Google pozastavil funkciu chatbota Gemini generovať obrázky, nepresne zobrazoval historické postavy

Informovala o tom agentúra DPA, píše TASR.

"V súčasnom svete nesmie dochádzať k šíreniu jadrových zbraní," povedal Zelenskyj vo svojom večernom príhovore. "Je dôležité, aby v tomto existovalo americké odhodlanie, odhodlanie prezidenta (Donalda) Trumpa," zdôraznil.

Ukrajinský prezident poukázal na to, že Rusko používa vo vojne na Ukrajine iránske drony. "Rozhodnutiu Iránu podporiť Rusko prinieslo našej krajine rozsiahlu deštrukciu a devastujúce human losses ľudské straty našej krajine a mnohým iným," vyhlásil.

Zároveň vyzval na zameranie sa na diplomaciu. "Diplomacia musí začať pracovať. Pracovať všade – na Blízkom východe, v regióne Perzského zálivu a tu v Európe – na Ukrajine," povedal Zelenskyj.

USA uskutočnili útoky na iránske jadrové zariadenia v noci na nedeľu. Zasiahli tak do konfliktu Teheránu s Izraelom, ktorý spustil svoje operácie proti Iránu 13. júna s deklarovaným cieľom zabrániť mu vyrobiť jadrové zbrane. Irán takýto zámer neustále popiera. Na izraelské údery reagoval odvetnými útokmi. (TASR)

Vyplýva to z dokumentu, ku ktorému sa v nedeľu dostala agentúra Reuters, informuje TASR.

Vyjadrenie zaslané predstaviteľom Európskej únie pred pondelkovým zasadnutím ministrov zahraničných vecí členských štátov tvrdí, že diplomatická služba EÚ nezohľadnila výzvy, ktorým je Izrael vystavený, a zakladá sa na nepresných informáciách.

"Ministerstvo zahraničných vecí Izraelského štátu odmieta tento dokument... a považuje ho za úplné morálne a metodologické zlyhanie," píše sa v nóte s tým, že zamietnutá by mala byť celá správa. Tú predložia v pondelok ministrom zahraničných vecí.

V internom hodnotení EÚ sa uvádza, že kroky Izraela v Pásme Gazy nie sú v súlade so zásadami, na ktorých je založená jeho úzka spolupráca s Úniou, informovala v piatok s odvolaním sa na diplomatické zdroje agentúra DPA.

Asociačná dohoda medzi Európskou úniou a Izraelom stanovuje základné rámce obchodných a politických vzťahov medzi oboma stranami. Dodržiavanie ľudských práv a demokratických zásad sa v nej považuje za základný prvok ich spolupráce.

Prehodnotenie vzťahov iniciovalo viacero členských štátov vrátane Holandska. Niektoré krajiny vinia Izrael, že svojím postupom vo vojne v palestínskej enkláve porušuje zásadu rešpektovania ľudských práv. Otázka dodržiavania dohody bola predmetom intenzívnych diskusií už v minulom roku na podnet Španielska a Írska.

O humanitárnej situácii v Pásme Gazy a možnej revízii dohody diskutovali minulý týždeň na plenárnom zasadnutí aj poslanci Európskeho parlamentu. Predseda Európskej rady António Costa na začiatku mesiaca kritizoval Izrael pre pokračujúcu ofenzívu a naznačil, že EÚ môže vo svojom novom hodnotení usúdiť, že Izrael neplní svoje záväzky. Z tohto dôvodu by Brusel mohol navrhnúť zmeny v asociačnej dohode a degradovať vzájomné vzťahy. Vyžadovalo by si to však súhlas všetkých 27 členských štátov. (TASR)

V činnosti je znovu protivzdušná obrana, aby odvrátila hrozbu, oznámila v noci na pondelok izraelská armáda. Vo viacerých oblastiach krajiny sa ozvali sirény. Obyvatelia dostali pokyn, aby vyhľadali úkryt a zostali tam až do odvolania, informuje TASR podľa agentúry DPA.

Izraelská armáda predtým uviedla, že v nedeľu uskutočnila útoky na iránske vojenské ciele vrátane infraštruktúry pre odpaľovanie a skladovanie rakiet, informovala agentúra AFP. Do úderov sa zapojilo približne 20 stíhačiek a zasiahli aj lokality s vojenskými satelitmi a radami.

Nové údery prišli po nočnom útoku Spojených štátov, ktorý podľa Washingtonu zničil iránsky jadrový program, hoci niektorí predstavitelia upozornili, že rozsah škôd nie je jasný.

Izrael v nedeľu útočil aj na viacero miest na severozápade Iránu, uviedli miestne médiá. Priniesli tiež správy o smrti najmenej troch ľudí v sanitke v strednom Iráne, ktorú podľa nich zasiahlo izraelské letectvo. (TASR)

Informovali o najmenej jednom zranenom, píše TASR podľa agentúry AFP, ktorej novinári počuli v meste hlasné výbuchy.

"Ďalší masívny útok na hlavné mesto. Možno niekoľko vĺn nepriateľských dronov," uviedol vedúci vojenskej správy Kyjeva Tymur Tkačenko. "Zostaňte v úkrytoch, kým nebezpečenstvo trvá," vyzval obyvateľov.

Novinári AFP v Kyjeve počuli bzučanie dronu letiaceho nad centrom mesta, ako aj explózie a streľbu, ktorou sa mobilné skupiny protivzdušnej obrany pravdepodobne snažili dron zneškodniť. (TASR)

Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

„Žiadna čisto vojenská reakcia nemôže priniesť želané výsledky,“ povedal Macron na zasadnutí rady pre obranu v Paríži. „Obnovenie diplomatických a technických rozhovorov je jedinou cestou k dosiahnutiu cieľa, o ktorý sa všetci snažíme, ktorým je zabrániť Iránu získať jadrové zbrane,“ dodal bez toho, aby priamo kritizoval americkú intervenciu.

Macron predtým v spoločnom vyhlásení s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom a britským premiérom Keirom Starmerom apeloval na Irán, aby nepodnikal žiadne ďalšie kroky, ktoré by mohli destabilizovať región.

V telefonáte s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom tiež vyzval Teherán na zníženie napätia a „maximálnu zdržanlivosť“ po amerických úderoch na tri závody jadrového programu. V nedeľu hovoril aj s lídrami Saudskej Arábie, Ománu, Spojených arabských emirátov a Kataru.

Francúzske ministerstvo zahraničných vecí po nedeľňajšom rokovaní obrannej rady oznámilo, že Paríž vyšle vojenské lietadlá na pomoc s evakuáciou francúzskych občanov z Izraela na Cyprus, ak to povolí izraelská vláda, informovala agentúra AP. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Požiar vypukol v nedeľu ráno a grécke úrady sa rozhodli preventívne evakuovať aj viac ako desať dedín v okolí tábora. S plameňmi bojovalo približne 100 hasičov, 30 hasičských áut, dve hasiace lietadlá a desať vrtuľníkov, uviedol hasičský zbor.

AFP vysvetľuje, že Chios, ležiaci pri západnom pobreží Turecka, je častým miestom vylodenia migrantov, ktorí sa snažia dostať do Európy.

Grécki hasiči za posledných 24 hodín zaevidovali približne 50 požiarov v celej krajine a varovali, že úroveň nebezpečenstva zostáva „veľmi vysoká“ až do pondelka. Podľa vedcov suché, veterné letá v krajine a zvyšujúce sa teploty spôsobujú, že Grécko je na lesné požiare obzvlášť náchylné, dodáva AFP. (TASR)

Informovala o tom agentúra AP, píše TASR.

„Podnikneme všetky opatrenia, ktoré sú potrebné,“ povedal veľvyslanec Iránu pri OSN Amír Saíd Iravání na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN. Zvolali ho na žiadosť Teheránu po tom, ako USA zasiahli do izraelsko-iránskeho konfliktu údermi na tri jadrové komplexy v islamskej republike.

„Spojené štáty, stály člen tejto rady... sa znova uchýlili k nezákonnej sily, viedli vojnu proti mojej krajine, pod vymyslenou a absurdnou zámienkou – zabrániť Iránu získať jadrové zbrane,“ povedal Iravání. Izraelského premiéra Benjamina Netanjahua obvinil, že sa mu podarilo doviesť amerického prezidenta Donalda Trumpa k zatiahnutiu USA do „ďalšej nákladnej a bezdôvodnej vojny“.

Iravání označil americké a izraelské útoky proti svojej krajine za porušenie medzinárodného práva. Zároveň vyhlásil, že Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT) bola premenená na politickú zbraň a namiesto garantovania práva na mierovú jadrovú energiu bola zneužitá ako zámienka na agresiu.

Izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Danon vyzdvihol USA za zásah proti Iránu. „Takto vyzerá posledná línia obrany, keď všetky ostatné neuspeli,“ vyhlásil a obvinil Irán, že využíval rokovania o svojom jadrovom programe na získanie času na výrobu rakiet a obohacovanie uránu.

„Cena za nekonanie by bola katastrofálna. Nukleárny Irán by bol rozsudkom smrti práve tak pre vás, ako by bol pre nás,“ povedal Danon Bezpečnostnej rade.

Čínsky veľvyslanec Fu Cchung uviedol, že mier na Blízkom východe nemožno dosiahnuť vojenskou silou. „Diplomatické prostriedky na riešenie iránskej jadrovej otázky neboli vyčerpané a stále je nádej na mierové riešenie,“ povedal.

Úradujúca veľvyslankyňa USA Dorothy Sheaová však povedala, že nadišiel čas, aby Washington konal rozhodne. BR OSN by podľa nej mala vyzvať Irán, aby upustil od svojho úsilia o zničenie Izraela a ukončil snahu získať jadrové zbrane.

Ruský veľvyslanec Vasilij Nebenzia spomenul tvrdenia USA z roku 2003 o irackých zásobách chemických a biologických zbraní. „Znova nás žiadajú, aby sme verili rozprávkam USA, aby sme znova spôsobili utrpenie miliónom ľudí žijúcim na Blízkom východe,“ vyhlásil podľa agentúry Reuters. (TASR)

Informovali o tom agentúry AFP a AP, píše TASR.

„Nie je politicky korektné používať výraz zmena režimu, no ak súčasný iránsky režim nedokáže UROBIŤ IRÁN ZNOVA SKVELÝM, prečo by nemohla byť zmena režimu?“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti. Doplnil aj skratku MIGA (Make Iran Great Again).

Jeho vyhlásenie sa zdá byť v rozpore s vyjadrením amerického ministra obrany Petea Hegsetha na tlačovej konferencii v nedeľu dopoludnia, na ktorej hovoril o bombardovaní troch iránskych nukleárnych komplexov z uplynulej noci. „Táto misia nebola a nie je o zmene režimu,“ povedal Hegseth.

Od Trumpovej vlády prišlo viacero zastrašujúcich vyhlásení, hoci zároveň vyzvala na obnovenie rokovaní Washingtonu a Teheránu o iránskom jadrovom programe. Podľa AP je preto ťažké získať jasnú predstavu o tom, či šéf Bieleho domu len podpichuje protivníka, alebo používa provokatívne slová, ktoré by mohli rozšíriť konflikt medzi Izraelom a Iránom.

Až do Trumpovho najnovšieho statutu vysielali jeho viceprezident, šéf Pentagónu, hlavný vojenský poradca a minister zahraničných vecí koordinovaný odkaz o presvedčení, že dôsledky úderu na Irán sa budú dať zvládnuť a že nedostatok vojenského potenciálu Teherán ho donúti vrátiť sa k rokovaciemu stolu.

Hegseth uviedol, že USA sa „nesnažia o vojnu“ s Iránom, kým viceprezident J. D. Vance povedal, že americké údery dali Teheránu možnosť návratu k rozhovorom s Washingtonom. (TASR)