Voľby v Portugalsku podľa exit pollov vyhrala vládnuca stredopravá strana

Väčšinu v parlamente však nezískala a pravdepodobne tak bude vládnuť ako menšinová vláda, informuje o tom TASR na základe správ agentúr AFP, Lusa a stanice Deutsche Welle (DW).

AD vo voľbách získala 32,7 percent hlasov a v parlamente tak obsadí 89 kresiel. Na druhom mieste sa umiestnila opozičná Socialistická strana (PS) s 23,4 percentami a na treťom mieste s 22,6 percentami hlasov skončila pravicovo-populistická strana Chega (Stačilo).

Medzi PS a stranou Chega podľa agentúry Lusa tvorilo rozdiel len niečo viac ako 48.000 hlasov. Obe strany v parlamente obsadia 58 kresiel.

Líder PS Pedro Nuno Santos v pondelok skoro ráno oznámil, že v reakcii na porážku v parlamentných voľbách odstúpi zo svojho postu. „Vyhlásim vnútrostranícke voľby, v ktorých nebudem kandidovať,“ povedal Santos.

Víťazná strana premiéra Luísa Montenegra by na väčšinu potrebovala získať až 116 parlamentných kresiel. Montenegro už v minulosti odmietol spoluprácu s Chega, ktorú označil za „nespoľahlivú“ a „nevhodnú na vládnutie“.

V parlamente zostávajú voľné ešte štyri kreslá, ktoré budú zastupovať Portugalcov žijúcich v zahraničí. Výsledky o tom, kto ich získa, však budú známe až o niekoľko dní.

Nedeľné voľby boli tretie parlamentné voľby v Portugalsku v priebehu troch rokov. Podľa agentúry AP tak ďalšia menšinová vláda zrejme neukončí najhoršiu epizódu politickej nestability v krajine za celé desaťročia.

Voľby vyhlásil prezident Marcelo Rebelo po tom, čo Montenegro v marci neuspel vo vyslovení dôvery v parlamente, ktoré sám navrhol po obvineniach z konfliktu záujmov súvisiacich s podnikaním jeho poradenskej firmy. Spoločnosť mala niekoľkých klientov, ktorí mali vládne zmluvy. Montenegro poprel pochybenie s tým, že sa nepodieľal na riadení firmy, ktorú teraz odovzdal svojim deťom. (TASR)

V pondelok by mal o tomto konflikte hovoriť americký prezident Donald Trump so svojim ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP a DPA.

„V očakávaní zajtrajšieho telefonátu prezidenta Trumpa s prezidentom Putinom diskutovali lídri o potrebe bezpodmienečného prímeria a o tom, aby prezident Putin bral mierové rozhovory vážne,“ uviedol hovorca Starmerovej kancelárie.

„Diskutovali aj o použití sankcií, ak by sa Rusko vážne nezapojilo do prímeria a mierových rozhovorov,“ dodal. Podľa DPA sa telefonátu okrem Starmera zúčastnili aj Trump, talianska premiérka Giorgia Meloniová, nemecký kancelár Friedrich Merz a francúzsky prezident Emmanuel Macron.

AFP pripomína, že európski lídri opakovane obviňujú Putina zo zámerného ignorovania výziev na prímerie. „Európania a Američania sú odhodlaní cielene spolupracovať, aby sa táto hrozná vojna skončila,“ povedal Merz v nedeľu vo Vatikáne na okraj inaugurácie pápeža Leva XIV. „V posledných dňoch sme urobili niekoľko malých krokov vpred... strany konfliktu sa medzi sebou rozprávajú,“ dodal.

Macron nedeľný telefonát potvrdil na platforme X. „Zajtra musí prezident Putin ukázať, že chce mier, a akceptovať návrh prezidenta Trumpa na bezpodmienečné 30-dňové prímerie, ktoré podporila Ukrajina aj Európa,“ dodal francúzsky prezident.

Trump v sobotu oznámil, že jeho telefonát so šéfom Kremľa sa uskutoční v pondelok o 10.00 h východoamerického času (16.00 h SELČ). (TASR)

V Ríme sa pri príležitosti inaugurácie pápeža Leva XIV. stretla s austrálskym premiérom Anthonym Albanesem, s ktorým diskutovali o vzájomných vzťahoch. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP a denníka The Guardian.

„Vnímame vás ako strategického partnera... A veľmi radi by sme toto strategické partnerstvo rozšírili,“ povedala von der Leyenová na videu, ktoré zverejnila na sociálnych sieťach. „Boli by sme veľmi radi, keby sme mohli rozvíjať aj takéto bezpečnostné a obranné partnerstvo,“ dodala s odvolaním sa na súčasné „geopolitické napätie“ vo svete.

Albanese bol vo svojich vyjadreniach podľa The Guardian opatrnejší, no partnerstvo medzi Austráliou a EÚ vyzdvihol tiež. „Máme spoločné hodnoty, čo je v dnešnom neistom svete... také dôležité,“ vyhlásil. Albanese naznačil, že je otvorený návrhu, ktorý by mohol zahŕňať budúce vojenské cvičenia a inú spoluprácu v oblastiach spoločného záujmu, uviedla austrálska verejnoprávna televízia ABC.

Austrálsky premiér tiež opätovne vyjadril svoju podporu Ukrajine proti ruskej agresii. Austrália ako aj EÚ podľa neho naďalej „stoja spolu s ukrajinským ľudom“.

(TASR)

Iránski predstavitelia túto možnosť odmietajú, píše TASR podľa správy agentúry DPA.

„Máme jednu veľmi, veľmi jasnú hranicu, a tou je obohacovanie uránu. Nemôžeme pripustiť ani jedno percento schopnosti obohacovania,“ povedal Witkoff. Podľa neho USA predložili Iránu návrh, ktorý túto otázku rieši bez toho, aby si Washington Teherán znepriatelil.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí dlhodobo odmieta možnosť, že by sa Teherán vzdal obohacovania uránu. Tlačová agentúra ISNA v nedeľu informovala, že tieto požiadavky opäť označil za absolútne neprijateľné a neprospievajúce pokroku v rokovaniach. Návrh odmietol aj iránsky prezident Masúd Pezeškiján a požiadavku USA označil za „ponižujúcu“.

Witkoff zdôraznil, že Washington vie dosiahnuť svoje ciele v rámci rokovaní o iránskom jadrovom programe „všetkými možnými spôsobmi“. Od ďalšieho stretnutia, naplánovaného v najbližších dňoch v Európe, očakáva „pozitívny vývoj“.

Prezident Spojených štátov Donald Trump v piatok uviedol, že v súvislosti s týmito rokovaniami Irán dostal americký návrh. Podľa Arákčího však krajina žiadny písomný návrh od USA neobdržala.

Trump v roku 2018 odstúpil od jadrovej dohody veľmocí s Iránom. Tá zmiernila sankcie na Teherán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Po odstúpení USA prestala krajina dodržiavať dohodu a výrazne napredovala v jadrovom vývoji.

Západné mocnosti obviňujú Irán, že sa snaží získať jadrové zbrane. Teherán to dlhodobo popiera a tvrdí, že jeho jadrový program je určený výlučne na civilné účely.

Irán v súčasnosti obohacuje urán na 60 percent čistoty, čo výrazne presahuje limit 3,67 percenta, ktorý stanovila dohoda s veľmocami z roku 2015. Na vývoj jadrovej zbrane je potrebný urán obohatený na 90 percent.

(TASR)

Obaja mu želajú skoré uzdravenie, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

„Správa o nedávnej diagnóze Joa Bidena zarmútila Melaniu aj mňa. (Manželke) Jill a jeho rodine vyjadrujeme naše najsrdečnejšie a najlepšie priania a Joeovi želáme rýchle a úspešné uzdravenie,“ uviedol Trump na platforme Truth Social.

Oznámenie „zarmútilo“ aj Harrisovú, ktorá zastávala funkciu viceprezidentky USA počas Bidenovho funkčného obdobia v rokoch 2021-2025. „Joe je bojovník - a viem, že sa k tejto výzve postaví s rovnakou silou... a optimizmom, ktoré vždy definovali jeho život a vodcovstvo. Dúfame v jeho úplné a rýchle zotavenie,“ vyhlásila Harrisová na platforme X.

Bývalému prezidentovi Spojených štátov diagnostikovali lekári agresívnu formu rakoviny prostaty v piatok a verejnosť o tom informovala jeho kancelária v nedeľu. Metastázy sa rozšírili do jeho kostí a v súčasnosti s rodinou prehodnocujú možnosti liečby. (TASR)

V Pásme Gazy, kde vedie ofenzívu v odvete za teroristický útok Hamasu z októbra 2023, Izrael v uplynulých dňoch rozšíril bojové operácie.

„Na základe odporúčania IDF (izraelskej armády) a vzhľadom na operačnú potrebu umožniť zintenzívnenie vojenskej kampane na porážku Hamasu Izrael povolí vstup základného množstva potravín pre obyvateľstvo, aby sa zabezpečilo, že v Pásme Gazy nevznikne kríza hladomoru,“ uvádza sa v oficiálnom vyhlásení kancelárie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

Podľa Netanjahua toto rozhodnutie umožní Izraelu rozšíriť novú vojenskú operáciu, ktorú tamojšia armáda oznámila v nedeľu. Kancelária izraelského premiéra dodala, že krajina „bude konať tak, aby zabránila Hamasu zmocniť sa tejto humanitárnej pomoci“.

Izrael dodávky pomoci do enklávy blokuje od 2. marca. Kedy a akým spôsobom sa humanitárna pomoc do Pásma Gazy opäť dostane, nebolo bezprostredne jasné.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noel Barrot v reakcii na toto vyhlásenie žiadal Izrael o úplné obnovenie dodávok pomoci v regióne. „Po troch mesiacoch diplomatického úsilia izraelská vláda konečne oznamuje obnovenie humanitárnej pomoci pre Pásmo Gazy,“ uviedol Barrot na platforme X. "Musí to byť okamžite, masívne a bez prekážok... (Izrael) musí ukončiť katastrofálnu humanitárnu situáciu a definitívne ukončiť hladomor,“ dodal. (ČTK)