Britského kráľa Karola III. nakrátko hospitalizovali pre vedľajšie účinky liečby

Lietadlo typu Boeing 787-8 Dreamliner smerujúce na londýnske letisko Gatwick sa zrútilo krátko po štarte do štvrte Méghání Nagar v Ahmadábáde a dopadlo na budovu študentského internátu. Na jeho palube bolo podľa Air India celkovo 242 ľudí - okrem dvoch pilotov a desiatich členov posádky aj 169 občanov Indie, 53 Britov, sedem občanov Portugalska a jeden Kanaďan. Medzi cestujúcimi bolo 11 detí.

Spoločnosť Air India už v deň nešťastia potvrdila, že na palube lietadla zahynulo 241 osôb a jediný preživší je hospitalizovaný. Zvýšenie počtu obetí na 274 znamená, že okrem pasažierov a členov posádky zahynulo pravdepodobne aj 33 osôb v areáli internátu. Medzi obeťami na mieste sú traja lekári a tehotná žena, napísal server The Times of India.

Príčina zrejme najväčšieho leteckého nešťastia v Indii za posledné desaťročia je naďalej predmetom vyšetrovania. Objasniť má aj to, prečo sa lietadlo zrútilo 33 sekúnd po štarte. Indická vláda zriadila výbor na tento účel osobitnú komisiu, ktorej bude predsedať minister vnútra. Komisia by mala svoju správu zverejniť do troch mesiacov. Indickým úradom pomáhajú aj tímy z USA a Británie. (TASR)

Uviedli to v piatok výskumníci z newyorskej spoločnosti NewsGuard. Ich zistenia podľa agentúry AFP ukazujú, ako nepriatelia Spojených štátov využívajú rozdelenie americkej spoločnosti ako taktiku informačnej vojny, píše TASR.

Protesty v druhom najväčšom meste v USA vypukli minulý piatok proti raziám a zatknutiam zameraným na prisťahovalcov. Americký prezident Donald Trump demonštrácie, ktoré v niektorých ojedinelých prípadoch prepukli do násilností, označuje za vzburu a rozsah nepokojov opakovane zveličuje, napísala AFP. Na ich potlačenie reagoval mimoriadne netradičnými opatreniami - napriek namietaniu kalifornských úradov nariadil mobilizáciu 4000 príslušníkov Národnej gardy a 700 vojakov námornej pechoty.

Ruské, čínske a iránske zdroje napojené na štát podľa spoločnosti uverejnili približne 10.000 príspevkov a článkov o demonštráciách v Los Angeles a šírili nepravdivé tvrdenia o meste ako o „základni americkej apokalypsy“. Pridali sa tak k vlne deziformácií a konšpiračných teórií, ktoré sa o protestoch objavujú už v USA, uviedli výskumníci.

Pročínske účty na sieti X a čínske platformy, ako Douyin a Weibo, využili politickú roztržku medzi prezidentom USA Donaldom Trumpom a guvernérom Kalifornie Gavinom Newsomom a zverejňovali nepodložené tvrdenia, že Kalifornia je pripravená oddeliť sa od zvyšku USA a vyhlásiť nezávislosť.

Noviny sídliace v Teheráne zase rozšírili nepravdivú správu o tom, že populárny iránsky spevák a skladateľ, známy pod umeleckým menom Andy, bol v Los Angeles zadržaný Národnou gardou. Spevák tieto informácie sám poprel a vyzval ľudí, aby „fámam“ neverili.

Ruské médiá a proruskí aktivisti medzitým prijali pravicové konšpiračné teórie, šíriac napríklad nepodložené tvrdenia, že mexická vláda podnecovala demonštrácie proti Trumpovej imigračnej politike.

„Protesty sa odohrávajú na priesečníku viacerých slabých miest, ako je narušená dôvera v inštitúcie, šírenie nepravdivých tvrdení o nepokojoch prostredníctvom umelej inteligencie, politická polarizácia a ústup od bezpečnostných a moderátorských opatrení zo strany veľkých platforiem,“ uviedla výskumníčka spoločnosti NewsGuard McKenzie Sadeghiová.

Za pozoruhodnú označila zjavnú zhodu v Rusku, Číne a Iráne v šírení týchto dezinformácií. Tieto krajiny sa podľa nej pravidelne zapájajú do podobných aktivít, no je menej bežné, že postupujú takýmto koordinovaným spôsobom. „Tentoraz štátne médiá vystupňovali svoje správy, aby presadili svoje geopolitické záujmy a odvrátili pozornosť od vlastných domácich kríz,“ dodala. (TASR)

Informovala o tom v piatok agentúra AFP, píše TASR.

Muž oblečený v maskáčoch a obklopený partizánmi s puškami, ktorý sa identifikoval ako veliteľ Marlon Vásquez, vo videu zaslanom novinárom povedal, že útoky sa odohrali „uprostred osláv 61 rokov boja“ Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC), ktoré sa v roku 2016 odzbrojili v súlade s mierovou dohodou s vládou.

Niektoré skupiny však proces demobilizácie odmietli a preskupili sa do dvoch štruktúr. Okrem EMC, ktorý je najväčšou z disidentských skupín, vznikla ešte Segunda Marquetalia. Jej členovia pôsobia predovšetkým na severovýchode Kolumbie pri hranici s Venezuelou. EMC ovláda niekoľko častí departmentu Cauca, nad ktorými sa Bogota od vlaňajšieho októbra snaží získať kontrolu.

Útoky z utorka, pri ktorých ozbrojenci odpálili bomby umiestnené v autách a útočili aj s puškami z motocyklov, pripravili o život dvoch policajtov a piatich civilistov a zranili ďalších 28 ľudí. Úrady hlásili dovedna 24 útokov, podľa EMC ich však bolo až 40.

Len niekoľko dní predtým došlo k pokusu o atentát na prezidentského kandidáta Miguela Uribeho. Tohto senátora počas predvolebného zhromaždenia v Bogote zblízka postrelil 15-ročný páchateľ, pričom ho zasiahol do hlavy, krku a nohy. Uribe je momentálne v kritickom stave. EMC odmietol akúkoľvek účasť na streľbe odmietol. (TASR)

Stalo sa tak v súvislosti s násilnosťami, ktoré vyvolali zásahy úradov proti nelegálnymi migrantom, informuje TASR podľa správy televízie CNN.

Dve roty námornej pechoty, ktoré sú súčasťou 700-členného práporu mobilizovaného v pondelok v reakcii na protesty, prevzali na poludnie miestneho času (21.00 h SELČ) ochranu federálnej budovy Wilshire, kde boli predtým rozmiestnené jednotky Národnej gardy, povedal v piatok novinárom generálmajor Scott Sherman. V budove sídli mnoho federálnych úradov vrátane pobočky Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI).

Podľa Shermana sa námorná pechota zameria na ochranu federálneho majetku a personálu, nebude však vykonávať činnosti prináležiace bezpečnostným zložkám. Jej príslušníci budú mať štandardné vybavenie, ktoré zahŕňa prilbu, ochranný štít na tvár, obušok a plynové masky.

Príslušníci Národnej gardy, ktorí chránili federálnu budovu Wilshire, budú mať na starosti ochranu federálnych zamestnancov.

Sherman, ktorý velí 4000 príslušníkom Národnej gardy a 700 príslušníkom námornej pechoty vyslaným vládou Donalda Trumpa do Los Angeles, uviedol, že títo nikoho nezadržali. Môžu tak urobiť dočasne, keď zlyhajú všetky ostatné snahy o deeskaláciu, kým na miesto nedorazia príslušníci bezpečnostných zložiek.

Protesty, ktoré v niektorých prípadoch prerástli do násilností, vypukli v oblasti Los Angeles pred týždňom a boli reakciou na razie pracovníkov Imigračného a colného úradu (ICE) zamerané proti nelegálnym migrantom. Biely dom ich označil za „bežné deportačné operácie“.

V celých USA sa v sobotu očakávajú rozsiahle protesty v súvislosti s veľkou vojenskou prehliadku vo Washingtone – prvej za tri desaťročia - pri príležitosti 250. výročia založenia americkej armády. V ten istý deň oslávi Trump svoje 79. narodeniny. V súvislosti s prehliadkou, na ktorej sa zúčastní 150 vozidiel, 50 bojových lietadiel a viac ako 6600 vojakov a jej začiatok je plánovaný na 18.30 h miestneho času (nedeľa 00.30 h SELČ), vzniklo hnutie No Kings, ktoré avizovalo, že usporiada protesty na viac ako 2000 miestach po celej krajine. (TASR)

V príspevku na sieti X zdôraznil, že mier a diplomacia musia zvíťaziť nad eskaláciou. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v telefonáte s izraelským prezidentom Jicchakom Hercogom uistila Izrael, že má právo na obranu, podľa nej je však „životne dôležité“ zachovanie stability na Blízkom východe. Obe strany preto vyzvala na „maximálnu zdržanlivosť“, informuje TASR podľa stanice BBC.

Izrael v noci na piatok a aj neskôr počas dňa podnikol intenzívne útoky na jadrové a vojenské štruktúry Iránu, pričom nasadil stíhačky aj bezpilotné drony. Údery, ktoré Tel Aviv označuje za preventívne a nevyhnutné na zachovanie štátu Izrael, zabili vysokopostavených veliteľov iránskych ozbrojených síl vrátane náčelníka generálneho štábu Mohammada Bágherího a hlavného veliteľa Iránskych revolučných gárd Hosejna Salámího. Medzi obeťami je najmenej aj šesť odborníkov na jadrový výskum.

Irán v reakcii podnikol niekoľko vĺn odvetných útokov, pri ktorých vypálil na Izrael desiatky balistických rakiet. Väčšinu z nich sa podľa izraelskej armády podarilo zostreliť protivzdušnej obrane. V sobotu skoro ráno sa však v Jeruzaleme aj Tel Avive ozývali sirény a výbuchy.

Medzitým sa objavili aj správy o explózii a požiari na letisku v Teheráne, uviedla agentúra AFP. Iránske médiá tvrdili, že oblasť okolo letiska Mehrabád zasiahli dva projektily.

„Izraelské bombardovanie iránskych jadrových zariadení. Iránske raketové útoky na Tel Aviv. Dosť bolo eskalácie. Je čas prestať. Mier a diplomacia musia zvíťaziť,“ napísal Guterres v príspevku na X. Už predtým v piatok vyzval spolu s ďalšími lídrami na zachovanie maximálnej zdržanlivosti.

V súvislosti s izraelským útokom na Irán americký prezident Donald Trump apeloval na Teherán, aby uzavrel jadrovú dohodu so Spojenými štátmi „skôr, než z neho nič nezostane“. Adresoval mu aj varovanie, že ďalšie izraelské útoky budú ešte intenzívnejšie.

Von der Leyenová na sieti X uviedla, že v telefonáte s Hercogom zopakovala, že Izrael má právo brániť sa a chrániť svoj ľud. „Zároveň je nevyhnutné zachovať regionálnu stabilitu. Vyzývam všetky strany, aby konali maximálne zdržanlivo a usilovali sa o deeskaláciu situácie,“ dodala a zdôraznila význam diplomatického úsilia.

Izraelské útoky na Irán si podľa Teheránu vyžiadali najmenej 78 mŕtvych a viac než 320 zranených, väčšinou civilistov. Z Izraela hlásili jednu obeť a viac než 60 zranených. O život prišla žena, ktorá podľahla ťažkým zraneniam z prvého útoku iránskych balistických rakiet, informoval denník The Times of Israel. (TASR)

Cieľom dohody, ktorú OSN prijala pred dvoma rokmi, je regulovať medzinárodné vody. V Nice ju ratifikovalo ďalších 19 krajín. Francúzsko očakáva, že do septembra ich bude 60, čo je počet potrebný na to, aby nadobudla platnosť.

„Na tejto konferencii sa napriek zložitej geopolitickej situácii dosiahol významný pokrok v oblasti ochrany morí,“ povedal v piatok nemecký minister životného prostredia Carsten Schneider, ktorého citovala agentúra DPA. Jedným z cieľov OSN je účinne chrániť aspoň 30 percent svetových oceánov do roku 2030, oproti súčasným ôsmim percentám.

Podujatie, ktoré sa konalo od pondelka, tiež posilnilo impulz na riešenie otázky plastového odpadu, pričom približne 95 krajín vyzvalo na obmedzenie výroby primárnych plastov. Chcú, aby štáty mali povinnosť podávať správy o svojej výrobe, dovoze a vývoze, a aby sa v dohode objavil aj záväzok postupne vyradiť najviac problematické plastové výrobky a chemické látky, ktoré obsahujú.

Skupina štátov sa takisto usiluje o napredovanie v boji proti znečisteniu oceánov hlukom, zatiaľ čo UNESCO chce viac podporovať vzdelávanie o morskom prostredí. Na summite sa zúčastnené krajiny podľa agentúry AFP snažili o kolektívne zlepšenie situácie v oceánoch, a to v čase, keď sa pripravujú na náročné rokovania o ťažbe na morskom dne v júli a o zmluve o znižovaní plastového znečistenia v auguste.

AFP si všimla, že o fosílnych palivách, ktoré sú považované za hlavnú príčinu zmeny klímy, otepľovania oceánov a okysľovania morí, sa v Nice nediskutovalo. Sklamané zostali aj rozvojové krajiny, ktoré dúfali, že bohatšie štáty im poskytnú ďalšie finančné prostriedky. Približne 8,7 miliardy dolárov v priebehu nasledujúcich piatich rokov prisľúbili súkromní darcovia.

Konferencia organizovaná Francúzskom a Kostarikou bola v poradí treťou - a zatiaľ najväčšou - venovanou výlučne tomu, čo OSN nazýva „núdzovým stavom“ vo svetových oceánoch. Ďalší takýto summit je naplánovaný na rok 2028, hostiť ho bude Južná Kórea a Čile. Predošlé dva sa konali v New Yorku v roku 2017 a potom o päť rokov neskôr v Lisabone. (TASR)

Naprieč Izraelom sa podľa tamojších médií rozozvučali sirény. Desiatky rakiet vypálených z Iránu potvrdila aj izraelská armáda, ktorá vyzvala civilistov, aby sa ukryli. O niekoľko desiatok minút nato mohli kryty opäť opustiť, majú sa však zdržiavať v ich blízkosti, píše TASR.

„IDF identifikovali rakety vypálené z Iránu smerom na územie štátu Izrael,“ uviedla armáda vo vyhlásení s tým, že občania nemajú opúšťať chránený priestor. Irán podľa nej pri poslednej paľbe vypálil desiatky rakiet, niektoré z nich sa podarilo zachytiť.

V Jeruzaleme aj Tel Avive bolo podľa stanice CNN krátko po varovaní armády počuť hlasné výbuchy. Na záberoch agentúry Reuters z Tel Avivu vidieť stúpajúci dym po náraze strely do zeme. Bezprostredne nie je jasné, či išlo o priamy zásah alebo úlomok zo zostrelenej rakety.

Izraelské noviny Haaertz medzitým s odvolaním sa na záchranné zložky uviedli, že iránske rakety zasiahli niekoľko budov v centrálnej časti Izraela. Jedna z nich dopadla priamo do Tel Avivu, dodala izraelská televízia Channel 12.

Nový útok Irán podnikol v reakcii na piatkové izraelské údery, ktoré cielili predovšetkým na jeho jadrovú a vojenskú štruktúru. V Iráne si vyžiadali 78 obetí a viac než 320 zranených. Odvetné útoky v Izraeli zranili vyše 50 ľudí, z toho dvaja sú v kritickom stave.

(TASR)

Oznámil to v piatok francúzsky prezident Emmanuel Macron, podľa ktorého sa konferencia bude konať čo najskôr, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Macron oznámil odklad konferencie po tom, čo Izrael v piatok podnikol útoky v Iráne, pričom podľa izraelskej armády zasiahol najmenej 200 cieľov vrátane jadrových a vojenských objektov.

„Hoci sme túto konferenciu museli z logistických a bezpečnostných dôvodov odložiť, uskutoční sa čo najskôr,“ povedal Macron.

Spomínaná konferencia organizovaná Francúzskom a Saudskou Arábiou sa mala konať 17. až 20. júna v sídle OSN v New Yorku. Macron predtým povedal, že očakáva, že na tejto konferencii sa podniknú kroky „smerom k uznaniu Palestíny“. Toto tvrdenie bližšie nešpecifikoval, konštatuje AFP. V piatok zopakoval odhodlanie Francúzska uznať palestínsky štát za „akýchkoľvek okolností“.

Spojené štáty v utorok v diplomatickom demarši vyzvali vlády celého sveta, aby sa na konferencii nezúčastnili. V dokumente sa uvádza, že krajiny, ktoré po konferencii podniknú „protiizraelské kroky“, budú vnímané ako konajúce v rozpore so záujmami zahraničnej politiky USA a mohli by čeliť diplomatickým krokom zo strany Washingtonu. Konferencia je podľa USA kontraproduktívna vzhľadom na snahy o ukončenie vojny v Pásme Gazy a oslobodenie izraelských rukojemníkov.

Vojna v Pásme Gazy vypukla po útoku militantného hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023. Za 20 mesiacov v tejto vojne zahynulo podľa gazského ministerstva zdravotníctva najmenej 55.207 ľudí, väčšinou civilistov, píše AFP. (TASR)