Odsúdený panamský exprezident opustil nikaragujské veľvyslanectvo, azyl dostal v Kolumbii

Stroj má byť následne upravený a využívaný ako nové prezidentské lietadlo Air Force One. Informovali o tom televízia ABC News a denník The New York Times (NYT) s odvolaním sa na viacerých vysokopostavených amerických predstaviteľov, píše TASR.

Išlo by o jeden z najväčších zahraničných darov, aké kedy vláda Spojených štátov prijala. Podľa dvoch zdrojov má byť lietadlo po skončení Trumpovho funkčného obdobia odovzdané jeho prezidentskej knižnici. To vyvoláva otázky, či Trump bude mať lietadlo k dispozícii aj po skončení prezidentského mandátu.

Zatiaľ čo katarský predstaviteľ označil návrh za predmet diskusií a Biely dom tvrdí, že akékoľvek prijaté dary budú v súlade so zákonom, plán vyvolal ostrú kritiku demokratov a organizácií pre transparentnosť. Podľa NYT poukazujú na možné prepojenie Trumpových oficiálnych povinností s jeho obchodnými záujmami na Blízkom východe a na hodnotu lietadla, ktoré by zrejme mohol neskôr osobne využívať. Cena takéhoto lietadla sa odhaduje na asi 400 miliónov dolárov (355,5 milióna eur).

Súčasné súkromné lietadlo amerického prezidenta, známe ako „Trump Force One“, je starší Boeing 757 z 90. rokov. Trump ho kúpil v roku 2011. Darované katarské lietadlo by mu poskytlo výrazne novší stroj, ak by ho aj po opustení úradu naďalej používal, píše denník.

Televízia ABC News informovala, že oznámenie o darovaní lietadla sa očakáva v najbližších dňoch. Trump sa pritom tento týždeň vydá na väčšiu zahraničnú cestu, počas ktorej navštívi tri krajiny na Blízkom východe vrátane Kataru.

„Každý dar od zahraničnej vlády sa prijíma výhradne v súlade so všetkými platnými zákonmi. Administratíva prezidenta Trumpa je odhodlaná konať transparentne,“ uviedla v reakcii hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová. (TASR)

V nedeľu o tom informoval predstaviteľ Červeného kríža Anthony Abah, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

„Hlásenia z terénu potvrdili zabitie najmenej 23 osôb pri rôznych útokoch,“ uviedol Abah. Podľa jeho slov utrpel bližšie nešpecifikovaný počet osôb zranenia. Mohlo pritom ísť o konflikty o využívanie pôdy medzi kočovnými pastiermi dobytka a usadlými poľnohospodármi, ktoré sú v tejto oblasti bežné, píše agentúra.

Polícia sa k útokom bezprostredne nevyjadrila. Niektoré z napadnutých oblastí boli terčom násilia už pred vyše mesiacom, keď si podobné útoky vyžiadali najmenej 56 obetí.

Štáty na severozápade a v centrálnej časti Nigérie už roky zažívajú strety medzi kočovnými pastiermi a miestnymi farmármi, v ktorých ide o vodu a pôdu. Násilnosti sa však prudko vystupňovali po vzniku veľkých zločineckých gangov, ktoré kradnú dobytok, prepadávajú a drancujú dediny a unášajú ľudí žiadajúc za ich prepustenie výkupné. Napätie býva podľa AFP posilnené aj náboženskými a etnickými rozdielmi. (TASR)