Thunbergová sa pridala k protestu proti rozšíreniu letiska

Ukázal to nový výskum Granthamovho výskumného inštitútu pri univerzite London School of Economics (LSE). Jeho autori vypracovali dosiaľ najväčšiu svetovú analýzu súdnych sporov v tejto oblasti, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Podobne ako v predchádzajúcich rokoch, aj vlani väčšinu nových konaní iniciovali mimovládne organizácie alebo jednotlivci, ktorí ich využívajú na presadenie širších cieľov v oblasti zmeny klímy, napríklad na boj proti projektom týkajúcim sa fosílnych palív.

Súdne spory sa však čoraz viac využívajú aj na odmietanie alebo úpravu prijatých opatrení. Z 226 prípadov podaných v roku 2024 obsahovalo 60 - teda približne 27 percent -, argumenty, ktoré boli v rozpore s klimatickými cieľmi, poznamenala jedna z autoriek výskumu, Joana Setzerová.

Oproti roku 2023, keď do tejto kategórie patril každý piaty prípad, ide o nárast. Podľa výskumníčky to odráža rastúcu politickú polarizáciu v otázke opatrení na ochranu klímy, najmä v USA, kde sa vyskytlo najviac takýchto prípadov. Preto sa očakáva, že tento trend bude ďalej pokračovať.

„Situácia v Spojených štátoch ukazuje, že súdne spory sú obojsmerné a môžu sa využiť na podporu opatrení v oblasti klímy, ale aj na ich spomalenie,“ uviedla Setzerová. Biely dom má podľa autorov správy „čoraz agresívnejší postoj“ voči environmentálnym predpisom.

Žalobcovia, ktorí sa snažia spomaliť alebo úplne zastaviť klimatické opatrenia, sa v posledných rokoch už nesústredia na popieranie vedy ani na spochybňovanie potreby konať. Namiesto toho napádajú spôsob, akým sa klimatická politika realizuje, uviedli výskumníci. V roku 2024 bolo napríklad v Spojených štátoch podaných najmenej päť žalôb proti vládnym zákonom o zavedení nových noriem energetickej účinnosti budov, spotrebičov alebo vozidiel.

(TASR)

Premiér Keir Starmer sa o tomto zámere chystá v stredu informovať lídrov na summite NATO v Haagu, píše TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.

Od konca studenej vojny britské jadrové odstrašenie v rámci NATO zabezpečovali výlučne rakety na palube ponoriek kráľovského námorníctva. Britský jadrový program Trident v súčasnosti pozostáva zo štyroch ponoriek triedy Vanguard, z ktorých každá môže niesť až 16 bojových hlavíc.

„Nákup predstavuje najväčšie posilnenie jadrovej pozície Spojeného kráľovstva za poslednú generáciu. Zároveň sa ním po prvýkrát od ukončenia studenej vojny, keď Spojené kráľovstvo vyradilo svoje suverénne vzdušné jadrové zbrane, obnovuje jadrová úloha kráľovského letectva,“ uvádza sa vo vyhlásení britskej vlády.

Stíhačky F-35A umožnia Británii zapojiť sa do misie NATO poskytnutím takzvaných lietadiel s dvojitou schopnosťou niesť jadrové zbrane v prípade konfliktu. Oznámenie Londýna preto vzápätí privítal generálny tajomník NATO Mark Rutte ako „ďalší robustný britský príspevok“ k Aliancii.

Podobne ako iné krajiny aj Británia zvyšuje výdavky na obranu a modernizuje svoje vojenské sily vrátane ponorkovej flotily, pretože čelí rastúcemu nepriateľstvu zo strany Ruska a Spojené štáty ustupujú od svojej tradičnej úlohy obrancu bezpečnosti v Európe, píše Reuters.

„V ére radikálnej neistoty už nemôžeme považovať mier za samozrejmosť. Tieto lietadlá posilnia naše ozbrojené sily a prostredníctvom nášho obranného priemyslu podporia komunity v celej krajine,“ chystá sa povedať Starmer.

Británia už používa stíhačky F-35B, ktoré taktiež vyrába americká firma Lockheed Martin. Avšak variant F-35A dokáže okrem konvenčných zbraní niesť aj jadrové hlavice - konkrétne americké bomby B61-12. Takéto taktické jadrové zbrane sú určené na použitie na bojisku, na rozdiel od strategických zbraní navrhnutých na odpálenie na veľké vzdialenosti, vysvetlila agentúra Reuters. (TASR)

Naznačuje to počiatočný odhad amerických spravodajských služieb, o ktorom v utorok s odvolaním sa na tri nemenované zdroje informovala stanica CNN. Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová v reakcii správu spochybnila a údajný odhad označila za úplne nepravdivý, píše TASR.

Spojené štáty v nedeľu nadránom zbombardovali iránske jadrové zariadenia vo Fordó, Natanze a Isfaháne. Americký prezident Donald Trump bezprostredne potom vyhlásil, že útoky tieto zariadenia „úplne zničili“. Podobne jeho minister obrany Pete Hegseth hovoril o zničených jadrových ambíciách Iránu.

Predbežný posudok dopadov útokov vypracovala Obranná spravodajská agentúra (DIA), ktorá je súčasťou amerického ministerstva obrany (Pentagónu). Vychádza pritom z odhadu škôd, ktoré po úderoch vykonalo Centrálne velenie USA (CENTCOM), uviedol jeden zo zdrojov.

Podľa citovaných osôb z posudku vyplýva, že iránske zásoby obohateného uránu zničené neboli a centrifúgy sú z veľkej časti „neporušené“. Totiž vo všetkých troch iránskych zariadenia boli údajne zasiahnuté zväčša konštrukcie nachádzajúce sa nad zemou, pričom tie boli vážne poškodené.

Podľa analytikov stále nie je jasné, či údery USA odstránili jadrovú hrozbu Teheránu - je možné, že Irán stihol presunúť svoje zásoby vysoko obohateného uránu mimo lokalít, ktoré boli terčom izraelských aj amerických útokov. Odhad DIA podľa jedného zo zdrojov je, že USA vrátili iránsky jadrový program späť „maximálne o niekoľko mesiacov“, uviedla CNN.

Biely dom pripustil, že posudok existuje, ale uviedol, že s ním nesúhlasí. Leavittová na sieti X napísala, že dokument bol označený ako „prísne tajný“, ale napriek tomu ho stanici vraj „poskytol anonymný neúspešný zamestnanec spravodajskej komunity“.

„Únik tohto údajného posudku je jasným pokusom ponížiť prezidenta Trumpa a zdiskreditovať odvážnych stíhacích pilotov, ktorí vykonali dokonale vykonanú misiu s cieľom zničiť iránsky jadrový program. Každý vie, čo sa stane, keď na cieľ dokonale zhodíte 14 bômb s váhou 13,6 tony: úplné vyhladenie,“ uviedla Trumpova hovorkyňa.

Na to, aby USA získali komplexný obraz o vplyve ich úderov, je podľa CNN ešte priskoro a hodnotenie škôd ďalej pokračuje. Žiadny zo zdrojov nepopísal, ako sa posudok DIA zhoduje s hľadiskom ostatných spravodajských služieb. USA naďalej zhromažďujú spravodajské informácie, a to aj z Iránu, dodala CNN.

Šéf rezortu obrany USA Hegseth na správy spochybňujúce deklarovanú úspešnosť útokov na iránske jadrové zariadenia reagoval vyhlásením, že zhodené bomby „zasiahli presne to správne miesto v každom cieli - a fungovali dokonale“. „Na základe všetkého, čo sme videli - a ja som videl všetko -, naše bombardovanie zničilo schopnosť Iránu zostrojiť jadrové zbrane,“ uviedol Hegseth pre agentúru Reuters.

UPOZORNENIE: Správa bola rozšírená o 9. odsek. (TASR)

Súčasne vyzval na úzky dialóg s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine, ktorú vo februári 2022 napadlo Rusko. Uviedla to podľa agentúry AFP Erdoganova kancelária, píše TASR.

Vojna na Ukrajine je jednou z kľúčových tém dvojdňového summitu Aliancie, ktorý začal v utorok štátnou večerou lídrov na pozvanie holandského kráľa Viliama-Alexandra a kráľovnej Maximy v kráľovskom paláci Huis ten Bosch.

Prítomný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sieti X zverejnil príspevok s fotografiou všetkých lídrov a napísal: „Spoločne budeme určite schopní chrániť životy a dosiahnuť skutočnú bezpečnosť a mier“.

Erdogan na schôdzke s Trumpom podľa vyhlásenia svojej kancelárie zdôraznil význam úzkej spolupráce pri mierovom urovnaní rusko-ukrajinskej vojny a čo najskoršom ukončení „humanitárnej tragédie“ v Pásme Gazy. Rovnako „vyjadril spokojnosť s prímerím dosiahnutým medzi Izraelom a Iránom vďaka úsiliu prezidenta Trumpa“ a dúfa, že bude trvalé.

Lídri zároveň podčiarkli dôležitosť prijatia opatrení na posilnenie schopnosti odstrašenia NATO. Turecký prezident tiež vyzval na zintenzívnenie spolupráce s USA v oblasti obranného priemyslu, ktorá by podľa neho mohla výrazne podporiť vzájomný obchod.

Na okraj summitu NATO prebehlo aj stretnutie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, britského premiéra Keira Starmera a nemeckého kancelára Friedricha Merza. Trojica podľa Starmerovej kancelárie vyzvala Irán, aby sa vrátil k rokovaciemu stolu a pomohol tak znížiť napätie na Blízkom východe. Pokiaľ ide o Ukrajinu, lídri rokovali o potrebe vyvinúť väčší tlak na Moskvu, a to aj prostredníctvom ďalších sankcií.

Okrem tejto trojstrannej schôdzky absolvoval Macron bilaterálne stretnutie so Zelenským. Na sieti X potvrdil neochvejnú podporu Ukrajiny zo strany Francúzska a dôrazne odsúdil ruský útok na Dnipro, ktorý si vyžiadal 17 obetí, a tiež údery na ukrajinské mestá v posledných týždňoch.

„Hoci Ukrajina pred viac ako tromi mesiacmi súhlasila s prímerím, ktoré navrhol prezident Trump, Rusko mier naďalej odmieta. Bombarduje, zabíja a porušuje medzinárodné právo bez toho, aby za to nieslo zodpovednosť. Rusku nemožno dovoliť, aby naďalej beztrestne zabíjalo,“ uviedol Macron.

Zelenskyj predtým v prejave v holandskom parlamente uviedol, že Rusko od začiatku vojny zaútočilo na Ukrajinu 28.743 dronmi Šáhid iránskej výroby. Iba v júni bolo zaznamenaných 2736 takýchto útokov.

Ruská armáda podľa Zelenského využíva tieto bezpilotné lietadlá predovšetkým pri nočných útokoch, ktoré opakovane zasahujú obytné oblasti. Bez „iránskeho režimu“ by to Moskva nebola schopná robiť, podotkol Zelenskyj.

Témou rozhovoru s Macronom bola podľa Zelenského aj možnosť rozšírenia ukrajinskej leteckej flotily o ďalšie francúzske stíhačky Mirage. Zaoberali sa aj spoločnou výrobou a investíciami do dronov.

Ruské ministerstvo obrany medzitým v utorok večer podľa agentúry TASS informovalo o zostrelení 22 ukrajinských dronov. (TASR)

Získané dáta budú ďalej využívané pri tvorbe vládnych politík. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Jonhap.

„Schránka pre ľudí“ podľa vyhlásenia kancelárie využíva formulár Google na zhromažďovanie otázok od verejnosti týkajúcich sa škály štátnych záležitostí, od hospodárstva až po zahraničné veci.

Kancelária zároveň uviedla, že všetky otázky zaslané prostredníctvom tejto platformy budú predložené prezidentovi, ktorý plánuje osobne zareagovať na tie, ktoré sa týkajú širokého verejného záujmu alebo si vyžadujú promptnú reakciu.

„Zriadenie poštovej schránky odráža pevné odhodlanie prezidenta I Če-mjonga komunikovať s ľuďmi,“ uviedla kancelária v tlačovej správe.

Juhokórejský prezident vo svojom príspevku na Facebooku napísal, že bude k otázkam pristupovať zodpovedne. Dodal, že hlas verejnosti vníma ako východiskový bod pri riadení štátu a ako mieru, podľa ktorej by sa mali určovať všetky smerovania vládnej politiky. (TASR)

Jej snahou je zabrániť opakovaniu rozsiahleho výpadku elektriny, ku ktorému došlo koncom apríla. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Výpadok 28. apríla prerušil internetové a telefonické spojenia, zastavil vlakovú dopravu a prácu v podnikoch a ponoril mestá do tmy. Incident postihol Pyrenejský polostrov a krátkodobo aj juh Francúzska.

Úrady sa týždne snažili zistiť, prečo k výpadku došlo. Nedávno vládou v Madride vydaná správa dospela k záveru, že príčin bolo hneď viacero, okrem iného prepätie v elektrickej sieti, ktoré vyvolalo reťazovú reakciu. Vláda poukázala na to, že systém nedisponoval dostatočnou kapacitou na reguláciu napätia.

Španielsko sa teraz v snahe zabrániť opakovaniu situácie chystá posilniť dohľad nad elektrickou sieťou. Vykonávať ho bude protimonopolný úrad CNMC, ktorý bude posudzovať povinnosti pri kontrole úrovne napätia a tiež preverovať schopnosť obnoviť dodávku energie.

Rovnako sa majú urýchliť reformy siete zamerané na účinnejšiu reguláciu napätia a tlmenie výkyvov. Práve tieto dva javy podľa AFP ovplyvnili systém pred jeho aprílovým kolapsom.

Medzi ďalšie opatrenia patrí skrátenie lehoty na výstavbu nových zariadení na využívanie veternej a solárnej energie a uľahčenie rozvoja skladovania energie na miestach využívajúcich obnoviteľné zdroje, najmä prostredníctvom batérií. (TASR)

Napísala to agentúra DPA, ktorá mala dokument k dispozícii. Podľa nej hlavy štátov a predsedovia vlád iba ubezpečia Kyjev o „trvalom zachovaní záväzkov spojencov poskytnúť podporu Ukrajine“, informuje TASR.

Dvojdňový summit NATO sa oficiálne začal v utorok večer štátnou večerou lídrov na pozvanie holandského kráľa Viliama-Alexandra a kráľovnej Maximy v kráľovskom paláci Huis ten Bosch. Prítomný je okrem iných aj americký prezident Donald Trump, SR zastupuje prezident Peter Pellegrini, ktorý večeru v príspevku na sieti Instagram označil za dobrú príležitosť hovoriť v neformálnom prostredí o témach summitu.

Zasadnutiu bude podľa očakávaní dominovať otázka zvýšenia obranných výdavkov. Spojenci by sa mali zhodnúť na tom, že budú na obranu vynakladať aspoň päť percent HDP, pričom tento cieľ splnia do roku 2035. Text spoločného vyhlásenia už v nedeľu schválili zástupcovia členských štátov.

Jednou z kľúčových tém stretnutia bude aj prebiehajúca vojna na Ukrajine, ktorú vo februári 2022 vojensky napadlo susedné Rusko. Vlaňajší summit Aliancie vo Washingtone sa skončil s prísľubom, že Ukrajina je na „nezvratnej ceste“ k členstvu v NATO. Vtedy bol prezidentom USA Joe Biden.

Tohtoročné vyhlásenie sa však namiesto toho zameria na širší prísľub pokračujúcej podpory Kyjeva, uviedli podľa magazínu Politico predstavitelia Aliancie. Podobnú informáciu priniesla aj agentúra DPA.

Trump a jeho administratíva verejne vylúčili, že Ukrajina vstúpi do NATO. Generálny tajomník Aliancie Mark Rutte napriek tomu v pondelok potvrdil, že jej cesta je stále „nezvratná“ a povedal, že zo summitu v Haagu vzíde komuniké, ktoré by malo obsahovať „dôležitú formuláciu“, ktorá by viazala nový záväzok Aliancie dávať päť percent HDP na obranu s podporou Ukrajiny.

V Haagu je prítomný aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa médií je možné, že sa na okraj summitu stretne s Trumpom. Na oficiálnom pracovnom zasadnutí v stredu sa však už nezúčastní. (TASR)

Benjamin Netanjahu prisľúbil, že zmarí snahy Teheránu obnoviť svoje jadrové zariadenia.

„Dosiahli sme historické víťazstvo,“ povedal Netanjahu v televíznom prejave k národu zverejnenom len niekoľko hodín po začiatku prímeria, na ktorom sa dohodli obe krajiny.

V takmer desaťminútovom prejave vyhlásil, že „Irán nikdy nebude mať jadrovú zbraň.“ „Zmarili sme iránsky jadrový projekt. A ak sa ho niekto v Iráne pokúsi obnoviť, budeme konať s rovnakým odhodlaním, s rovnakou intenzitou, aby sme zmarili akýkoľvek pokus," varoval Netanjahu.

Dodal, že izraelský útok na Irán sa zapíše „do análov izraelských vojen a budú ho študovať armády na celom svete“. Táto operácia zahŕňala opakované údery na iránske jadrové a raketové zariadenia, atentáty na vedúcich predstaviteľov armády a domácich tajných služieb, ako aj bombardovanie štátnych médií a väznice Evín v Teheráne. (TASR)