Tadžikistanskí migranti po útoku na koncertnú sálu pri Moskve utekajú z Ruska

David Barnea o tom podľa dvoch zdrojov portálu Axios rokoval s osobitným vyslancom USA pre Blízky východ Steveom Wiktoffom, informuje TASR.

Ochotu prijať Palestínčanov z Pásma Gazy údajne vyjadrila Etiópia, Indonézia a Líbya. Witkoff podľa zdrojov šéfovi Mosadu nič neprisľúbil a zatiaľ nie je jasné, či sa USA budú aktívne angažovať v tejto otázke.

Od začiatku vojny v Pásme Gazy musel takmer každý obyvateľ tohto územia aspoň raz opustiť svoj domov. Väčšina budov v palestínskej enkláve je po viac ako 19 mesiacoch izraelského ostreľovania úplne zničená alebo významne poškodená.

Izrael nedávno oznámil plán na presťahovanie všetkých dvoch miliónov obyvateľov Pásma Gazy do malej „humanitárnej zóny“ v meste Rafah pri hraniciach s Egyptom.

Táto iniciatíva vyvolala v Egypte a mnohých západných krajinách obavy z toho, že Izrael sa môže pripravovať na masové vysídlenie Palestínčanov z Gazy, čo už roky presadzujú ultranacionalistickí koaliční partneri izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a mnohí členovia jeho vlastnej strany. Izraelská vláda trvá na tom, že takýto odsun by bol dobrovoľný. Experti na medzinárodné právo však upozorňujú, že by išlo o vojnový zločin.

Vysídlenie všetkých Palestínčanov z Pásma Gazy krátko po nástupe do úradu navrhol aj americký prezident Donald Trump, podľa ktorého by sa následne mohlo začať s prestavbou zničeného územia.

Biely dom však údajne tento nápad zavrhol po širokom odpore medzinárodného spoločenstva vrátane amerických spojencov na Západe a v arabskom svete. (TASR)