Izrael má po útoku Iránu pripravené útočné i obranné plány

Benjamin Netanjahu prisľúbil, že zmarí snahy Teheránu obnoviť svoje jadrové zariadenia.

„Dosiahli sme historické víťazstvo,“ povedal Netanjahu v televíznom prejave k národu zverejnenom len niekoľko hodín po začiatku prímeria, na ktorom sa dohodli obe krajiny.

V takmer desaťminútovom prejave vyhlásil, že „Irán nikdy nebude mať jadrovú zbraň.“ „Zmarili sme iránsky jadrový projekt. A ak sa ho niekto v Iráne pokúsi obnoviť, budeme konať s rovnakým odhodlaním, s rovnakou intenzitou, aby sme zmarili akýkoľvek pokus," varoval Netanjahu.

Dodal, že izraelský útok na Irán sa zapíše „do análov izraelských vojen a budú ho študovať armády na celom svete“. Táto operácia zahŕňala opakované údery na iránske jadrové a raketové zariadenia, atentáty na vedúcich predstaviteľov armády a domácich tajných služieb, ako aj bombardovanie štátnych médií a väznice Evín v Teheráne. (TASR)

Podľa počiatočných odhadov amerických spravodajských služieb útoky jadrový program zrejme len vrátili späť o niekoľko mesiacov. S odvolaním sa na tri nemenované zdroje o tom informuje stanica CNN. Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová v reakcii správu spochybnila a údajný odhad označila za úplne nepravdivý.

Oznámila to v utorok izraelská armáda s tým, že k zrušeniu dochádza v dôsledku platného prímeria.

Armáda uviedla, že v súlade s príkazom izraelského ministra obrany Jisraela Kaca sa od 20.00 h miestneho času (19.00 h SELČ) obnovili všetky verejné aktivity v celej krajine. Opatrenie nateraz platí prinajmenšom do štvrtkového večera, keď sa situácia nanovo vyhodnotí.

Izrael zároveň otvoril svoj vzdušný priestor. Obnovenie letov do krajiny aj z nej oznámil izraelský úrad pre správu letísk (IAA). Podľa stránky Flightradar 24, ktorá zhromažďuje takéto údaje, svoj vzdušný priestor už znovu otvorili aj Irán a Irak.

Podľa izraelského ministerstva dopravy uviazlo v zahraničí 100 000 až 150 000 Izraelčanov po tom, ako židovský štát začal 13. júna útočiť na Irán a bezprostredne na to uzavrel svoj vzdušný priestor. Neskôr ho nakrátko otvoril pre tzv. repatriačné lety. Prostredníctvom nich alebo po mori sa do krajiny vrátili desaťtisíce Izraelčanov.

Izrael od začiatku vojny s Iránom zaviedol pre svojich obyvateľov prísne obmedzenia, zatvoril školy aj prevádzky, ktorých chod sa nepovažuje za nevyhnutný pre každodenný život. Všetky tieto reštrikcie sa utorkovým vyhlásením armády zrušili. (TASR)

Agentúre AP to povedal v utorok nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu.

Trump vraj Netanjahuovi povedal, že je čas zastaviť vojnu a vrátiť sa k diplomacii. Predstaviteľ Bieleho domu dodal, že Netanjahu vyjadril pochopenie pre Trumpov postoj.

Ejal Zamir dodal súčasne, že operácia proti Iránu teraz vstupuje do novej fázy. Píše o tom TASR s odvolaním sa na agentúru AFP.

„Ukončili sme významnú fázu, ale kampaň proti Iránu sa neskončila. Vstupujeme do novej fázy založenej na úspechoch tej súčasnej,“ uviedol vo vyhlásení generálporučík Zamir.

"Dnes, po hrdinskom odpore nášho veľkého národa, ktorého odhodlanie tvorí dejiny, sme svedkami uzavretia prímeria a ukončenia tejto 12-dňovej vojny, ktorú vyvolal avanturizmus a provokácie" Izraela, uviedol Pezeškiján v príhovore, o ktorom s odvolaním sa na oficiálnu tlačovú agentúru IRNA informovala agentúra AFP, píše TASR.

Podľa Pezeškijána Izrael nedosiahol svoje ciele a za svoju agresiu voči Iránu draho zaplatil.

„Agresívnemu nepriateľovi sa nepodarilo dosiahnuť svoje ciele“, ktorými bolo zničenie zariadení a narušenie jadrového výskumu v Iráne a vyvolanie sociálnych nepokojov, uvádza sa v posolstve, ktoré šíri tlačová kancelária iránskeho prezidenta a z ktorého citovala agentúra TASS.

Pezeškiján podľa TASS uviedol, že rozsah škôd v Izraeli spôsobených odvetnými údermi Iránu vyslal svetu jasný signál, že „cena tohto dobrodružstva proti veľkej krajine, akou je Irán, je strašná“.

Boje medzi Izraelom a Iránom vypukli 13. júna - dva dni pred tým, ako mali Teherán a Washington uskutočniť nové kolo rokovaní o iránskom jadrovom programe. Obe strany sa dostali do ostrého rozporu v otázke obohacovania uránu v Iráne - Teherán tento proces považuje za svoje „právo, o ktorom nemožno vyjednávať“, ale pre Washington je to „červená čiara“.

Americký prezident Donald Trump v noci na utorok oznámil, že Irán a Izrael sa dohodli na „úplnom a totálnom“ prímerí, ktoré má ukončiť ich 12 dní trvajúci vojnový konflikt.

Najskôr mali obe strany čas do utorka 06.00 h SELČ (07.30 h teheránskeho času), aby dokončili rozbehnuté operácie. Irán mal následne prímerie začať dodržiavať ako prvý, Izrael sa k tomuto režimu mal pridať po 12 hodinách. Obe strany však prímerie porušili, čo Trumpa nahnevalo - obzvlášť kritický bol voči Izraelu. Následne však americký prezident v utorok popoludní (SELČ) deklaroval, že prímerie je v platnosti. (TASR)

V čase, keď po 12 dňoch bojov medzi Iránom a Izraelom, ktoré zahŕňali aj americké údery v islamskej republike, nastalo krehké prímerie, Pezeškiján v telefonickom rozhovore s prezidentom Spojených arabských emirátov Muhammadom bin Zájidom Ál Nahjánom uviedol, že Izrael a USA „nemôžu presadiť svoje nespravodlivé ašpirácie silou“.

„Očakávame, že im pri rokovaniach so Spojenými štátmi vysvetlíte, že Iránska islamská republika sa len snaží presadiť svoje legitímne práva,“ vyhlásil Pezeškiján počas telefonátu s prezidentom SAE.

Irán sa podľa svojho prezidenta nikdy nesnažil a ani sa nesnaží získať jadrové zbrane. Pezeškiján zároveň vyhlásil, že Irán je pripravený rokovať. (TASR)

Dopyt po kove, o ktorý je záujem najmä v období kríz, tak klesol. 

Spotová cena zlata dosiahla po 17.00 h SELČ 3301,99 USD (2844,83 eura) za troyskú uncu (31,1 g) po tom, ako dosiahla najnižšiu úroveň od 11. júna.

„Cena zlata smeruje dnes nadol, k čomu prispieva vyšší rizikový apetít investorov,“ uviedol Ricardo Evangelista, analytik z maklérskej firmy ActivTrades. Poukázal na zvyšujúci sa optimizmus investorov, že v posledných dňoch mimoriadne napätá situácia na Blízkom východe sa časom upokojí.

O 2 % klesla popoludní aj cena striebra, ktorá dosiahla 35,40 USD/unca. Pokles zaznamenala aj cena paládia, a to o 1,3 % na 1063,25 USD za troyskú uncu. Cena platiny mierne vzrástla, konkrétne o 0,8 % na 1284,99 USD/unca. (TASR)