Bombaj zaliala voda. Vydali výstrahu pred extrémnym počasím

Pri príležitosti 600. dňa vojny medzi Izraelom a Hamasom vyzvali na prímerie, ktoré by zabezpečilo prepustenie rukojemníkov.

Davy zaplnili Námestie rukojemníkov v Tel Avive a držali transparenty s nápisom „Ľudia sú s rukojemníkmi“. Na tomto mieste sa zhromaždenia za prepustenie rukojemníkov konajú pravidelne od útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023, po ktorom vypukla vojna v Pásme Gazy.

Na stredajšom zhromaždení sa zúčastnil aj bývalý rukojemník Jair Horn prepustený vo februári, ktorého brat je naďalej v zajatí. Vládu izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vyzval, aby „ukončila túto vojnu a priviedla späť 58 rukojemníkov“.

Stovky ľudí sa zhromaždili na križovatkách a na hlavnej diaľnici prechádzajúcej Tel Avivom o 6.29 h ráno miestneho času, presne v čase, keď sa 7. októbra 2023 začal bezprecedentný útok Hamasu. Demonštrácie sa konali počas celého dňa a pozdĺž ciest boli umiestnené tabule s číslom 600, teda počtom dní trvania vojny.

Niekoľko stoviek ľudí sa zhromaždili aj v kibuci Nir Oz na juhu Izraela, kde podľa AFP počas útoku militantov štvrtina tamojších obyvateľov zahynula, alebo bola vzatá do zajatia.

„Počas prvých dní v zajatí som bola presvedčená, že (armáda) a Izraelský štát urobia všetko preto, aby nás priviedli späť v priebehu pár hodín, nanajvýš dní,“ povedala Karina Engel-Bartová, bývalá rukojemníčka, ktorej manžel zahynul počas útoku Hamasu a jeho telo je naďalej v palestínskej enkláve. „Ale mýlila som sa...v Gaze je naďalej 58 z nich a musia byť hneď prepustení,“ dodala.

Engel-Bartovú zajali spoločne s jej dvoma dcérami a všetky tri prepustili počas prvého krátkodobého prímeria v novembri 2023.

Podľa AFP je v rukách Hamasu 14 obyvateľov spomínaného kibucu, pričom traja z nich sú podľa predpokladov nažive.

Palestínske hnutie Hamas počas útoku na Izrael zajalo 251 osôb, z toho 57 sa ešte stále nachádza v Pásme Gazy, pričom väčšina z nich je podľa izraelskej armády mŕtvych. Okrem toho Hamas zadržiava aj telo vojaka zajatého v roku 2014. (TASR)

AFP označila oznámenia Rubia za prejav vzdoru po tom, čo Čína kritizovala jeho rozhodnutie dočasne pozastaviť vybavovanie víz pre zahraničných a výmenných študentov.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa sa už pokúsila zrušiť povolenie pre všetkých zahraničných študentov na Harvardovej univerzite, ktorá odolala tlaku prezidenta v súvislosti so študentskými protestmi.

Trumpova vláda tiež rozšírila kontrolu sociálnych médií zahraničných študentov a snaží sa zvýšiť počet vyhostení a rušenie študentských víz ako súčasť svojich rozsiahlych snáh o presadenie prísnej migračnej politiky.

USA budú „agresívne rušiť víza čínskym študentom, vrátane tých, ktorí majú väzby na Čínsku komunistickú stranu alebo študujú v kľúčových odboroch,“ oznámil Rubio vo vyhlásení. Na rušení víz pre čínskych študentov budú spolupracovať americké ministerstvá zahraničných vecí a vnútornej bezpečnosti.

Šéf americkej diplomacie ďalej vo vyhlásení uviedol, že rezort tiež prehodnotí kritériá na vydávanie víz, aby zvýšil kontrolu všetkých budúcich žiadostí o víza z Číny a Hongkongu.

AFP podotýka, že mladí Číňania už dlhodobo zohrávajú kľúčovú úlohu pre americké univerzity, ktoré sú závislé od medzinárodných študentov platiacich plné školné.

Z údajov Inštitútu medzinárodného vzdelávania bolo na amerických univerzitách v školskom roku 2023/2024 277 398 čínskych študentov. Ide o druhý najvyšší počet, pričom najviac zahraničných študentov na amerických školách v uvedenom roku pochádzalo z Indie.

Čína dosiaľ nereagovala na najnovšie opatrenie zo strany USA. Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning však v stredu uviedla, že Čína vyzvala USA, aby „chránili legitímne práva a záujmy medzinárodných študentov, vrátane tých z Číny“. (TASR)

Dovedna šiestich aktivistov z Nového Sadu zadržala polícia 14. marca - deň pred plánovaným masovým protivládnym protestom v Belehrade - na základe obvinení zo sprisahania proti ústavnému poriadku a národnej bezpečnosti Srbska.

Troch z nich poslali už 20. mája z väzby do tzv. domáceho väzenia a rovnaký presun v stredu odvolací súd nariadil aj zvyšným trom. V domácom väzení majú byť pre „pokus o podkopanie ústavného poriadku“, uvádza sa v rozhodnutí súdu, ktoré zverejnil srbský telerozhlas RTS.

Traja muži, ktorých sa týka stredajšie rozhodnutie súdu, sú členmi opozičnej politickej strany Hnutie slobodných občanov (PSG). V domácom väzení majú zakázané telefonovať, používať internet či prijímať návštevy, pričom takéto opatrenia môžu zostať v platnosti až do 28. augusta. Strana PSG na správu zareagovala „s úľavou, ale aj s hlbokým smútkom a rozhorčením“, pričom zadržanie mužov označila za „politické násilie“.

Ešte pred ich zadržaním odvysielali srbské provládne stanice nahrávku z údajného stretnutia týchto osôb, na ktorej mali diskutovať o plánoch vyzvať počas zmieneného protestu v Belehrade na vytvorenie prechodnej vlády či o plánovanom útoku na budovu RTS.

Demonštranti, ktorých tvoria najmä študenti, sa dištancovali od tvrdení, ktoré na tomto stretnutí údajne zazneli. Zároveň uplynulé dva týždne protestovali pred budovou súdu v Novom Sade. Žiadali prepustenie zadržaných aktivistov, ktorých právni zástupcovia tvrdia, že zmienená nahrávka nemôže byť platným dôkazom, keďže ju tajné služby získali nezákonne.

Rozsiahle protivládne protesty v Srbsku vyvolalo zrútenie betónového prístreška nad vchodom do železničnej stanice v Novom Sade, v dôsledku ktorého prišlo o život 16 ľudí.

Veľká časť Srbov je presvedčená, že k tragédii prispela skorumpovanosť vládnych úradníkov, ich laxnosť a nedostatočný dozor na stavbe. K zrúteniu nadstavby došlo len niekoľko mesiacov po rekonštrukcii budovy. (TASR)

Vyplýva to z konečných výsledkov zverejnených v stredu, informuje agentúra AFP.

Predčasné parlamentné voľby v Portugalsku - už tretie za uplynulé tri roky - sa konali 18. mája a ich víťazom sa stala vládnuca Demokratická aliancia (AD). Predbežné výsledky však avizovali, že na druhom mieste bude opozičná Socialistická strana (PS) a tretie miesto malo patriť strane Chega.

Po sčítaní všetkých volebných okrskov však Chega získala 60 kresiel, zatiaľ čo PS o dve menej, teda 58. Víťazná AD má 91 kresiel, na väčšinu potrebovala získať 116 kresiel. Sociálno-demokratická strana odchádzajúceho premiéra Luísa Montenegra je hlavnou súčasťou tejto aliancie.

Pravicovo-populistická Chega sa tak po konečných výsledkoch stáva oficiálnou opozíciou len šesť rokov po vzniku tejto protiimgračnej strany, konštatuje AFP.

„Je to veľké víťazstvo,“ povedal zakladateľ strany Chega a jej líder Andre Ventura. Tento výsledok podľa neho „značí zásadnú zmenu v portugalskom politickom systéme“.

Montenegro sa podľa AFP zrejme bude pokúšať vytvoriť menšinovú vládu. Už v minulosti odmietol spoluprácu s Chega, ktorú označil za „nespoľahlivú“ a „nevhodnú na vládnutie“. Ventura však vyzval Montenegra, aby sa „odtrhol“ od Sociálnych demokratov.

Prezident Marcelo Rebelo bude vo štvrtok hostiť na rokovaniach lídrov AD, PS a Chegy. Nového predsedu vlády by tak mohol oznámiť už v priebehu štvrtka, píše AFP. (TASR)