Kancelár Merz chce dosiahnuť, aby ľudia už nepovažovali za potrebné hlasovať za AfD

Vyplýva to z listu, ktorý mal k dispozícii portál Euractiv.com, informuje TASR.

Metsolová v liste vyzvala šéfku Európskej komisie (EK) Ursulu von der Leyenovú, aby prehodnotila použitie článku 122 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) na urýchlenie časti iniciatívy Rearm Europe - plánu na posilnenie európskeho zbrojného priemyslu a zvýšenie vojenských kapacít. Článok umožňuje Komisii predložiť návrh priamo Rade EÚ v prípade núdze – a tým obísť EP.

Iniciatíva Security Action for Europe (SAFE), predstavená v marci podľa článku 122, má poskytnúť členským štátom pôžičky až do výšky 150 miliárd eur z rozpočtu bloku na spoločné obstarávanie obranného vybavenia vyrábaného v Únii.

V apríli však Výbor EP pre právne veci (JURI) podporil právne stanovisko, ktoré odmieta navrhovaný postup EK. Tvrdí, že zvolený právny základ je procedurálne nevhodný, keďže návrh nespĺňa kritériá na použitie núdzových právomocí.

Metsolová by mohla vec postúpiť SDEÚ a podať žalobu v mene Parlamentu a v súlade s odporúčaním výboru. V liste adresovanom predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi a šéfke EK von der Leyenovej varuje, že obchádzanie štandardného legislatívneho postupu môže „podkopať demokratickú legitimitu oslabením legislatívnej a kontrolnej úlohy Parlamentu“.

„Ak Rada prijme toto nariadenie na základe článku 122 ZFEÚ, Parlament preskúma akt podľa článku 155 Rokovacieho poriadku“, čo je prvý krok k podaniu žaloby na SDEÚ. Súd potom rozhodne o spore medzi inštitúciami a o tom, či bol zvolený právny základ oprávnený, píše portál.

Rozhodnutie okrem Metsolovej kritizujú viacerí europoslanci, medzi nich patrí aj Manfred Weber, líder Európskej ľudovej strany (EPP).

Článok 122 bol prvýkrát zavedený do zmlúv EÚ v roku 2007 a podľa portálu stanice Euronews sa odvtedy použil vo veľmi malom počte situácií, napríklad počas pandémie COVID-19. (TASR)

TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP, AP a Reuters.

Podľa agentúr pôjde o prvé významné a oficiálne rozhovory medzi dvomi najväčšími svetovými ekonomikami s cieľom vyriešiť obchodnú vojnu, ktorú Trump rozpútal krátko po jeho januárovom návrate do Bieleho domu.

Za Spojené štáty by sa na rokovaniach v Ženeve mal zúčastniť minister financií Scott Bessent a obchodný splnomocnenec (USTR) Jamieson Greer. Presný dátum stretnutia zatiaľ nebol oznámený. Americké úrady však uviedli, že obaja predstavitelia odcestujú spoločne do Ženevy 8. mája a stretnú sa aj so švajčiarskou prezidentkou Karin Kellerovou-Sutterovou.

„Hospodárska bezpečnosť je národnou bezpečnosťou a prezident Donald J. Trump vedie doma aj v zahraničí cestu k silnejšej a prosperujúcejšej Amerike,“ uviedol Bessent vo vyhlásení. „Teším sa na produktívne rozhovory, keďže pracujeme na obnovení rovnováhy medzinárodného hospodárskeho systému tak, aby lepšie slúžil záujmom Spojených štátov,“ doplnil.

Z čínskej strany bude viesť delegáciu vicepremiér Che Li-feng, oznámilo tamojšie ministerstvo zahraničných vecí. „Vicepremiér Che, hlavný predstaviteľ Číny pre ekonomické a obchodné vzťahy so Spojenými štátmi, sa stretne s ministrom financií Bessentom,“ doplnilo ministerstvo.

Od nástupu Trumpovej administratívy späť do Bieleho domu v januári boli na čínske tovary uvalené nové clá vo výške až 145 percent, pričom k nim pribudli aj niektoré sektorové opatrenia. Peking reagoval odvetnými clami na americké výrobky vo výške až 125 percent.

Vzájomné colné opatrenia vyvolali napätie na finančných trhoch a podľa analýz prispeli k prudkému poklesu bilaterálneho obchodu medzi krajinami, píše AFP. (TASR)

Merz zas neskôr v televíznom rozhovore vyzval USA, aby sa nevmiešavali do vnútropolitických záležitostí jeho krajiny. Reagoval tým na podporu, ktorú krajne pravicovej strane Alternatíva pre Nemecko (AfD) vyjadrili viacerí americkí predstavitelia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Gratulujeme Friedrichovi Merzovi k jeho zvoleniu za kancelára v Nemecku,“ uviedla hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová. „Budeme pokračovať v spolupráci s Nemeckom a jeho vládou s cieľom zabezpečiť bezpečnosť Spojených štátov a Európy.“

Tieto diplomatické vyhlásenia prišli napriek ostrej kritike Berlína, ktorú pred niekoľkými dňami vyslovili americký šéf diplomacie Marco Rubio a viceprezident J. D. Vance v súvislosti s označením krajne pravicovej strany AfD za extrémistickú skupinu.

Vance prirovnal rozhodnutie Spolkového úradu pre ochranu ústavy (BfV) k postaveniu nového „berlínskeho múru“ proti protiimigračnej strane, s ktorej lídrom sa stretol na februárovej návšteve Nemecka.

Nový nemecký kancelár v utorok v rozhovore pre verejnoprávnu televíziu ZDF v tejto súvislosti vyhlásil, že USA by sa mali „vo veľkej miere zdržať zasahovania“ do nemeckej domácej politiky. Merz ďalej odsúdil nedávne „absurdné poznámky“ zo Spojených štátov bez toho, aby uviedol konkrétne výroky.

Jeho kresťanskodemokratický blok CDU/CSU zvíťazil vo februárových parlamentných voľbách práve pred AfD, ktorá sa umiestnila na druhom mieste s viac ako 20 percentami. Počas kampane podporoval krajne pravicovú stranu výrazne aj miliardár a Trumpov spojenec Elon Musk.

Merz oznámil, že so šéfom Bieleho domu Trumpom plánuje telefonovať vo štvrtok. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Protestujúci na najväčšom zhromaždení za posledné tri týždne demonštrovali najmä proti novej obrannej dohode so Spojenými štátmi, ale aj proti otvoreniu obrovskej bane na meď alebo sociálnym reformám.

Americký prezident Donald Trump po nástupe do Bieleho domu opakovane krajine pohrozil, že „prevezme späť“ kontrolu nad Panamským prieplavom, ktorý USA vybudovali a spravovali do roku 1999. Panamský prezident José Raúl Mulino preto v snahe zmierniť napätie minulý mesiac súhlasil s tým, aby mohli USA nasadiť svoj vojenský personál na panamských vojenských základniach pozdĺž prieplavu a využívať ich na tréning, cvičenia a „iné aktivity“.

Dohoda podľa AFP predstavuje veľký ústupok americkému prezidentovi, no u miestnych obyvateľov sa stretla s odporom. Tí ju vnímajú ako narušenie suverenity, a to najmä v kontexte vojenskej invázie Spojených štátov do Panamy v roku 1989. Cieľom vojenskej misie bolo vtedy zosadiť diktátora Manuela Noriegu.

Panamský prieplav je dôležitým bodom pre medzinárodný obchod. Ročne cezeň prejde viac ako 40 percent americkej kontajnerovej dopravy v hodnote približne 270 miliárd dolárov. (TASR)