Irán vyzval USA, aby sa vyhli nerealistickým postojom v rámci jadrových rokovaní

TASR o tom informuje podľa agentúry AP.

Administratíva to podľa zdroja univerzite oznámila v liste adresovanom jej rektorovi Alanovi Garberovi. Podľa agentúry AP ide eskaláciu Trumpovho sporu s touto prestížnou vzdelávacou inštitúciou. Ministerstvo školstva už rozhodlo o pozastavení federálnych grantov pre Harvard vo výške 2,2 miliardy dolárov a Trump sa tiež snaží vysokú školu zbaviť štatútu inštitúcie oslobodenej od daní.

Predstaviteľ ministerstva školstva uviedol, že Harvard nedostane žiadne nové federálne granty, kým „nepreukáže, že univerzita je riadená zodpovedne“ a kým inštitúcia nesplní požiadavky administratívy vo viacerých oblastiach. AP upozorňuje, že rozhodnutie sa dotkne federálnych výskumných grantov, nie finančnej pomoci, ktorú dostávajú študenti na pokrytie školného a poplatkov.

Nemenovaný predstaviteľ kritizoval Harvard za „závažné zlyhania“, za ktoré považuje šírenie antisemitizmu na univerzite, rasovú diskrimináciu, upustenie od prísnych štandardov a názorovú rozmanitosť. Pokiaľ by Harvardova univerzita chcela opätovne získať nové granty, podľa zdroja by musela začať rokovať s federálnou vládou a preukázať, že splnil jej požiadavky.

Trump a jeho administratíva odôvodňujú svoj nátlak na Harvardovu a ďalšie univerzity tým, že ide o reakciu na údajne nekontrolovaný antisemitizmus a podporu palestínskej militantnej skupiny Hamas. Obvinenia prichádzajúce z Bieleho domu sú založené na kontroverziách a nepokojoch počas protestov proti vojne v Pásme Gazy, ktoré sa vlani konali na pôde viacerých univerzít a ich kampusov.

Trumpovi poradcovia tiež často vykresľujú americké univerzity ako bašty antikonzervatívnych síl a tento stav je podľa nich potrebné napraviť.

(TASR)

výročia Schumanovej deklarácie, ktorá položila základy európskej jednoty, sa Európsky parlament (EP) rozhodol zriadiť Európsky rad za zásluhy. Ide o vôbec prvé európske vyznamenanie udeľované európskou inštitúciou. TASR o tom v pondelok informovalo Tlačové stredisko EP.

Toto nové civilné vyznamenanie bude ocenením úspechov jednotlivcov, ktorí významne prispeli k európskej integrácii a európskym hodnotám. V súčasnosti na úrovni Európskej únie (EÚ) neexistuje podobné vyznamenanie. Jeho cieľom je vyplniť túto medzeru a potvrdiť spoločnú európsku identitu v čase, keď globálne výzvy vyžadujú silnejšiu jednotu.

„Európu budujú jej občania a občianky a Európsky rad za zásluhy je určený práve im,“ povedala predsedníčka EP Roberta Metsolová. „Toto vyznamenanie oslavuje tých, ktorí sa neboja postaviť do čela, konajú s presvedčením a – podobne ako Robert Schuman – veria, že mier, demokracia a dôstojnosť nie sú len ideály, ale konkrétne činy. Pri príležitosti 75. výročia začiatku Európy vzdávame hold tým, ktorí ju ďalej budujú,“ dodala predsedníčka.

Návrhy na udelenie vyznamenania môže predložiť predseda EP, predseda Európskej rady, predseda Európskej komisie, hlavy štátov alebo predsedovia vlád a predsedovia parlamentov členských štátov. Každý rok potom špecializovaný výbor zložený z predsedu EP, dvoch podpredsedov a štyroch významných európskych osobností udelí ocenenie 20 laureátom.

Prvé slávnostné udeľovanie tohto vyznamenania by sa malo uskutočniť v roku 2026. (TASR)

Podľa primátora hlavného mesta Sergeja Sobjanina takmer 20 bezpilotných lietadiel zneškodnila protivzdušná obrana, avšak pre útok uzavreli moskovské letiská. Upozornila na to agentúra Reuters, informuje TASR.

Sobjanin na sociálnej sieti Telegram napísal, že najmenej 19 ukrajinských dronov bolo zničených, keď sa blížili k Moskve z rôznych smerov. Niekoľko úlomkov zo zostrelených bezpilotných lietadiel podľa neho dopadlo na diaľnice vedúce do mesta. Na zasiahnutých miestach pracujú záchranné zložky, avšak nedošlo k žiadnym škodám ani obetiam.

Ruský Federálny úrad pre leteckú dopravu (Rosaviacija) informoval, že pre útoky pozastavil lety zo všetkých štyroch moskovských, ako aj niekoľkých regionálnych letísk.

K útoku ukrajinských bezpilotných lietadiel na Moskvu došlo aj v noci na pondelok, keď ruská protivzdušná obrana zneškodnila štyri drony. Deje sa tak len niekoľko dní pred plánovaným prímerím, ktoré vyhlásil šéf Kremľa Vladimir Putin pri príležitostí osláv konca druhej svetovej vojny.

V Moskve sa na oslavách 9. mája očakáva prítomnosť viacerých svetových lídrov vrátane čínskeho prezident Si Ťin-pchinga či brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu. Vycestovať plánuje aj slovenský premiér Robert Fico. Ukrajinský prezident cez víkend vyhlásil, že Ukrajina nemôže zabezpečiť bezpečnosť politikov, ktorí sa na oslavách zúčastnia. (TASR)

Zhodli sa na tom, že Rusko musí najskôr súhlasiť s 30-dňovým prímerím, aby bolo možné viesť zmysluplné rozhovory o ukončení vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa agentúry DPA.

„Pokiaľ ide o situáciu na Ukrajine, lídri diskutovali o tom, že je potrebné, aby sa Rusko zaviazalo k 30-dňovému prímeriu, čím sa zabezpečia zmysluplné mierové rokovania. Ukrajina dokázala, že je ochotná a pripravená zasadnúť k rokovaciemu stolu a je stranou mieru," uviedla hovorkyňa britského premiéra.

Kyjev opakovane deklaroval, že je pripravený uzavrieť 30 dní trvajúce bezpodmienečné prímerie. Rusko tento návrh zatiaľ odmieta.

DPA pripomína, že Starmer a Macron stoja na čele koalície krajín, ktoré sú v prípade uzavretia dohody ochotné dohliadať na dodržiavanie prímeria na Ukrajine.

Lídri sa tiež v telefonáte dotkli viacerých bilaterálnych otázok. Koncom tohto roka sa očakáva samit oboch štátov a Starmer s Macronom sa dohodli na zintenzívnení spolupráce v oblastiach obrany a bezpečnosti a nelegálnej migrácie. (TASR)

Ide podľa nich o jediné riešenie aktuálnej politickej krízy. TASR informáciu prevzala z agentúry AFP.

„Žiadame okamžité rozpustenie Národného zhromaždenia a vypísanie predčasných parlamentných volieb,“ napísali protestujúci študenti vo vyhlásení na sociálnej sieti Instagram. Požiadavku zverejnili štyri dni po tom, čo sa k protestu na Sviatok práce po prvýkrát pridali aj odborové organizácie.

Demonštrácie sú reakciou na zrútenie betónovej nadstavby nad vchodom do zrekonštruovanej železničnej stanice v meste Nový Sad. Pri tragédii z 1. novembra 2024 zahynulo 16 ľudí, väčšinou študentov.

Časť srbskej verejnosti tragédiu spája s korupciou, ktorá v krajine podľa nich ovplyvňuje každodenný život, činnosť vládnych inštitúcií i realizáciu stavieb. Pod tlakom protestov už odstúpilo viacero srbských predstaviteľov vrátane premiéra Miloša Vučeviča.

Študenti doteraz požadovali najmä vyvodenie zodpovednosti za tragédiu, stíhanie osôb, ktoré napadli demonštrantov, zrušenie obvinení voči zadržaným študentom a vyšetrenie údajného použitia sonického dela počas marcovej demonštrácie. (TASR)