Pri jazde na kajaku v Rakúsku zomrel 54-ročný Čech

Získané dáta budú ďalej využívané pri tvorbe vládnych politík. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Jonhap.

„Schránka pre ľudí“ podľa vyhlásenia kancelárie využíva formulár Google na zhromažďovanie otázok od verejnosti týkajúcich sa škály štátnych záležitostí, od hospodárstva až po zahraničné veci.

Kancelária zároveň uviedla, že všetky otázky zaslané prostredníctvom tejto platformy budú predložené prezidentovi, ktorý plánuje osobne zareagovať na tie, ktoré sa týkajú širokého verejného záujmu alebo si vyžadujú promptnú reakciu.

„Zriadenie poštovej schránky odráža pevné odhodlanie prezidenta I Če-mjonga komunikovať s ľuďmi,“ uviedla kancelária v tlačovej správe.

Juhokórejský prezident vo svojom príspevku na Facebooku napísal, že bude k otázkam pristupovať zodpovedne. Dodal, že hlas verejnosti vníma ako východiskový bod pri riadení štátu a ako mieru, podľa ktorej by sa mali určovať všetky smerovania vládnej politiky. (TASR)

Jej snahou je zabrániť opakovaniu rozsiahleho výpadku elektriny, ku ktorému došlo koncom apríla. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Výpadok 28. apríla prerušil internetové a telefonické spojenia, zastavil vlakovú dopravu a prácu v podnikoch a ponoril mestá do tmy. Incident postihol Pyrenejský polostrov a krátkodobo aj juh Francúzska.

Úrady sa týždne snažili zistiť, prečo k výpadku došlo. Nedávno vládou v Madride vydaná správa dospela k záveru, že príčin bolo hneď viacero, okrem iného prepätie v elektrickej sieti, ktoré vyvolalo reťazovú reakciu. Vláda poukázala na to, že systém nedisponoval dostatočnou kapacitou na reguláciu napätia.

Španielsko sa teraz v snahe zabrániť opakovaniu situácie chystá posilniť dohľad nad elektrickou sieťou. Vykonávať ho bude protimonopolný úrad CNMC, ktorý bude posudzovať povinnosti pri kontrole úrovne napätia a tiež preverovať schopnosť obnoviť dodávku energie.

Rovnako sa majú urýchliť reformy siete zamerané na účinnejšiu reguláciu napätia a tlmenie výkyvov. Práve tieto dva javy podľa AFP ovplyvnili systém pred jeho aprílovým kolapsom.

Medzi ďalšie opatrenia patrí skrátenie lehoty na výstavbu nových zariadení na využívanie veternej a solárnej energie a uľahčenie rozvoja skladovania energie na miestach využívajúcich obnoviteľné zdroje, najmä prostredníctvom batérií. (TASR)

Napísala to agentúra DPA, ktorá mala dokument k dispozícii. Podľa nej hlavy štátov a predsedovia vlád iba ubezpečia Kyjev o „trvalom zachovaní záväzkov spojencov poskytnúť podporu Ukrajine“, informuje TASR.

Dvojdňový summit NATO sa oficiálne začal v utorok večer štátnou večerou lídrov na pozvanie holandského kráľa Viliama-Alexandra a kráľovnej Maximy v kráľovskom paláci Huis ten Bosch. Prítomný je okrem iných aj americký prezident Donald Trump, SR zastupuje prezident Peter Pellegrini, ktorý večeru v príspevku na sieti Instagram označil za dobrú príležitosť hovoriť v neformálnom prostredí o témach summitu.

Zasadnutiu bude podľa očakávaní dominovať otázka zvýšenia obranných výdavkov. Spojenci by sa mali zhodnúť na tom, že budú na obranu vynakladať aspoň päť percent HDP, pričom tento cieľ splnia do roku 2035. Text spoločného vyhlásenia už v nedeľu schválili zástupcovia členských štátov.

Jednou z kľúčových tém stretnutia bude aj prebiehajúca vojna na Ukrajine, ktorú vo februári 2022 vojensky napadlo susedné Rusko. Vlaňajší summit Aliancie vo Washingtone sa skončil s prísľubom, že Ukrajina je na „nezvratnej ceste“ k členstvu v NATO. Vtedy bol prezidentom USA Joe Biden.

Tohtoročné vyhlásenie sa však namiesto toho zameria na širší prísľub pokračujúcej podpory Kyjeva, uviedli podľa magazínu Politico predstavitelia Aliancie. Podobnú informáciu priniesla aj agentúra DPA.

Trump a jeho administratíva verejne vylúčili, že Ukrajina vstúpi do NATO. Generálny tajomník Aliancie Mark Rutte napriek tomu v pondelok potvrdil, že jej cesta je stále „nezvratná“ a povedal, že zo summitu v Haagu vzíde komuniké, ktoré by malo obsahovať „dôležitú formuláciu“, ktorá by viazala nový záväzok Aliancie dávať päť percent HDP na obranu s podporou Ukrajiny.

V Haagu je prítomný aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa médií je možné, že sa na okraj summitu stretne s Trumpom. Na oficiálnom pracovnom zasadnutí v stredu sa však už nezúčastní. (TASR)

Benjamin Netanjahu prisľúbil, že zmarí snahy Teheránu obnoviť svoje jadrové zariadenia.

„Dosiahli sme historické víťazstvo,“ povedal Netanjahu v televíznom prejave k národu zverejnenom len niekoľko hodín po začiatku prímeria, na ktorom sa dohodli obe krajiny.

V takmer desaťminútovom prejave vyhlásil, že „Irán nikdy nebude mať jadrovú zbraň.“ „Zmarili sme iránsky jadrový projekt. A ak sa ho niekto v Iráne pokúsi obnoviť, budeme konať s rovnakým odhodlaním, s rovnakou intenzitou, aby sme zmarili akýkoľvek pokus," varoval Netanjahu.

Dodal, že izraelský útok na Irán sa zapíše „do análov izraelských vojen a budú ho študovať armády na celom svete“. Táto operácia zahŕňala opakované údery na iránske jadrové a raketové zariadenia, atentáty na vedúcich predstaviteľov armády a domácich tajných služieb, ako aj bombardovanie štátnych médií a väznice Evín v Teheráne. (TASR)

Podľa počiatočných odhadov amerických spravodajských služieb útoky jadrový program zrejme len vrátili späť o niekoľko mesiacov. S odvolaním sa na tri nemenované zdroje o tom informuje stanica CNN. Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová v reakcii správu spochybnila a údajný odhad označila za úplne nepravdivý.