Na strednej škole v americkej Iowe sa strieľalo

Žiada odškodné vo výške 10 miliárd dolárov (8,6 miliardy eur), informuje TASR podľa správy agentúry AP.

Trump tak urobil tak deň po tom, ako denník zverejnil článok o jeho väzbách na finančníka Jeffreyho Epsteina.

Tento krok prišiel krátko po tom, čo Ministerstvo spravodlivosti USA v piatok požiadalo federálny súd o sprístupnenie prepisov pojednávaní veľkej poroty v prípade obchodovania s ľuďmi za účelom sexuálneho zneužívania. Vláda sa tak snaží zmierniť vlnu kritiky, ktorá nasledovala po tom, čo oznámila, že nezverejní ďalšie spisy z prípadu, hoci sa k tomu predtým zaviazala.

Táto otázka naštrbila vzťah medzi Trumpom a jeho lojálnou základňou, pričom niektorí z jeho najhlasnejších podporovateľov kritizujú Biely dom za spôsob, akým prípad rieši, a spochybňujú dôvody, prečo Trump nechce, aby boli dokumenty zverejnené.

Trump pohrozil Wall Street Journalu žalobou takmer okamžite po tom, čo denník publikoval článok o liste so sexuálnym podtónom a kresbou nahej ženy, ktorý republikán kedysi údajne napísal Epsteinovi. V článku sa uvádza, že list pre Epsteina s Trumpovým podpisom bol súčasťou kolekcie blahoželaní k Epsteinovým 50. narodeninám v roku 2003. Trump poprel, že by list napísal, a článok označil za „falošný, zlomyseľný a hanlivý“.

Žaloba, podaná na federálnom súde v Miami, obviňuje denník a jeho reportérov z „vedomého a bezohľadného“ publikovania „množstva nepravdivých, urážlivých a znevažujúcich vyhlásení“, ktoré podľa nej spôsobili prezidentovi „zdrvujúcu finančnú a reputačnú ujmu“.

V príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social Trump označil žalobu za súčasť svojho úsilia potrestať spravodajské médiá, vrátane televíznych staníc ABC a CBS, ktoré po tom, čo ich prezident zažaloval, s ním uzavreli dohody o urovnaní vo výške niekoľkých miliónov dolárov.

„Táto žaloba nie je podaná len v mene vášho obľúbeného prezidenta, MŇA, ale aj preto, aby sme sa postavili za VŠETKÝCH Američanov, ktorí už nechcú ďalej tolerovať neprávosti, páchané médiami prinášajúcimi falošné správy,“ uviedol Trump.

Zástupca spoločnosti Dow Jones, vydavateľa denníka WSJ na žiadosť o komentár v piatok bezprostredne nezareagoval.

Údajný list obsahuje niekoľko riadkov textu napísaného na písacom stroji. Samotný text sa nachádza vnútri obrysu nahej ženy nakresleného zvýrazňovačom. Trump tvrdí, že on týmto štýlom nekomunikuje.

Epstein v roku 2019 - počas Trumpovho prvého funkčného obdobia – spáchal samovraždu v newyorskej väznici po tom, ako bol

obvinený z obchodovania s ľuďmi vrátane neplnoletých na účely sexuálneho zneužívania svojimi priateľmi a známymi. Trump i jeho ľudia v kampani naznačovali, že možno nešlo o samovraždu, a sľubovali zverejniť mená Epsteinových prominentných klientov, ak sa dostanú k moci. Teraz však tvrdia, že nie je čo zverejniť. Tento postoj vyvolal vážny rozkol v Trumpovom neformálnom hnutí MAGA (Urobme Ameriku znovu skvelou).

2 20 ko (TASR)

Barnea o tom podľa dvoch zdrojov portálu Axios rokoval s osobitným vyslancom USA pre Blízky východ Steveom Wiktoffom, informuje TASR.

Ochotu prijať Palestínčanov z Pásma Gazy údajne vyjadrila Etiópia, Indonézia a Líbya. Witkoff podľa zdrojov šéfovi Mosadu nič neprisľúbil a zatiaľ nie je jasné, či sa USA budú aktívne angažovať v tejto otázke.

Od začiatku vojny v Pásme Gazy musel takmer každý obyvateľ tohto územia aspoň raz opustiť svoj domov. Väčšina budov v palestínskej enkláve je po viac ako 19 mesiacoch izraelského ostreľovania úplne zničená alebo významne poškodená.

Izrael nedávno oznámil plán na presťahovanie všetkých dvoch miliónov obyvateľov Pásma Gazy do malej „humanitárnej zóny“ v meste Rafah pri hraniciach s Egyptom.

Táto iniciatíva vyvolala v Egypte a mnohých západných krajinách obavy z toho, že Izrael sa môže pripravovať na masové vysídlenie Palestínčanov z Gazy, čo už roky presadzujú ultranacionalistickí koaliční partneri izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a mnohí členovia jeho vlastnej strany. Izraelská vláda trvá na tom, že takýto odsun by bol dobrovoľný. Experti na medzinárodné právo však upozorňujú, že by išlo o vojnový zločin.

Vysídlenie všetkých Palestínčanov z Pásma Gazy krátko po nástupe do úradu navrhol aj americký prezident Donald Trump, podľa ktorého by sa následne mohlo začať s prestavbou zničeného územia.

Biely dom však údajne tento nápad zavrhol po širokom odpore medzinárodného spoločenstva vrátane amerických spojencov na Západe a v arabskom svete.

(TASR)

Barrack, ktorý je zároveň osobitným vyslancom pre Sýriu, uviedol, že prímerie tiež podporili Turecko, Jordánsko a iné susedné krajiny.

„Vyzývame drúzov, beduínov i sunnitov, aby zložili zbrane a spolu s ďalšími menšinami vybudovali novú a jednotnú sýrsku identitu v mieri a prosperite spolu so svojimi susedmi,“ napísal Barrack v príspevku na sociálnej sieti X.

Izrael v stredu (16. júla) podnikol rozsiahle letecké útoky v sýrskom hlavnom meste Damask, dokonca zaútočil i na sídlo sýrskeho ministerstva obrany v centre Damasku. Vyhlásil, že bráni drúzsku komunitu, ktorá sa dostala do ozbrojeného konfliktu s beduínmi v juhosýrskej provincii Suwajdá.

Nepokoje v meste Suwajdá a jeho okolí vypukli v nedeľu (13. júla), keď sa do ozbrojeného sporu dostali miestne drúzske milície a členovia sunnitských beduínskych klanov. Do konfliktu sa následne zapojili ozbrojené zložky novej sýrskej vlády podporujúce beduínov a Izrael, ktorý sa postavil na stranu drúzov.

Spojené štáty v stredu oznámili dohodu, v rámci ktorej sa sýrske vládne sily stiahli z mesta Suwajdá. Ministerstvo zahraničných vecí USA neskôr uviedlo, že Spojené štáty nepodporili letecké útoky Izraela, svojho spojenca, ktorý sa spolieha na diplomatickú a vojenskú podporu USA.

Arabsky hovoriaci drúzovia sú etnicko-náboženskou skupinou, ktorá sa začiatkom 11. storočia oddelila od ismailitskej vetvy šiitského islamu. Za moslimov sa však nepovažujú. V Sýrii ich žije asi 700.000, pričom ich baštou je Suwajdá. Viac ako 100.000 ich žije aj v Izraeli a ním okupovaných Golanských výšinách.

(TASR)

Barrack, ktorý je zároveň osobitným vyslancom pre Sýriu, uviedol, že prímerie podporili regionálni hráči vrátane Turecka a Jordánska.

UPOZORNENIE: Správu aktualizujeme.

4 ko (TASR)

TASR o tom informuje na základe piatkových správ agentúr AFP a AP.

„Každý Američan neprávom zadržaný vo Venezuele je teraz slobodný a späť v našej vlasti,“ uviedol Rubio vo svojom vyhlásení.

Podľa Rubia americké ministerstvo zahraničných vecí a prezident Salvádoru Nayib Bukele pomohli zabezpečiť dohodu, na základe ktorej ľavicová vláda v Caracase prepustila aj nešpecifikovaný počet „venezuelských politických väzňov a zadržaných“. „Administratíva prezidenta Donalda Trumpa naďalej podporuje obnovenie demokracie vo Venezuele,“ povedal Rubio, zarytý kritik latinskoamerických ľavičiarov.

Bukele povedal, že jeho krajina odovzdala všetkých Venezuelčanov, ktorých držala vo svojom väzení. Venezuelská vláda uviedla, že zaplatila „vysokú cenu“ za prepustenie Američanov, no teší sa, že má späť svojich vlastných uväznených občanov.

Ústredným bodom dohody je podľa AP prepustenie viac ako 250 venezuelských migrantov zo strany Salvádora, ktorý v marci súhlasil s prijatím 6 miliónov dolárov od Trumpovej administratívy za ich uväznenie v neslávne známom salvádorskom väzení CECOT. Bukele sa vtedy nechal počuť, že väzní ľudí pre USA vo väznici s maximálnym stupňom stráženia so zľavou.

Washington kontroverznú deportáciu Venezuelčanov do tohto salvádorského väzenia odôvodnil tým, že ide o nebezpečných členov gangov, ktorí boli v USA nelegálne. Venezuela deportácie odsúdila.

Trump začiatkom júna predstavil tzv. cestovný zákaz, ktorým čiastočne obmedzil vstup do USA občanom siedmich krajín - vrátane Venezuely. Jej prezident Nicolás Maduro následne Trumpa obvinil, že o tejto juhoamerickej krajine šíri klamstvá.

(TASR)