Tanzánia potvrdila výskyt ochorenia spôsobeného vírusom Marburg

Podľa zdrojov agentúry Reuters však počas vlády Donalda Trumpa možnosť pokračovať v zhadzovaní pomoci nebola nikdy seriózne zvažovaná, informuje TASR.

Podľa jedného zo zdrojov agentúry Reuters bola takáto možnosť považovaná za nereálnu, pretože letecké zhadzovanie by zďaleka nestačilo pokryť potreby 2,1 milióna Palestínčanov. To podľa neho platí aj v kombinácii s pomocou, ktorú do palestínskej enklávy zhadzuje Jordánsko, Spojené arabské emiráty či Británia.

Ľudskoprávne skupiny dlhodobo kritizujú letecké zhadzovanie pomoci, ktoré považujú skôr za symbolické ako skutočne účinné. Agentúra Reuters uvádza, že obrovská potreba prísunu humanitárnej pomoci v Pásme Gazy si vyžaduje otvoriť pozemné trasy, aby sa do enklávy mohla dostávať vo väčších množstvách nákladnými autami. Ťažký zhadzovaný náklad padajúci na zem môže taktiež predstavovať nebezpečenstvo pre civilistov, ktorí sa náhlia k humanitárnej pomoci.

„Proste to nebolo súčasťou diskusií,“ uviedol zdroj pod podmienkou anonymity. „Nebolo to zvažované, pretože v súčasnosti to nie je vážna možnosť,“ zhodnotil iný zdroj. Rovnakú informáciu agentúre Reuters potvrdilo aj niekoľko ďalších nezávislých zdrojov.

Podľa niektorých vysokopostavených amerických predstaviteľov bola možnosť zhadzovania pomoci do Gazy „absolútne nereálna“ a aj keby k tomu Izrael povolil Spojeným štátom využívať jeho vzdušný priestor, nie je jasné, akú veľkú „prepravnú kapacitu“ by bolo možné zabezpečiť.

„Prezident Trump vyzval ku kreatívnym riešeniam, ktoré by pomohli Palestínčanom v Gaze. Vítame akékoľvek snahy, ktoré zabezpečia dodávky potravín obyvateľom Gazy a zabránia tomu, aby sa dostali do rúk Hamasu,“ uviedol zdroj z prostredia Bieleho domu.

Od konca júla letecky zhodili do Pásma Gazy palety s humanitárnou pomocou lietadlá z Nemecka, Holandska, Grécka, Talianska, Spojených arabských emirátov či Jordánska. (TASR)

Rozhovor sa uskutočnil tesne pred Putinovým piatkovým stretnutím s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na Aljaške, informuje TASR.

Podľa KCNA obaja lídri komunikovali v „príjemnej, priateľskej atmosfére“ a potvrdili „svoju vôľu posilňovať spoluprácu do budúcnosti“. Agentúra Jonhap upozornila, že ide o prvý raz, čo KĽDR zverejnila podrobnosti o telefonickom rozhovore svojho vodcu so zahraničným lídrom.

Kim Čong-un počas rozhovoru s Putinom vyjadril Moskve plnú podporu. Zdôraznil „pevné presvedčenie, že KĽDR bude vždy verná duchu dohody medzi KĽDR a Ruskom a bude plne podporovať všetky opatrenia, ktoré ruské vedenie prijme v budúcnosti,“ uviedla KCNA.

Tlačová služba Kremľa už predtým informovala, že Putin s Kimom sa počas rozhovoru zaviazali ďalej rozvíjať vzájomné vzťahy a diskutovali o nadchádzajúcom summite Putina s Trumpom. O ňom sa však Pchjongjang nezmienil.

Obe strany potvrdili záväzok rozvíjať priateľské vzťahy, dobré susedstvo a spoluprácu vo všetkých oblastiach v súlade so zmluvou o komplexnom strategickom partnerstve medzi Ruskom a Severnou Kóreou, podpísanou v Pchjongjangu 19. júna 2024, doplnil Kremeľ. Putin zároveň zablahoželal Kim Čong-unovi k 80. výročiu oslobodenia KĽDR od japonskej nadvlády.

Ruský prezident sa tiež vyjadril k nasadeniu severokórejských vojakov v konflikte medzi Moskvou a Kyjevom. Podľa Kremľa vysoko ocenil podporu Severnej Kórey a vyzdvihol statočnosť, hrdinstvo a obetavosť severokórejských vojakov. Podľa odhadu juhokórejskej spravodajskej služby vyslala Severná Kórea na podporu Moskvy viac ako 10.000 vojakov. (TASR)

Celoštátny výpadok postihol Irak v pondelok v dôsledku extrémnych horúčav, píše TASR.

Vysokopostavený predstaviteľ ministerstva energetiky v utorok pod podmienkou anonymity potvrdil, že „od polnoci sa vo všetkých provinciách obnovili“ dodávky elektrickej energie. Dodal však, že obnova „sa deje postupne“.

Ako prvé obnovili dodávky v meste Karbalá, kde sa očakáva príchod miliónov šiitských moslimských pútnikov na veľké náboženské slávnosti, dodal predstaviteľ. V irackej metropole Bagdad sa podľa neho sieť obnovila na 95 percent svojej normálnej kapacity.

Iracké ministerstvo energetiky v pondelok uviedlo, že „rekordný nárast teplôt“ v kombinácii s nárastom dopytu viedol k odstaveniu prenosových vedení, čo následne spôsobilo úplný výpadok dodávok elektrickej energie.

Výpadok nastal uprostred vlny horúčav, ktorá podľa irackých meteorologických služieb potrvá viac ako týždeň. Teploty v niektorých častiach krajiny stúpnu až na 50 stupňov Celzia.

AFP vysvetľuje, že väčšina domácností v Iraku sa spolieha na súkromné generátory, ktoré si zakúpili kvôli denným výpadkom verejnej elektrickej energie.

Proti nekvalitným službám v oblasti dodávok elektriny a vody vypukli v posledných rokoch v Iraku protesty. Vina za neefektívny systém dodávok elektriny v krajine bola opakovane pripisovaná korupcii a nedostatku paliva potrebného na prevádzku elektrární od invázie pod vedením USA v roku 2003, vysvetľuje agentúra DPA.

(TASR)

Podľa agentúry Reuters tento krok prichádza v čase rastúceho tlaku administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa na rozbitie vplyvných drogových skupín v krajine, informuje TASR.

Mexické úrady vo vyhlásení uviedli, že do USA bolo poslaných 26 uväznených osôb, ktoré Washington spája s drogovými skupinami. Mexiko zároveň potvrdilo, že americké ministerstvo spravodlivosti požiadalo o ich vydanie a prisľúbilo, že pre obvinených nebude žiadať trest smrti.

Medzi vydanými osobami je podľa agentúry AP aj Abigael González Valencia, líder skupiny „Los Cuinis“, ktorá má úzke väzby na obávaný kartel Jalisco New Generation. Washington túto skupinu označil za teroristickú organizáciu.

Ide už o druhý prípad za posledné mesiace, keď Mexiko vydalo členov kartelov obvinených z pašovania drog, vraždy a iných závažných zločinov v reakcii na tlak Trumpovej administratívy na obmedzenie dovozu drog cez hranice. Vo februári krajina americkým úradom vydala 29 údajných členov kartelov vrátane Rafaela Cara Quintera, ktorý je podozrivý z únosu, mučenia a vraždy špeciálneho vyšetrovateľa americkej protidrogovej agentúry DEA Enriqua „Kikiho“ Camarenu v roku 1985.

Trump často kritizuje Mexiko, Kanadu a Čínu za nedostatočné opatrenia v boji proti pašovaniu smrtiaceho opioidu fentanyl do Spojených štátov, kde ročne na predávkovanie zomrie približne 75.000 ľudí. Tento opioid sa prevažne vyrába v Mexiku zo surovín dodávaných najmä z Číny. (TASR)