsk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Pozorovatelia sa domnievajú, že poverenie novými úlohami znamená, že Zelenskyj nechce prísť o Drapatého vodcovské kvality na fronte.

Zelenskyj okrem vymenoval Oleha Apostola za veliteľa

výsadkárskych jednotiek a Roberta Brovdiho za veliteľa jednotiek bezpilotných lietadiel. Vadym Sucharevskyj má zasa ako nový zástupca veliteľa Východnej skupiny armádnych jednotiek zmodernizovať celú veliteľskú štruktúru, povedal Zelenskyj vo videopríhovore.

Ako doplnila agentúra DPA, Drapatému bol zredukovaný objem povinností po nedávnom raketovom útoku ruskej armády na vojenské cvičisko v Dnepropetrovskej oblasti ležiacej na stredovýchode Ukrajiny. O život prišlo 12 ukrajinských vojakov a desiatky ich boli zranené.

Drapatyj pred dvoma dňami oznámil svoju demisiu s tým, že za incident v Dnepropetrovskej oblasti preberá plnú zodpovednosť. „Nedokázal som prinútiť ľudí, aby plnili moje rozkazy,“ napísal Drapatyj v príspevku na Facebooku. „Netlačil som dostatočne tvrdo, ani som nezmenil postoj k disciplíne. Toto je moja zodpovednosť,“ doplnil. Dodal, že bez osobnej zodpovednosti armáda nemôže rásť ani uspieť.

Ukrajina je na fronte pod silným tlakom ruskej armády, ktorá vojnu voči svojmu západnému susedovi rozpútala 24. februára 2022.

Pokiaľ ide o politiku, Zelenskyj vo večernom videu opäť vyzval na uvalenie ďalších sankcií na Rusko, a to po raketovom útoku, ktorého terčom bolo opäť mesto Sumy na severovýchode Ukrajiny. O život prišli štyria civilisti a ďalších približne 30 ich bolo zranených.

Svoju požiadavku na sankcie Zelenskyj zdôvodnil tým, že ruský prezident Vladimir Putin nezmení svoju taktiku, pokiaľ nebude vystavený väčšiemu tlaku. (TASR)