Maďarský parlament bude voliť nového prezidenta v pondelok

Viac ako 560 ľudí sa podarilo evakuovať, informovala agentúra AP s odvolaním sa na admirála Frankyho Pasunu Sihombinga, veliteľa námornej základne v Manade.

Do záchrannej operácie bola nasadená loď pobrežnej stráže, šesť záchranných plavidiel a niekoľko nafukovacích člnov, uviedol Sihombing.

Posádky týchto plavidiel vytiahli z vody množstvo ľudí a previezli ich na neďaleké ostrovy. Niekoľkých preživších v záchranných vestách zachránili aj miestni rybári.

Na sociálnych sieťach boli zverejnené fotografie a videá zachytávajúce vydesených cestujúcich, väčšinou oblečených v záchranných vestách, ako skáču do mora, zatiaľ čo z horiacej lode sa valia oranžové plamene a čierny dym.

Bezprostredne neboli hlásené žiadne zranenia ani nezvestní. Úrady predtým uviedli, že zomrelo päť ľudí, no indonézsky Národný pátrací a záchranný úrad (BASARNAS) v pondelok ráno korigoval počet obetí po tom, čo boli dvaja cestujúci vrátane dvojmesačného dieťaťa, pôvodne hlásení ako mŕtvi, zachránení.

Požiar, ktorý vznikol na korme trajektu, bol uhasený do hodiny. Trajekt mal podľa oficiálnych údajov prevážať iba 280 cestujúcich a 15 členov posádky, no BASARNAS potvrdil, že bolo zachránených 568 ľudí a vytiahnuté tri mŕtve telá; medzi obeťami je aj tehotná žena.

V Indonézii je bežné, že počet cestujúcich na lodiach alebo trajektoch sa líši od oficiálnych zoznamov, čo prispieva k nehodám a komplikuje pátracie a záchranné akcie. Keďže Indonézia sa rozkladá na viac ako 17.000 ostrovoch, trajekty sú tam bežným spôsobom dopravy. Podobné nešťastia sa vyskytujú pravidelne a sú často spôsobené nedostatočnými bezpečnostnými opatreniami. (TASR)

júla v Istanbule na úrovni námestníkov ministrov zahraničných vecí. Uviedol to v nedeľu hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bagháí. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru TASS.

„V reakcii na žiadosť európskych krajín Irán súhlasil s usporiadaním nového kola rokovaní s tromi európskymi signatármi JCPOA (Spoločného komplexného akčného plánu),“ povedal Bagháí iránskej štátnej televíznej a rozhlasovej spoločnosti IRIB.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v piatok telefonoval so svojimi kolegami z Británie, Francúzska a Nemecka, ako aj so šéfkou európskej diplomacie Kajou Kallasovou. Tí ho varovali, že ak sa Irán čoskoro nevráti k rokovaniam, aktivujú mechanizmus známy ako „snapback“, ktorý opätovne zavedie sankcie zrušených dohodou z roku 2015 o obmedzení iránskeho jadrového programu.

Irán a Spojené štáty viedli päť kôl jadrových rokovaní sprostredkovaných Ománom. Šieste kolo rozhovorov sa malo konať 15. júna v ománskom hlavnom meste Maskat, ale bolo zrušené po tom, ako Izrael dva dni predtým zaútočil na Irán. Rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa pripojiť sa k Izraelu a zaútočiť na iránske jadrové zariadenia však tieto rozhovory fakticky ukončilo.

Irán opakovane popiera, že by sa snažil získať jadrové zbrane. Spoločný komplexný akčný plán zaviedol významné obmedzenia pre iránsky jadrový program výmenou za zmiernenie sankcií. Tento ťažko dosiahnutý kompromis sa však začal rozpadať v roku 2018 počas prvého funkčného obdobia prezidenta Trumpa, keď Spojené štáty od dohody jednostranne odstúpili a opätovne zaviedli sankcie voči Teheránu. (TASR)

„Nariadenie izraelskej armády na hromadné vysídlenie je ďalšou zničujúcou ranou pre už aj tak krehké zásobovanie, ktoré udržiava obyvateľov Pásma Gazy nažive,“ uvádza sa vo vyhlásení OCHA.

Nariadenie „obmedzí schopnosť OSN a našich partnerov bezpečne a efektívne sa pohybovať v Gaze a utlmí prístup humanitárnej pomoci tam, keď je to najviac potrebné“.

Zamestnanci OSN napriek tomu zostávajú na mieste, pričom ich rozmiestnenie poznajú všetky „relevantné“ strany. Agentúra OSN zároveň vyzvala na ochranu všetkej civilnej infraštruktúry v oblasti. Útoky na nemocnice, vodovody a centrá pomoci by mali „život ohrozujúce následky“.

Evakuačné nariadenie sa týka obyvateľov a vysídlených osôb v okolí mesta Dajr al-Balah, kde izraelská armáda rozširuje svoje operácie vrátane území, kde doteraz nepôsobila.

Hovorca izraelskej armády, komunikujúci v arabčine, vyzval Palestínčanov, aby sa v záujme svojej bezpečnosti presunuli na juh smerom k oblasti al-Mawásí na pobreží Stredozemného mora, ktorá bola označená za „humanitárnu zónu“.

Podľa OCHA sa v čase vydania príkazu na evakuáciu v oblasti nachádzalo 50-tisíc – 80-tisíc ľudí.

To znamená, že na vyše 87 percentách celkovej rozlohy Pásma Gazy bola buď nariadená evakuácia, alebo ju okupuje izraelská armáda. To prinútilo 2,1 milióna civilistov presunúť sa do „fragmentovanej oblasti“ zaberajúcej 12 percent Pásma Gazy, kde skolabovali základné služby.

Izrael v nedeľu odobral povolenie na pobyt vedúcemu kancelárie OCHA Jonathanovi Whittallovi, ktorý opakovane odsúdil humanitárne podmienky v Pásme Gazy. (TASR)

Stalo sa tak mesiac po tom, čo ho zadržali po vlaňajšom úteku z väznice s maximálnym stupňom stráženia. Uviedla to ekvádorská väzenská správa (SNAI), informovala agentúra AFP.

Macías Villamar utiekol z väznice v Guayaquile začiatkom roka 2024 a bol znovu zadržaný 25. júna v prístavnom meste Manta. Americká prokuratúra ho v neprítomnosti obvinila v siedmich bodoch z obchodovania s drogami, sprisahania a trestných činov súvisiacich so strelnými zbraňami vrátane ich pašovania. V prípade uznania za vinného mu hrozí doživotný trest odňatia slobody.

Macías Villamar, bývalý taxikár, minulý týždeň na súde v Quite súhlasil so svojím vydaním do Spojených štátov. Je prvým Ekvádorčanom vydaným do zahraničia od minulého roka, keď občania v referende schválili návrhy prezidenta Daniela Nobou na posilnenie boja proti zločineckým skupinám.

Podľa americkej prokuratúry Villamarov gang Los Choneros spolupracuje s neslávne známym mexickým kartelom Sinaloa a kontroluje kľúčové pašerácke trasy medzi Južnou Amerikou a Spojenými štátmi.

Po úteku Macíasa Villamara z väzenia sa násilie páchané gangmi v Ekvádore vystupňovalo. V dôsledku toho prezident Daniel Noboa vyhlásil v celej krajine niekoľkomesačný výnimočný stav.

Násilie však nepoľavilo: Ozbrojení a maskovaní muži vtrhli začiatkom januára počas živého vysielania do štúdia štátnej televíznej stanice TC v Guayaquile a na krátky čas zajali niekoľko novinárov a ďalších zamestnancov.

Podľa údajov vlády v súčasnosti cez ekvádorské prístavy prechádza viac ako 70 percent všetkého kokaínu na svete. Vlani zaistili v Ekvádore rekordných 294 ton drog, najmä kokaínu. (TASR)