Poľský prezident Duda sa stretol s rumunským krajne pravicovým prezidentským kandidátom

Oznámil prokurátor, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Švédska kontrarozviedka SÄPO v pondelok oznámila zadržanie jednej osoby, ktorú podozrieva zo špionáže v hlavnom meste Štokholm.

„Verím, že už neexistuje žiaden dôvod, aby osoba zostala vo väzbe,“ uviedol vo vyhlásení prokurátor Per Lindqvist. „Podozrenie voči danej osobe neboli zamietnuté a predbežné vyšetrovanie pokračuje,“ dodal.

Právnik podozrivého povedal, že jeho klient poprel všetky obvinenia a tvrdí, „že neurobil nič zlé“. Podozrivý išiel po prepustení z väzby do nemocnice, pričom jeho právnik objasnil, že polícia počas zadržiavania použila neprimeranú silu. Právnik neposkytol žiadne podrobnosti o rozsahu zranení podozrivej osoby. Dodal, že zadržanie sprevádzalo niekoľko „zvláštnych okolností“. Tvrdí, že policajti kričali v cudzom jazyku, nemali na sebe uniformu a svoju totožnosť policajtov nepreukázali, až kým podozrivého neumiestnili do auta.

Švédske médiá zverejnili zábery zobrazujúce dvere bytu podozrivého, ktoré boli na základe týchto záberov otvorené nasilu. AFP pripomína, že SÄPO v pondelok uviedla, že operácia „prebehla pokojne“.

Verejnoprávna televízia SVT informovala, že SÄPO vyšetruje, či je tento prípad spojený so škandálom poradcu švédskej vlády pre národnú bezpečnosť Tobiasa Thyberga. Ten minulý týždeň odstúpil len krátko po vymenovaní do funkcie. Demisiu podal po tom, čo sa objavili jeho staršie fotografie z aplikácie na zoznamovanie Grindr.

Švédsky premiér Ulf Kristersson minulý týždeň povedal, že vláda vyšetruje, kto tieto fotografie poslal médiám. „Je dôležité vedieť, kto môže z tohto niečo získať,“ dodal.

SVT uviedla, že zadržaným a medzičasom už prepusteným diplomatom nie je spomínaný Thyberg, píše AFP. (TASR)

TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

V spoločnom liste zverejnenom zoskupením Fórum rodín rukojemníkov a nezvestných osôb apelovalo 67 bývalých rukojemníkov na lídrov USA a Izraela, že „iba okamžitý návrat VŠETKÝCH rukojemníkov prostredníctvom dohodnutej dohody vytvorí základ pre nádej, jednotu a obnovu nášho národa“.

Fórum uviedlo, že list bol adresovaný Netanjahuovi a odoslaný Trumpovi i americkému vyslancovi pre Blízky východ Steveovi Witkoffovi a vznikol v reakcii na pondelkové prepustenie americko-izraelského rukojemníka Edana Alexandra.

„Veríme, že izraelská vláda teraz stojí zoči-voči skutočnej príležitosti vrátiť sa k rokovaciemu stolu. Naliehavo žiadame všetkých zúčastnených na tomto procese: Prosím, neodchádzajte, kým nebude podpísaná komplexná dohoda,“ uvádza sa v liste.

„Väčšina izraelskej spoločnosti chce, aby boli rukojemníci doma – aj za cenu zastavenia vojenských operácií,“ cituje z listu AFP.

Rokovania o prepustení zajatcov zadržiavaných v Pásme Gazy prebiehajú a najnovšie sa konajú v katarskom hlavnom meste Dauha.

Samotný Netanjahu uviedol, že do Dauhy, ktorú v stredu navštívil aj Trump, vyslal delegáciu. Netanjahuova kancelária uviedla, že premiér s Witkoffom a jeho vyjednávacím tímom rokoval o „otázke rukojemníkov a nezvestných“.

„V najbližších dňoch vstúpime s plnou silou do Gazy, aby sme dokončili operáciu,“ povedal v pondelok Netanjahu počas stretnutia s vojakmi v zálohe. „Dokončenie operácie znamená poraziť Hamas. Znamená to zničiť Hamas,“ dodal.

Vojna v Pásme Gazy sa začala bezprecedentným útokom palestínskych militantov napojených na Hamas na územie Izraela 7. októbra 2023, pripomína AFP. Zahynulo pritom 1218 ľudí na izraelskej strane, väčšinou civilistov, vyplýva zo štatistiky tejto agentúry založenej na oficiálnych údajoch.

Z dovedna 251 rukojemníkov, ktorých počas útoku zavliekli do Gazy, tam stále zostáva 57 - vrátane 34, ktorí sú podľa izraelskej armády už mŕtvi.

Odvetná izraelská ofenzíva doposiaľ pripravila v Gaze o život najmenej 52.928 ľudí, taktiež väčšinou civilistov, vyplýva z údajov Hamasom riadeného ministerstva zdravotníctva v Gaze, ktoré Organizácia Spojených národov považuje za vierohodné. (TASR)

Tisíc ľudí pre požiar opustilo svoje domovy, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

V uplynulých rokoch postihla Kanadu séria lestných požiarov, avšak podľa AFP sú úmrtia obyvateľov zasiahnutých oblastí neobvyklé. Počas najhoršej sezóny lesných požiarov v Kanade v roku 2023 boli zaznamenaná úmrtia len z radov hasičov.

Kanadská federálna polícia v stredu potvrdila, že dve osoby zomreli pri požiari v Lac du Boonet v provincii Manitoba, kde zaznamenali nezvyčajne horúce, suché a veterné podmienky.

V uplynulých dňoch vydali orgány niekoľko nariadení na evakuáciu v Manitobe, vrátane Lac du Boonet, kde nariadili evakuáciu približne 1000 obyvateľom.

V Manitobe je aktívnych 24 požiarov, z ktorých päť je podľa orgánov považovaných za nekontrolovateľné. Jeden požiar na hranici s Ontáriom sa rozšíril na plochu 100.000 hektárov.

Momentálne v Kanade evidujú 92 požiarov, vrátane Britskej Kolumbie, Alberty, Saskatchewanu, Manitoby a Ontária. Orgány varujú pred intenzívnejšou sezónou lesných požiarov než obvykle kvôli suchu, ktoré postihuje viaceré oblasti. (TASR)

mája) stretne s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Oznámila to v stredu kancelária juhoafrického prezidenta, píše TASR podľa správ agentúr AP a Reuters.

„Prezident Ramaphosa sa stretne s Donaldom Trumpom v Bielom dome vo Washingtone, aby prediskutovali bilaterálne vzťahy, regionálne a globálne otázky spoločného záujmu,“ uviedla kancelária. „Prezidentova návšteva USA poskytuje platformu na reštartovanie strategického vzťahu medzi oboma krajinami,“ dodala.

Ramaphosa pricestuje do USA v pondelok (19. mája) a plánovaný odchod je vo štvrtok (22. mája), informuje AP.

Reuters konštatuje, že vzťahy medzi Juhoafrickou republikou (JAR) a USA sa od Trumpovho návratu do Bieleho domu výrazne zhoršili. Trump zastavil finančnú pomoc USA pre JAR, pričom vyhlásil, že Washington neposkytne ďalšie financie, pokým neprebehne vyšetrovanie údajnej konfiškácie pôdy a zlého zaobchádzania s „určitým skupinami ľudí“ v krajine.

Trumpova administratíva tento týždeň privítala 49 Juhoafričanov bielej farby pleti, ktorým udelila štatút utečenca, keďže ich považuje za obete rasovej diskriminácie.

USA sú po Číne druhým najväčším bilaterálnym obchodným partnerom JAR, píše Reuters. Biely dom sa k plánovanej návšteve juhoafrického prezidenta dosiaľ nevyjadril.

(TASR)

Agentúra Reuters tvrdí, že Izrael zintenzívnil svoje útoky v palestínskej enkláve v čase, keď je americký prezident Donald Trump na návšteve na Blízkom východe, píše TASR.

Väčšina obetí zahynula pri izraelských leteckých útokoch na domy v Džabálijí na severe enklávy. Izraelská armáda v stredu vydala nariadenia na evakuáciu v niekoľkých častiach mesta Gaza, čím podľa Reuters prinútila tisíce Palestínčanov opustiť svoje prístrešky.

Z mapy zverejnenej izraelskou armádou vyplýva, že nariadenie na evakuáciu sa vzťahovalo aj na niekoľko škôl, či nemocnicu Šifá - najväčšieho nemocničného komplexu v Gaze.

Krátko po nariadeniach o evakuácii podnikla izraelská armáda letecké útoky na viaceré ciele v meste Gaza, tvrdia zdravotníci a svedkovia útokov. „Niektoré obete sú stále na ceste a pod troskami, kam sa k ním záchranné a pohotovostné tímy nedokážu dostať,“ uviedlo vo vyhlásení ministerstvo zdravotníctva kontrolované palestínskym militantným hnutím Hamas.

Izraelská armáda sa k útokom dosiaľ nevyjadrila a uviedla len, že sa snaží overiť správy o týchto útokoch.

Izraelské médiá v stredu s odvolaním na bezpečnostných predstaviteľov informovali, že pri utorkovom útoku v meste Chán Júnis zrejme zahynul aj líder Hamasu Muhammad Sinwár a ďalší vysokopostavení predstavitelia militantnej skupiny. Spravodajský portál The Times of Israel (TOI) podotkol, že úmrtie Sinwára dosiaľ nebolo potvrdené. (TASR)

Zdôraznila, že opakovane naliehala na Izraela, aby našiel spôsob, ako ukončiť vojnu proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Poslanec Angelo Bonelli z Aliancie zelených, ako aj ľavice (AVS) na Meloniovú naliehal, aby izraelské kroky v Pásme Gazy odsúdila, a pýtal sa jej, či na protest zavedie sankcie, alebo odvolá talianskeho veľvyslanca v Izraeli.

Premiérka odpovedala, že v posledných mesiacoch niekoľkokrát hovorila so svojím izraelským náprotivkom Benjaminom Netanjahuom, pričom ho vždy podľa svojich slov vyzývala, aby sa usiloval ukončiť nepriateľské akcie a dodržiaval medzinárodné právo.

„Túto výzvu dnes opätovne zdôrazňujem vzhľadom na humanitárnu situáciu v Gaze, ktorú bez problémov môžem označiť za čím ďalej tým viac dramatickú a menej ospravedlniteľnú,“ vyhlásila Meloniová.

Taliansko podľa nej nesúhlasí s nedávnymi návrhmi izraelskej vlády, súčasne však poznamenala, že to nebol Izrael, kto s nepriateľskými akciami začal a že „za neľudskými útokmi Hamasu a krutosťou namierenou proti rukojemníkom bol zámer“.

Bonelli podľa agentúry ANSA Meloniovú obvinil, že nedokáže odsúdiť „vyhladzovanie“ Palestínčanov Izraelom v Pásme Gazy. „Robíte to kvôli politickej kalkulácii: dôležitejšie je neznepriateliť si Izrael a Washington,“ vyjadril presvedčenie politik.

Kritiku voči konaniu izraelskej vlády v palestínskej enkláve vyslovil v utorok aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. „To, čo robí vláda Benjamina Netanjahua, je neprijateľné,“ povedal Macron v rozhovore pre stanicu TF1 v súvislosti s blokádou prísunu pomoci do Pásma Gazy zo strany Izraela.

Netanjahu v reakcii Macrona obvinil, že nadržiava “vražednej islamistickej teroristickej organizácii“ a opakuje „jej odpornú propagandu“. „Macron opäť požaduje, aby sa Izrael vzdal a odmenil terorizmus,“ uviedol Netanjahu vo vyhlásení. (TASR)

Uviedli to v stredu americkí predstavitelia po tom, čo Kremeľ oznámil zloženie ruskej delegácie. Ruský prezident Vladimir Putin nie je uvedený v oficiálnom zozname členov delegácie. TASR o tom informuje podľa staníc Sky News a CNN.

Podľa CNN Trump, ktorý momentálne cestuje po krajinách Perzského zálivu, počas uplynulých dní opakovane podnecoval špekulácie, že by sa mohol zúčastniť na rokovaniach v Istanbule. Americkí predstavitelia tvrdia, že zmena Trumpovho harmonogramu by bola logisticky náročná a šlo by tiež o „diplomatickú výzvu“ pripraviť prezidenta na rokovania v tak krátkom čase.

Šéf Bieleho domu napriek tomu ešte v stredu uviedol, že si do poslednej chvíle necháva otvorenú možnosť, že vo štvrtok 15. mája pricestuje do Turecka. Biely dom oficiálne oznámil, že do Istanbulu pôjde za USA šéf rezortu diplomacie Marco Rubio, ako aj osobitní vyslanci Steve Witkoff a Keith Kellogg.

Štvrtkové priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule navrhol minulý týždeň Putin. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na to zareagoval, že do Turecka pricestuje osobne a na to isté vyzval aj Putina, ktorý má podľa neho rozhodujúce slovo v Rusku v otázke vojny.

Zelenskyj v utorok vyhlásil, že ak by sa americký prezident pridal k týmto mierovým rokovaniam, mohlo by to dať šéfovi Kremľa podnet na účasť. Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak v utorok ozrejmil, že Zelenskyj sa v Istanbule nestretne so žiadnym ruským predstaviteľom okrem Putina. Stanica Sky News informuje, že Zelenskyj je už na ceste do Turecka. Ukrajinský prezident tento týždeň avizoval, že sa v Ankare stretne s tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom.

Kremeľ v stredu večer zverejnil zoznam členov ruskej delegácie, ktorá má rokovať s ukrajinskými predstaviteľmi v Istanbule. Ruský prezident na tomto zozname chýba. Podľa oznámenia Kremľa delegáciu povedie Vladimir Medinskij. Ten bol hlavným ruským vyjednávačom aj počas mierových rokovaní pred troma rokmi. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Ruská raketa podľa guebernátora zasiahla priemyselný objekt v tomto meste na severovýchode Ukrajiny.

Sumská oblasť hraničí s ruskou Kurskou oblasťou a počas viac ako tri roky trvajúcej vojny je opakovane terčom ruských útokov, a to najmä v uplynulých mesiacoch, píše Reuters.

Ruský raketový útok na Sumy z 13. apríla tohto roku si vyžiadal najmenej 35 obetí vrátane dvoch detí a viac ako 110 osôb utrpelo zranenia. Dve balistické strely zasiahli centrum mesta, keď sa na uliciach schádzalo množstvo civilistov oslavujúcich Kvetnú nedeľu. Ukrajinská vláda po útoku odvolala vtedajšieho gubernátora Sumskej oblasti Volodymyra Arťucha, ktorého vo funkcii nahradil Hryhorov. Reuters pripomína, že Rusko odmieta, že by sa pri svojich útokoch zameriavala na civilistov. (TASR)