Stanovisko Markízy k novému projektu TN LIVE a reakcii Vinczeho

Riešiť bude aj opatrenia v oblasti verejného priestoru. Zriadenie orgánu odsúhlasila vláda na svojom štvrtkovom výjazdovom rokovaní v Handlovej.

Zodpovedný za zriadenie skupiny bude minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. V danej veci má spolupracovať s ministrom spravodlivosti Borisom Suskom , ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou, ministrom školstva Tomášom Druckerom i ministrom investícií Samuelom Migaľom.

Na vzniku skupiny sa majú podieľať i generálny prokurátor Maroš Žilinka a predsedníčka Rady pre mediálne služby Marta Danielová.

Predseda vlády Robert Fico po rokovaní kabinetu spresnil, že úlohou skupiny bude „v extrémne krátkom čase“ navrhnúť postup, ako predísť vyprovokovaniu situácií s tragickými následkami. 

„Aby sa nám nestalo, že sa budeme pozerať ma mŕtveho alebo ťažko zraneného predstaviteľa vládnej koalície alebo sa nám ľudia pomlátia, samozrejme, s cieľom vyprovokovania policajného zásahu a politického zneužitia tohto zásahu proti vláde,“ uviedol Fico.

Rovnako zdôraznil, že musí prísť k zosúladeniu kvalifikácie obsahu verejných prejavov orgánmi činnými v trestnom konaní. 

„Aby bolo jasné, čo je ešte sloboda prejavu, čo je prípadne priestupok, ale čo je už trestný čin,“ zdôraznil. Efektívnejšie musí byť podľa neho i vyhľadávanie a postih autorov prejavov šíriacich nenávisť a agresiu v spoločnosti. „Tu si každý nemôže rozprávať to, čo chce bez nejakej miery zodpovednosti,“ zdôraznil.

Fico zopakoval informácie z predpoludňajšej bezpečnostnej rady a správu o náraste nenávistných prejavov v spoločnosti o 239 percent. (TASR)

O spôsobe účasti našej delegácie na zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia vo Švajčiarsku mala vláda rozhodnúť vo štvrtok, napokon rokovanie o dohode prerušili. Fico zdôraznil, že na postoj k dohode sú rôzne názory, no Smer ju považuje za „absolútne neprijateľnú“.

„Dlho sme diskutovali na tému pandemickej dohody, pretože sa o nej bude hlasovať v pondelok alebo v utorok vo Švajčiarsku. Na prístup vlády k tejto dohode sú rozdielne názory, preto definitívne rozhodnutie padne v pondelok ráno, kde vám oznámime, ako bude vláda konať a aké pokyny dostane delegácia, ktorá bude zastupovať Slovensko,“ skonštatoval premiér s tým, že delegácia môže byť proti, „vyvolať hlasovanie“, alebo sa aj zdržať. 

„Pandemická dohoda je pre nás absolútne neprijateľná a Smer ju nikdy nebude podporovať žiadnym spôsobom,“ vyhlásil Fico.

Vo švajčiarskej Ženeve sa bude od 19. do 27. mája konať 78. zasadnutie Svetového zdravotníckeho zhromaždenia. O znení pandemickej zmluvy zameranej na lepšiu prípravu na pandémie a boj proti nim sa rokovalo niekoľko rokov.

Členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa na jej znení dohodli v apríli. Návrh okrem iného potvrdzuje suverenitu krajín pri riešení otázok verejného zdravia v rámci ich hraníc. (TASR)

Premiér oznámil, že existuje „eminentné nebezpečenstvo ďalšieho útoku na verejného činiteľa“. Informácie mali byť vypovedané na bezpečnostnej rade.

Fico upozornil, že počet nenávistných útokov za posledný rok od atentátu výrazne narástol.

Vláda na zasadnutí schválila zostavenie špeciálnej skupiny z odborníkov z ministerstiev, generálnej prokuratúry či Rady pre mediálne služby, ktorá by vytvorila návod ako predchádzať ďalším potenciálnym útokom.

Mesto Handlová nemôže za atentát na mňa, vždy sa sem budem rád vracať, vyhlásil premiér.

Prevádzka jednej koľaje sa má spustiť v piatok v noci. Obe koľaje budú plne v prevádzke v sobotu v dopoludňajších hodinách.

TASR o tom informovala hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky Petra Lániková.

Ambiciou projektu je poukázať na pálčivé, tabuizované či kontrovérzne osobnosti dejín 20. storočia, spojené s totalitnými režimami, a mapovať ich odkazy vo verejnom priestore Slovenska dnes.

„Cieľom je poukázať na stále existujúce symboly bývalých totalitných režimov – pomníky, sochy, busty, pamätné tabule či názvy ulíc – ktoré odkazujú na osoby a udalosti späté s obdobím neslobody.

Hoci sa Slovensko stalo po roku 1989 demokratickou krajinou, v mnohých mestách a obciach dodnes pretrvávajú vizuálne a symbolické pozostatky režimov, ktoré porušovali ľudské práva, potláčali občianske slobody a prenasledovali svojich odporcov. Mnohé z týchto symbolov sú dodnes neprehliadnuteľnou súčasťou ulíc, parkov či školských dvorov, bez širšieho historického kontextu alebo kritického vysvetlenia.“

Viaceré sochy, pamätníky či ulice sa už v minulosti stali predmetom dohadov o tom, či ešte v 21. storočí patria do demokratickej spoločnosti.

„Prostredníctvom autentických výpovedí obyvateľov, návštevníkov i odborníkov sa vytvára priestor pre otvorenú diskusiu o tom, ako by sa spoločnosť mala k týmto pozostatkom minulosti stavať. V uliciach miest sú kladené otázky ľuďom rôznych vekových kategórií, názorových skupín a profesií, pretože každý má právo na historickú pamäť. Ambíciou nie je predkladať hotové riešenia, ale udržiavať živú diskusiu o tom, ako si ako spoločnosť pamätáme. Lebo ak sa prestaneme rozprávať, začneme zabúdať.“

Marek Čulen bol verný boľševik, jeden zo zakladateľov komunistického hnutia. Po komunistickom prevrate v roku 1948 sa dostal do najvyšších orgánov a štruktúr komunistickej strany, bol povereníkom poľnohospodárstva SNR v 50. rokoch. Čulenova práca a konanie ovplyvnilo životy a osudy desaťtisícov občanov-roľníkov počas násilnej kolektivizácie.